Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 249/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2008 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a zo sudcu Milana

Ľalíka o sťažnosti JUDr. D. Ď., H., a akad. mal. a soch. M. T., B., obaja zastúpení

advokátom JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Martin v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod

sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. D. Ď., a akad. mal. a soch. M. T. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené v a právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é n e b o l o .

2. JUDr. D. Ď., a akad. mal. a soch. M. T. n e p r i z n á v a primerané finančné

zadosťučinenie.

3. JUDr. D. Ď., a akad. mal. a soch. M. T n e p r i z n á v a úhradu trov právneho

zastúpenia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 18. apríla 2007

doručená a 3. decembra 2007 na výzvu ústavného súdu doplnená sťažnosť JUDr. D. Ď., a

akad. mal. a soch. M. T. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. H.,

v ktorej namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Martin (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. ).

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovatelia 14. októbra

1997 podali okresnému súdu návrh na začatie konania, ktorým sa voči JUDr. J. J.,

správcovi konkurznej podstaty Ž., s. r. o. (ďalej len „odporca v 1. rade“), a 2. spoločnosti

Ž., s. r. o. (ďalej len „odporca v 2. rade“), domáhali určenia, že nehnuteľný majetok -

budovy v katastrálnom území V., zapísaný v súpise konkurznej podstaty Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 1. februára 1996 je v bezpodielovom spoluvlastníctve

sťažovateľov. Konanie je v súčasnosti vedené okresným súdom pod sp. zn.

(predtým ako predbežné opatrenie vedené pod sp. zn. ). Podľa tvrdení

sťažovateľov konanie vo veci trvá takmer desať rokov a do dňa podania sťažnosti nebolo

právoplatne ukončené.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovatelia uviedli prehľad vykonaných procesných úkonov

okresného súdu a navrhli, aby ústavný súd vo veci takto rozhodol:

„Okresný súd v Martine v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo

sťažovateľa v 1. rade:

JUDr. D. Ď. (...) a sťažovateľky v 2. rade:

Akad. mal. a soch. M. T., B., aby sa ich vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov zaručené v SR a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote zaručené v Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a Čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

Okresnému súdu v Martine v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať vo veci bez zbytočných prieťahov ako nestrannému a nezávislému súdu zriadeného

zákonom.

Ústavný súd Slovenskej republiky JUDr. D. Ď. a Akad. mal. a soch. M. T. priznáva

primerané finančné zadosťučinenie každému vo výške 350 000.- Sk. Náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 12 157.- Sk, je Okresný súd v Martine povinný zaplatiť na účet

advokáta JUDr. J. H. do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“

Ústavný súd sťažnosť prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a uznesením sp. zn.

z 5. decembra 2007 sťažnosť v časti namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru prijal na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti

ju odmietol pre nedostatok právomoci.

Ústavný súd vyzval listom zo 16. januára 2008 predsedníčku okresného súdu, aby sa

vyjadrila k prijatej sťažnosti. Podpredseda okresného súdu Mgr. R. V. vo vyjadrení

sp. zn. Spr 114/08 z 31. januára 2008 (ústavnému súdu doručenom 11. februára 2008)

uviedol:

„1. Ústavná sťažnosť sa týka namietavých prieťahov v konaní Okresného súdu

Martin sp. zn. , ktoré konanie sa začalo na tunajšom súde dňa 14. 10. 1997.

Dňa 6. 3. 2007 bol vo veci vynesený rozsudok.

2. Sťažovatelia nevyužili právo podľa ust. a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a sťažnosť na prieťahy v konaní

nepodali.“

V ďalšej časti vyjadrenia podpredseda okresného súdu podrobne uviedol úkony

vykonané v období od 14. októbra 1997 do vynesenia rozsudku vo veci a postúpenia spisu

Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľov proti rozsudku, z ktorých

vyvodil tieto závery:

„Na základe uvedenej chronológie úkonov konštatujem, že čo do celkovej doby

konania je sťažnosť na prieťahy v konaní opodstatnená. Je nevyhnutné poukázať na to, že

od podania návrhu dňa 14. 10. 1997 súd vo veci plynule konal a zabezpečoval dôkazy

nevyhnutné k rozhodnutiu. Dňa 24. 9. 1998 bol spis na základe rozhodnutia Krajského súdu

Žilina zo dňa 15. 4. 1998 odstúpený Krajskému súdu Bratislava a spätne bol Okresnému

súdu Martin vrátený 31. 10. 2001. Z uvedeného vyplýva, že za prieťahy v konaní od 24. 9.

1998 do 31. 10. 2001 tunajší súd nenesie zodpovednosť.

