Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 324/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2008 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti A., s. r. o., B., zastúpenej advokátkou

Mgr. M. D., K., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl.

48 ods. 2 , ako aj práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Bratislava III a Krajského

súdu v Bratislave, takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti A., s. r. o., podľa

Slovenskej republiky, ako aj jej právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3

Cob 237/2006 v spojení s následným postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

opätovne predložiť Krajskému súdu v Bratislave odvolanie obchodnej

spoločnosti A., s. r. o., doručené mu telefaxom 24. októbra 2005 a doplnené originálom

podaným na poštovú prepravu 27. októbra 2005.

3. Krajskému súdu v Bratislave p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať a rozhodnúť podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku o odvolaní obchodnej spoločnosti A., s. r. o., doručenom Okresnému súdu

Bratislava III telefaxom 24. októbra 2005 a doplnenom originálom podaným na poštovú

prepravu 27. októbra 2005.

4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti A.,

s. r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť

slovenských korún) na účet jej právnej zástupkyne Mgr. M. D., K., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2007

telefaxom a 12. marca 2007 poštou doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A., s. r. o., B.

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou Mgr. M. D., K., ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 (z obsahu sťažnosti

vyplýva, že správne má byť „“, pozn.) (ďalej len

„ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (správne má byť „sp. zn. “,

pozn.), ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Na základe výzvy ústavného súdu sťažovateľka podaním doručeným ústavnému súdu

4. októbra 2007 telefaxom a 10. októbra 2007 poštou doplnila sťažnosť predložením

písomných príloh.

Z obsahu sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že v právnej veci navrhovateľa –

S., a. s., B. (ďalej len „navrhovateľ“), proti sťažovateľke ako odporcovi o zaplatenie

67 046,20 Sk s príslušenstvom vedenej pod sp. zn. okresný súd vydal

rozsudok z 21. septembra 2005, ktorým zaviazal sťažovateľku zaplatiť navrhovateľovi sumu

67 046,20 Sk a trovy konania.

Proti predmetnému rozsudku sťažovateľka podala odvolanie, ktoré bolo doručené

okresnému súdu telefaxom v posledný deň lehoty na podanie odvolania, a to 24. októbra

2005. Uvedené odvolanie sťažovateľka doplnila v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“) v písomnej forme tým spôsobom, že okresnému súdu bolo

zaslané poštou a uvedená zásielka bola podaná na poštovú prepravu v posledný (t. j. tretí)

deň procesnej lehoty.

Krajský súd prípisom č. k. -99 zo 4. októbra 2006 oznámil

okresnému súdu, že spis vracia bez rozhodnutia o odvolaní z dôvodu, že „odvolanie nebolo

podané, lebo podľa - veta posledná podanie urobené telefaxom treba

doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu, teda najneskôr v tretí deň musí

byť originál na súde a nie napr. podaný na pošte“.

Okresný súd prípisom z 20. decembra 2006 sťažovateľke oznámil, že vo veci jej

odvolania z 24. októbra 2005 krajský súd nerozhodoval, a preto bude na rozsudok sp. zn.

z 21. septembra 2005 vyznačená právoplatnosť, lebo na podanie urobené

telefaxom, ktoré nebolo doplnené v stanovenej lehote, sa neprihliada.

Sťažovateľka namieta, že uvedeným postupom okresného súdu a krajského súdu jej

bola odňatá možnosť konať pred súdom a boli porušené označené články

a dohovoru, lebo „lehota stanovená v je

procesno právna lehota a nie hmotnoprávna lehota a sťažovateľ podal posledný deň

3 dňovej procesnej lehoty podanie na poštovú prepravu a tým doplnil podanie doručené dňa

24. 10. 2005 faxom, o čom ako dôkaz predkladám doručenku a poštový podací lístok zo dňa

27. 10. 2005 a doručenku o doručení poštovej zásielky na Okresný súd Bratislava III dňa

31. 10. 2005“.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti A., s. r. o. zakotvené v čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2

a v Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislave III pod sp. zn. vo veci navrhovateľa S., a. s. B. proti odporcovi

A., s. r. o. o zaplatenie 67.046,20 Sk s prísl. a postupom v odvolacom konaní vedenom na