Po právnej stránke bol spor zložitý, vyžadujúci si zabezpečenie a predloženie

viacerých dôkazov, najmä spisov iných okresných, či krajských súdov, Najvyššieho súdu,

ktoré žiadali pripojiť samotní účastníci konania a zabezpečenie týchto dôkazov nie vždy

bolo jednoduché z dôvodu, že paralelne na viacerých súdoch sa viedli konania, kde ako

účastníci vystupovali navrhovatelia v rade 1) a 2).

Pokiaľ ide o konanie na Okresnom súde Martin, subjektívne prieťahy vo veci som

nezistil. Podľa nášho názoru súd postupoval štandardne bez zbytočných prieťahov. Konečné

zodpovedanie otázky, či došlo k zbytočným prieťahom a tým k porušeniu práv

navrhovateľov na spravodlivý a rýchly proces je na rozhodnutí Ústavného súdu, ktorý

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritéria, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci pri zohľadnení povahy konania, správanie účastníka

konania a spôsob, akým súd vo veci postupoval. Pokiaľ by Ústavný súd v danom prípade

vyhlási porušenia práv navrhovateľov, sme toho názoru, že nešlo o výrazný zásah

(porušenie).“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci a jej prerokovanie, vzhľadom na povahu

predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva, ústavný súd

nepovažoval ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností

potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným

postupom súdu bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(, , a ).

II.

Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti, k nej pripojených príloh, vyjadrenia

podpredsedu okresného súdu a skutočností vyplývajúcich zo spisu okresného súdu zistil

ústavný súd tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp.

zn. :

Konanie vedené okresným súdom začalo pôvodne návrhom na vydanie predbežného

opatrenia o zákaze odporcov disponovať s nehnuteľným majetkom v katastrálnom území

Vrútky, ktorému okresný súd vyhovel uznesením sp. zn. z 30. októbra

1997 a návrhom na začatie konania o určenie, že nehnuteľný majetok v obci Vrútky patrí do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Proti uzneseniu sa odvolal odporca v 1. rade,

ktorý namietal vecnú príslušnosť okresného súdu. Krajský súd v Žiline uznesením

sp. zn. z 30. marca 1998 odvolaniu odporcu vyhovel a vec postúpil

Krajskému súdu v Bratislave na konanie o predbežnom opatrení aj na konanie vo veci

samej, ktorej pridelil sp. zn. . Sťažovatelia opakovane namietali (s odvolaním

sa na rozhodnutia súdov v iných veciach), že nie je daná príslušnosť Krajského súdu

v Bratislave na konanie vo veci, uplatnili námietku zaujatosti konajúcej sudkyne

a opakovane podali sťažnosť predsedníčke Krajského súdu v Bratislave na prieťahy

v konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

Ndob 515/01 z 28. septembra 2001 rozhodol, že na konanie vo veci vedenej Krajským

súdom v Bratislave pod sp. zn. je príslušný Okresný súd Martin.

Po vrátení veci okresnému súdu na ďalšie konanie 24. októbra 2001 bola vec

zaevidovaná pod sp. zn. . Okresný súd listom z 30. januára 2003 vyzval

právneho zástupcu sťažovateľov, aby oznámil, či trvá na podanej žalobe. Právny zástupca

sťažovateľov listom z 19. februára 2003 okresnému súdu oznámil, že na podanej žalobe

trvajú a vo veci žiadajú neodkladne konať a rozhodnúť.

Prvé pojednávanie vo veci nariadené na 11. september 2003 sa neuskutočnilo

a okresný súd konanie uznesením z 31. decembra 2003 prerušil do skončenia veci vedenej

Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. . Sťažovatelia považovali takýto

postup za prieťahy v konaní, keďže okresný súd nerešpektoval stanovisko najvyššieho súdu,

podľa ktorého súd môže súčasne prejednávať žalobu podľa

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a zároveň aj žalobu, ktorou poskytuje

ochranu vlastníckym právam podľa . Okresný súd určil

pojednávanie vo veci na 6. máj 2004, kedy rozsudkom sp. zn. rozhodol tak,

že návrh navrhovateľov (v konaní pred ústavným súdom sťažovateľov) v celom rozsahu

zamietol. Sťažovatelia podali proti rozsudku okresného súdu odvolanie. Krajský súd

v Žiline odvolaniu vyhovel, uznesením sp. zn. z 1. marca 2005 rozsudok súdu

I. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd uznesením

sp. zn. zo 17. mája 2005 pripustil do konania odporcu - spoločnosť K.,

s. r. o., V. (ďalej len „odporca v 3 rade“), ktorému odporca v 2. rade nehnuteľnosti odpredal

pred ukončením sporu. Navrhovatelia svoj návrh opakovane upravovali, a to zásadným

spôsobom 26. augusta 2006, následne 30. októbra 2006 a žiadali o konanie vo veci.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 30. novembra 2005 konanie vo veci voči

odporcovi v 2. rade zastavil, zaoberal sa tiež žiadosťou navrhovateľov o oslobodenie od

súdnych poplatkov. Pojednávanie vo veci nariadené na 14. marec 2006 bolo na žiadosť

právnej zástupkyne odporcu v 3. rade odročené na neurčito a následne určené na

12. september 2006 a odročené na 31. október 2006, keď okresný súd uznesením rozhodol,