Krajskom súde v Bratislave vo veci navrhovateľa S., a. s. B. proti odporcovi A., s. r. o.

o zaplatenie 67.046,20 Sk s prísl. pod sp. zn. -99 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

3. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

-99 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

4. Obchodnej spoločnosti A., s. r. o. priznáva primerané finančné zadosťučinenie

v sume 50.000,- Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd

Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

5. Priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania za 2 úkony právnej pomoci prevzatie

veci a sťažnosť v zmysle vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb.“

Ústavný súd 13. decembra 2007 sťažnosť sťažovateľky prijal na ďalšie konanie

uznesením č. k. -18.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním

veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a upustil od ústneho pojednávania v danej

veci, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom vyžiadaného súdneho

spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka krajského súdu na základe výzvy ústavného súdu oznámila, že zotrváva

na stanovisku uvedenom v prípise okresnému súdu sp. zn. zo 4. októbra

2006, ktoré k nemu priložila.

Predseda okresného súdu na základe výzvy ústavného súdu v prípise doručenom

ústavnému súdu 15. januára 2008 oznámil, že netrvá na ústnom prerokovaní v predmetnej

veci, pričom k obsahu sťažnosti sťažovateľky sa nevyjadril.

Právna zástupkyňa sťažovateľky vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 10. marca

2008 iba vyslovila, že „naďalej trvá na podanej sťažnosti“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa domáhať sa práv uvedených v sa možno len

v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý

rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,

porušenie ktorého sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s

ods. 1 ).

Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi

súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad

a používanie zákonných ustanovení príslušných procesných predpisov musí v celom

rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

.

Všeobecný súd musí teda vykladať a používať ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom

týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného

podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú

poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola

zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ,

obdobne , ).

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne, ale v záujme zaistenia najmä právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4

v spojení s ), akými sú napr. spôsobilosť byť účastníkom konania,

povinnosť právneho zastúpenia v niektorých prípadoch, zákonom ustanovené náležitosti

návrhu na začatie konania, zákonné lehoty a pod. Vzhľadom na význam práva na súdnu

ochranu v právnom štáte však na záver o nesplnení podmienok konania nepostačuje iba

pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok konania musí byť preukázané mimo

rozumných pochybností.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú si osvojil aj ústavný súd,

vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným z aspektov je právo na prístup k súdu, nie je

absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie

obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by uvedené právo

bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6

ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len vtedy, ak sledujú

legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto

cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva

podľa a právom podľa dohovoru nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (m. m. ). Z toho vyplýva, že uvedené právne východiská sa vzťahujú

na obe označené práva, ktorých porušenie sťažovateľka touto sťažnosťou namieta.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil, že rozsudok okresného

súdu sp. zn. z 21. septembra 2005 bol sťažovateľke doručený 7. októbra 2005.

Proti predmetnému rozsudku podala sťažovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne

odvolanie, ktoré bolo doručené okresnému súdu telefaxom v posledný deň lehoty na

podanie odvolania, a to 24. októbra 2005. Originál odvolania spolu so splnomocnením pre

právnu zástupkyňu na zastupovanie bol okresnému súdu doručený 31. októbra 2005, pričom

na odtlačku poštovej pečiatky podacieho lístka právnej zástupkyne bol vyznačený dátum

27. október 2005.

Následne 2. novembra 2005 okresný súd vyhotovil predkladaciu správu a spolu s ňou

predložil odvolanie sťažovateľky krajskému súdu. Krajský súd prípisom z 15. novembra

2005 (okresnému súdu doručený 24. novembra 2005) vrátil spis sp. zn. bez

rozhodnutia o odvolaní s odôvodnením, že „faxom podané odvolanie č. l. 63 nemá

prezentačnú pečiatku, kedy fax došiel súdu prvého stupňa. Táto skutočnosť je odvolaciemu

súdu nepochopiteľná (kto obsluhuje fax, ako ho mohla vedúca kancelárie prijať a konajúci

sudca akceptovať?), nakoľko nie je možné zistiť, či odvolateľ dodržal postup podľa § 42

ods. 1 (do troch dní predložiť súdu originál (nie podať na pošte). Preto je potrebné

tieto skutočnosti prešetriť, nakoľko ak nebol dodržaný postup podľa na

podané odvolanie sa neprihliada a odvolací súd nemá o čom rozhodovať. V prípade

zistenia, že postup bol dodržaný, ide o oneskorené podané odvolanie a iba v takom prípade

predložte vec odvolaciemu súdu s novou predkladacou správou opakovane“.

Ústavný súd zistil, že z úradného záznamu zo 6. decembra 2005 vyhotoveného

podateľňou okresného súdu k telefaxu odoslanému z kancelárie právnej zástupkyne

sťažovateľky nachádzajúceho sa v spise okresného súdu sp. zn. vyplýva, že

„odosielateľ mal evidentne na svojom faxe zle nastavené parametre dátumu, či už úmyselne,

alebo nie. Podľa nášho názoru by mala byť AK vyzvaná, aby predložila potvrdenie

o odoslaní, pretože každý fax odosielateľovi takéto potvrdenie automaticky vytlačí a malo

by byť totožné.

Fax bol do podateľne nainštalovaný až po presťahovaní sa na nám. Biely kríž

v 8/2005, do toho času boli faxy rozmiestnené po pracoviskách... Až do vyskytnutia sa tohto

problému v tomto spise sa teda faxy nikdy nepečiatkovali v podateľni, ani sme neboli

nadriadenými na to upozornené. Manuál na obsluhu faxu takisto nemáme.

Poznamenávame, že takmer všetky prichádzajúce faxy majú dátum a hodinu odlišnú

od dátumu a hodiny uvedenej na prezentačnej pečiatke z podateľne, pretože faxy

prichádzajú najmä po pracovnej dobe a v noci keď sa linky uvoľnia“.

Následne okresný súd prípisom z 18. januára 2006 vyzval právnu zástupkyňu

sťažovateľky, aby zaslala potvrdenie o odoslaní telefaxového podania označeného ako

odvolanie proti rozsudku, pretože z jej telefaxového podania nie je zrejmé (nedá sa určiť),

kedy bol tento telefax odoslaný okresnému súdu. Právna zástupkyňa až na opakovanú výzvu

z 25. apríla 2006 predložila okresnému súdu 23. mája 2006 požadované potvrdenie.

Okresný súd sa taktiež obrátil na Slovak Telekom, a. s., Bratislava (ďalej len

„Telekom“), s dožiadaním o zaslanie výpisov odchádzajúcich volaní a telefaxov

z kancelárie právnej zástupkyne sťažovateľky za obdobie od 1. októbra 2005 do 31. októbra

2005. Zo správy Telekomu z 9. júna 2006 bolo zrejmé, že v detailnom výpise

odchádzajúcich volaní z 055 6425115 za obdobie od 1. októbra 2005 do 31. októbra

2005, ktorej majiteľom je manžel právnej zástupkyne sťažovateľky, bol dátum 24. október

2005 s telefónnym číslom adresáta okresného súdu.

Uvedenou skutočnosťou sa okresný súd riadil pri opätovnom predkladaní odvolania

krajskému súdu (26. júna 2006) s konštatovaním, že odvolanie sťažovateľky podané

telefaxom 24. októbra 2005 bolo doplnené v súlade s .

Napriek tomu krajský súd prípisom zo 4. októbra 2006 vrátil okresnému súdu spis

sp. zn. bez rozhodnutia o odvolaní, „nakoľko podľa -

posledná veta - odvolanie nebolo podané. V prejednávanej veci bolo faxovým podaním na

súd doručené odvolanie žalovaného dňa 24. 10. 2005, čo bolo v posledný deň 15 dňovej

lehoty, nakoľko napadnutý rozsudok bol žalovanému doručený 7. 10. 2005. Podľa § 42

ods. 1 - veta posledná podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch

dní predložením jeho originálu. Teda najneskôr v tretí deň musí byť originál na súde a nie

napr. podaný na pošte. Žalovaný telefaxové podanie doplnil 31. 10. 2005. Keďže podľa

ust. na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada

platí, že v predmetnej veci odvolanie nebolo podané. O tomto je potrebné žalovaného

upovedomiť a rozsudok na čl. 58 správoplatniť“. Predmetný prípis bol okresnému súdu

doručený 16. novembra 2006.