že pripúšťa čiastočné späťvzatie žalobného návrhu. Na poslednom pojednávaní konanom

6. marca 2007 okresný súd rozsudkom návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol.

Podľa tvrdení sťažovateľov im do dňa podania sťažnosti na ústavný súd nebol rozsudok

okresného súdu doručený.

Na okresnom súde a následne aj zo spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil, že uvedené tvrdenie sťažovateľov sa nezakladá na pravde. Rozsudok

vo veci bol napísaný 4. apríla 2007 a nasledujúci deň, t. j. 5. apríla 2007 bol expedovaný

účastníkom konania. Právnemu zástupcovi sťažovateľov JUDr. H. bol doručený

10. apríla 2007, t. j. ešte pred podaním sťažnosti na ústavný súd. Sťažovatelia sa proti

rozsudku odvolali 25. apríla 2007. Spis bol preto 4. mája 2007 postúpený na rozhodnutie

o odvolaní Krajskému súdu v Žiline, ktorý ho doručil ústavnému súdu 25. mája 2007

k nahliadnutiu.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na

súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej

istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené základné právo zaručené v a právo zaručené v

dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu

podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie

účastníka konania (2) a postup súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade.

1. Predmetom namietaného konania je návrh na určenie, že označené nehnuteľnosti

v katastrálnom území Vrútky patria do bezpodielového spoluvlastníctva sťažovateľov, ktoré

začalo pred viac ako desiatimi rokmi. Občianskoprávne konanie o veciach súvisiacich

s majetkovou transformáciou (zmena štátneho vlastníctva) spojené s konkurzným konaním

na tento majetok, ktoré súvisia aj s prerokúvanou vecou, možno hodnotiť ako konanie, ktoré

je právne a aj skutkovo mimoriadne zložité. Ústavný súd preto konštatuje, že dĺžka konania

vo veci je odôvodnená aj zložitosťou veci. Na právnu zložitosť veci poukázal aj

podpredseda okresného súdu, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol: „Po právnej stránke bol

spor zložitý, vyžadujúci si zabezpečenie a predloženie viacerých dôkazov, najmä spisov

iných okresných, či krajských súdov, Najvyššieho súdu, ktoré žiadali pripojiť samotní

účastníci konania a zabezpečenie týchto dôkazov nie vždy bolo jednoduché z dôvodu, že

paralelne na viacerých súdoch sa viedli konania, kde ako účastníci vystupovali

navrhovatelia v rade 1) a 2).“

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v konaní sp. zn. , bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov

súdneho konania. Sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu využívali všetky

procesné prostriedky, ktoré mali ako účastníci konania k dispozícii (návrh na vydanie

predbežného opatrenia, opravné prostriedky proti procesným uzneseniam okresného súdu,

opakované doplnenia, resp. zmeny žalobného návrhu, návrhy na pripustenie vstupu ďalších

účastníkov do konania, žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a jej späťvzatie,

opakované ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu na pojednávaniach). Z uvedeného

vyplýva, že aj sťažovatelia svojím správaním výrazne prispeli k celkovej dĺžke konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej

občianskoprávnej veci, ktorý zahŕňa tieto obdobia:

a) Vec sťažovateľov pôvodne napadla na okresný súd 14. októbra 1997, ktorý

uznesením z 30. októbra 1997 vyhovel návrhu sťažovateľov na vydanie predbežného

opatrenia na zákaz odporcovi v 1. a 2. rade disponovať s nehnuteľným majetkom. Po

podanom odvolaní a po vykonaní ďalších procesných úkonov predložil okresný súd

8. decembra 1997 spis na rozhodnutie Krajskému súdu v Žiline, ktorý uznesením

z 30. marca 1998 uznesenie okresného súdu zrušil a vec postúpil Krajskému súdu

v Bratislave ako vecne a miestne príslušnému. Priebeh ďalšieho konania, ktoré sa týkalo či

už samotného merita veci, alebo rozhodovania o vecnej a miestnej príslušnosti, okresný súd

nemohol žiadnym spôsobom, z hľadiska jeho trvania a vykonávania procesných úkonov,

ovplyvniť, a to až do rozhodnutia najvyššieho súdu z 28. septembra 2001, ktorým rozhodol,