V intenciách stanoviska krajského súdu okresný súd prípisom z 20. decembra 2006

sťažovateľke oznámil, že „o Vašom odvolaní Krajský súd v Bratislave nerozhodoval (viď

oznámenie) a preto bude na rozsudok č. k. -58 zo dňa 21. 09. 2005 vyznačená

právoplatnosť, nakoľko podľa sa na podanie urobené faxom, ktoré

nebolo doplnené v stanovenej lehote neprihliada“. Predmetný prípis bol sťažovateľke

doručený 3. januára 2007.

Následne okresný súd 19. marca 2007 na rozsudku sp. zn.

z 21. septembra 2005 vyznačil dátum právoplatnosti 25. október 2005 a vykonateľnosti

31. október 2005.

Podľa podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,

elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa

osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej,

ktoré bolo urobené telegraficky, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr

do troch dní; podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením

jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé (argumentum a contrario), že na podanie

obsahujúce návrh vo veci samej (akým odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa

nepochybne je), ktoré bolo urobené telefaxom, sa prihliadne a má rovnaké právne účinky

ako riadne podanie, a to už od času jeho urobenia; predpokladom vzniku týchto právnych

účinkov je doplnenie takého podania predložením jeho originálu najneskôr do troch dní.

Lehotu troch dní treba považovať za lehotu procesnú, t. j. na jej zachovanie stačí, ak sa

posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má

povinnosť ho doručiť ( ).

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa nepochybne vyplýva, že sťažovateľka podala

odvolanie telefaxom v posledný deň odvolacej lehoty podľa . Svoje

telefaxové podanie doplnila do troch dní zaslaním jeho originálu v zmysle

poštou a uvedená zásielka bola podaná na poštovú prepravu posledný (t. j. tretí) deň

procesnej lehoty.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné jej telefaxové podanie doplnené podaním

originálu na poštovú prepravu v posledný deň zákonnej lehoty v zmysle

považovať podľa názoru ústavného súdu za riadne, t. j. včas podané odvolanie proti

rozsudku súdu prvého stupňa. Právny názor krajského súdu, podľa ktorého „podanie

urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní... na súde a nie napr. podaný na

pošte“, viedol k záveru, že odvolanie sťažovateľky nebolo podané v zákonnej lehote,

a preto na neho neprihliadal. Tento právny názor krajského súdu predstavuje takú

interpretáciu dotknutých ustanovení , ktorá zjavne vybočuje

z ústavných medzí, keďže jej dôsledkom bolo porušenie zákazu denegatio iustitiae a zásah

do práv sťažovateľky na zákonný proces, chránený .

Podľa názoru ústavného súdu týmto postupom krajský súd odňal sťažovateľke

právo, aby na základe jej včas podaného odvolania bol ňou napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa preskúmaný odvolacím súdom, ktorý na základe právneho záveru krajského

súdu okresný súd správoplatnil. Pretože týmto spôsobom bolo zasiahnuté do samotnej

podstaty práva sťažovateľky na opravný prostriedok, ústavný súd vyslovil, že postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

dohovoru.

Uvedené práva sťažovateľky boli v spojení s označeným postupom krajského súdu

následne porušené aj postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, ktorý na základe právneho názoru krajského súdu obsiahnutého v jeho prípise

zo 4. októbra 2006 správoplatnil svoj rozsudok č. k. -58 z 21. septembra 2005.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že okresný súd tak

konal na základe právneho názoru inštančne nadriadeného súdu, a preto v danom prípade

považoval za kľúčové ústavné pochybenie krajského súdu, čo zohľadnil pri rozhodovaní

o úhrade trov právneho zastúpenia.

Vo vzťahu k sťažovateľkou namietanému porušeniu jej základného práva podľa

označenými postupmi okresného súdu a krajského súdu ústavný súd

uvádza, že v konkrétnych okolnostiach prípadu je podstatný jeho záver o porušení

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, ktorého

bezprostredným dôsledkom bolo (je) aj predĺženie označených konaní pred okresným

súdom i krajským súdom. V danom prípade možno uvedený negatívny dôsledok

subsumovať pod porušenie základného práva sťažovateľky podľa a jej

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ústavný súd dospel k záveru, že deklarovanie

porušenia základného práva sťažovateľky podľa vo výrokovej časti

tohto nálezu nie je potrebné.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal, alebo obnovil stav pred

porušením.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav

pred porušením základného práva alebo slobody.

V danom prípade na účinnú ochranu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46

ods. 1 a jej práva podľa dohovoru nepostačovalo len vysloviť ich

porušenie označeným postupom okresného súdu a krajského súdu. K náprave stavu, ktorý

v danom prípade označeným postupom okresného súdu a krajského súdu vznikol, bolo

potrebné uplatniť aj oprávnenie ústavného súdu prikázať obom označeným súdom obnoviť

stav pred porušením základného práva sťažovateľky podľa a práva

podľa dohovoru vyplývajúcich tak z , ako aj

písm. d) . K obnove stavu pred porušením uvedených práv

sťažovateľky v konkrétnych okolnostiach prípadu môže dôjsť len vtedy, ak okresný súd

opätovne predloží predmetné odvolanie sťažovateľky na rozhodnutie krajskému súdu

a krajský súd o ňom ako riadne podanom rozhodne podľa príslušných ustanovení

.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby odvolanie

sťažovateľky doručené mu telefaxom 24. októbra 2005 doplnené originálom podaným na

poštovú prepravu 27. októbra 2005 opätovne predložil krajskému súdu (bod 2 výroku tohto

rozhodnutia), a zároveň krajskému súdu prikázal o tomto odvolaní sťažovateľky konať

a rozhodnúť podľa príslušných ustanovení (bod 3 výroku

tohto rozhodnutia).

V ďalšom postupe budú okresný súd a krajský súd viazané právnym názorom

ústavného súdu vysloveným v II. časti tohto rozhodnutia (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom

súde). Rozhodnutie ústavného súdu bude vykonateľné jeho doručením (§ 56 ods. 7 zákona

o ústavnom súde).

Podľa a ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa čl. 127

ods. 1 boli porušené, finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 50 000 Sk

z dôvodov uvedených a vysvetlených vo svojej sťažnosti.

Z citovaného textu a vyplýva, že toto zadosťučinenie

sa môže, ale nemusí priznať. Ústavný súd je toho názoru, že priznanie finančného

zadosťučinenia je namieste predovšetkým vtedy, keď nemožno dosiahnuť a dovŕšiť ochranu

porušeného základného práva iným a zákonom upraveným spôsobom. Zároveň je

z hľadiska zásad spravodlivosti žiadúce tiež prihliadnuť na to, či bola, resp. nebola

v konkrétnych okolnostiach prípadu sťažovateľom namietaným neústavným postupom

alebo rozhodnutím spôsobená reálna ujma.

Podľa názoru ústavného súdu je v danom prípade ochrana práv sťažovateľky, ktorej

sa touto sťažnosťou domáhala, účinne poskytnutá tým, že ústavný súd prikázal okresnému

súdu a krajskému súdu obnoviť stav pred ich porušením a vec mu vrátil na ďalší postup,

pričom na dovŕšenie ústavnej ochrany práv sťažovateľky postačujú v tomto konaní

vyslovené a pre okresný súd a krajský súd záväzné právne závery ústavného súdu. Preto

ústavný súd sťažovateľke požadované finančné zadosťučinenie nepriznal.

IV.

Ústavný súd rozhodol napokon podľa aj

o úhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym

zastupovaním advokátkou Mgr. M. D. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd

vychádzajúc z návrhu právnej zástupkyne sťažovateľky ich vyčíslil sumou 6 296 Sk, a to za

dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods.

3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“; vypočítanú zo základu priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2006 v sume 17 822 Sk vychádzajúc

z toho, že úkony boli vykonané v roku 2007), t. j. 2-krát 2 970 Sk a 2-krát 178 Sk za

miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné.

Vzhľadom na skutočnosť, že pre porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru bolo v posudzovanej veci kľúčové pochybenie

krajského súdu, ústavný súd uložil povinnosť uhradiť trovy právneho zastúpenia

sťažovateľky krajskému súdu.

Trovy právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo

výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2008