že je príslušný na konanie vo veci. Vec sa tak po štyroch rokoch dostala opätovne na

okresný súd, na ktorý bol návrh pôvodne podaný. Obdobie od 30. marca 1998 (odoslanie

spisu Krajskému súdu v Bratislave) do 24. októbra 2001 (doručenie spisu Krajským súdom

v Bratislave po rozhodnutí najvyššieho súdu) nie je možné vo vzťahu k porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote pričítať na vrub okresného súdu ako ním zapríčinené

predĺženie trvania konania, príp. konanie so zbytočnými prieťahmi.

b) V obdobiach od 8. decembra 1997 do 30. marca 1998 a od 15. novembra 2004 do

4. mája 2005 konal o odvolaniach účastníkov konania (podaných sťažovateľmi) proti

rozhodnutiam okresného súdu Krajský súd v Žiline. Ani tieto obdobia nie je možné pričítať

na ťarchu okresnému súdu.

c) Okresný súd po určení jeho vecnej príslušnosti rozhodnutím najvyššieho súdu

prvý úkon po doručení spisu (24. októbra 2001) vykonal až 4. novembra 2002, t. j. po

jednom roku. Toto jednoročné obdobie je jediným prieťahom, ku ktorému došlo v konaní

okresného súdu. V období od 31. decembra 2003 do 23. marca 2004 okresný súd vo veci

nekonal pre existenciu zákonnej prekážky, keď konanie uznesením prerušil do

právoplatného skončenia konania vedeného Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.

, ďalej okresný súd konal plynulo a vo veci rozhodol na pojednávaní

uskutočnenom 6. mája 2004 rozsudkom sp. zn. tak, že návrh sťažovateľov

1) a 2) v celom rozsahu zamietol a zaviazal ich k zaplateniu trov konania. Tento rozsudok

okresného súdu bol uznesením Krajského súdu v Žiline z 1. marca 2005 zrušený a vec bola

okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. Po vstupe ďalšieho účastníka do konania,

zásadnej zmene žalobného návrhu uskutočnenej sťažovateľmi a zastavením konania

proti odporcovi v 2. rade okresný súd nariadené pojednávanie na 13. marec 2006 odročil na

žiadosť právneho zástupcu odporcu v 3. rade na 13. september 2006 pre neprítomnosť

zákonného sudcu. Na pojednávaní uskutočnenom 31. októbra 2006 súd opätovne pripustil

úpravu žalobného návrhu a uznesením rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia návrhu.

Okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 6. marca 2007 vyhlásil rozsudok, ktorým návrh

navrhovateľov v celom rozsahu zamietol a zaviazal ich zaplatiť odporcom trovy konania.

Rozsudok bol vyhotovený a expedovaný okresným súdom 4. apríla 2007 a právnemu

zástupcovi sťažovateľov bol doručený 10. apríla 2007 (z čoho vyplýva, že tvrdenia

uvádzané sťažovateľmi, že vo veci nebolo rozhodnuté sa nezakladajú na pravde, keďže

v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už právny zástupca mal rozsudok doručený).

Ústavný súd konštatoval, že okresný súd vo veci sp. zn. vzhľadom na

celkovú dĺžku konania, obdobia, keď sa spis nachádzal na krajských súdoch a najvyššom

súde, zložitosť veci a výrazný podiel sťažovateľov na doterajšej dĺžke konania s výnimkou

ojedinelého jednoročného prieťahu konal plynule. V čase podania sťažnosti už bolo vo veci

rozhodnuté, a preto dospel k záveru (tak ako je to uvedené v bode 1 výroku tohto

rozhodnutia), že v konaní nebolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru.

Sťažovatelia v petite sťažnosti žiadali okrem vyslovenia porušenia ich základného

práva na konanie bez zbytočných prieťahov a práva na prerokovanie veci súdom

v primeranej lehote, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu vo veci konať, na základe

priznal každému zo sťažovateľov finančné zadosťučinenie v sume

350 000 Sk, ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

V zmysle ustanovenia ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou

nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.

V zmysle ustanovenia môže ústavný súd priznať

tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Z uvedeného vyplýva, že oba výroky sú viazané na vyhovenie vo veci samej. V nadväznosti

na výrok o neporušení práva a berúc do úvahy skutočnosť, že vec sa v súčasnom období po

odvolaní podanom sťažovateľmi proti rozsudku okresného súdu nachádza na Krajskom súde

v Žiline, nebolo možné uložiť okresnému súdu povinnosť konať vo veci. S poukazom na

výsledok konania ústavný súd sťažovateľom nepriznal finančné zadosťučinenie ani náhradu

trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2008