Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 135/08
PDF · 165.72 KB
No categories available
I. ÚS 135/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 135/08-23
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2008
predbežne prerokoval sťažnosť J. T., K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. S., K., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 68/06 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. T. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. februára
2008 doručená sťažnosť J. T. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 68/06.
V sťažnosti je uvedené: „Navrhovateľka sa týmto návrhom sťažuje na postup
Okresného súdu Košice II, pretože za sedem rokov doteraz nevyriešil a ani nechce
rozhodnúť súd v konaní vo veci sp. zn. 43 C 68/06 (33 Rob 1160/04) aj keď ide o veľmi
banálnu vec z procesného hľadiska ako aj právneho hľadiska. V uvedenej veci ma žaluje
spoločnosť B. s. r. o. K. o zaplatenie sumy 18.590 Sk a mám zato, že pojednávania
v uvedenej veci nariadené asi tak, že súd mieni vytýčiť pojednávania raz za rok a aj to
sudca nie je pripravený; sú len štatisticky vedené v obsahu spisu.
Ako živiteľka dvoch detí s čistým mesačným príjmom 12 000,- Sk som si ihneď ani
nemohla vziať právnika a neskoršie po požiadavke advokáta aby som hradila len hotové
výdavky mi vysvetlil, že súd by mal rozhodnúť na druhom alebo treťom pojednávaní, lebo
ide o premlčané právo, nie veľmi chápem či v právnom štáte má sa táto vec preťahovať
zjavne už sedem rokov. Opakujem znova že pojednávania sú vedené sudcami (teraz je
konajúcim sudcom už tretia sudkyňa) len preto, aby sa štatistický viedli so snahou vyjsť
v ústrety žalobkyni. V doterajšom priebehu vôbec súd neupozornil zástupcu žalobkyne, že
podľa § 53 ods. OSP môžu byť uložené pokuty aj zástupcovi, ak neposlúchne príkaz súdu,
alebo sa neustanoví na súd.
Napokon v okolnostiach môjho prípadu po preštudovaní spisu zistite, že mám pravdu
a mám zato, že pojednávania sa nenariaďujú úmyselne so zrejmým odkladom rozhodnutia
a ak tieto aj súd nariadené, sudca neráči rozhodnúť vo veci samej.“
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 68/06 porušil základné
právo sťažovateľky J. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 68/06 prikazuje konať
bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľke J. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000,- Sk
(slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
Okresný súd Košice II je povinný zaplatiť náhradu trov konania sťažovateľke J. T.
v sume určenej ústavným súdom na účet jej právneho zástupcu JUDr. do 15 dní od
právoplatnosti nálezu.“
Právna zástupkyňa na výzvu ústavného súdu upresnila trovy právneho zastúpenia
podaním z 13. marca 2008 spolu v celkovej sume 3 970 Sk.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný
súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila táto podmienka, ak sťažovateľ
preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 5. februára 2008 sťažnosť
na prieťahy predsedovi okresného súdu, ktorý na ňu odpovedal prípisom zo 7. februára
2008.
Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o súdoch“) považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu
dostatočný priestor na prijatie opatrení za účelom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu
zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou. Vzhľadom na to, že
sťažnosť bola ústavnému súdu doručená už 7. februára 2008, posúdil ústavný súd podanie
sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľky iba ako formálny úkon,
ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda
okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom
v napadnutom konaní (podobne IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 101/06).
V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej základných
práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnená podľa osobitných
predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda
podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred
ústavným súdom.
Ústavný súd už iba poznamenáva, že 10. marca 2008 (jeden mesiac po podaní
sťažnosti predsedovi okresného súdu, ako aj sťažnosti na ústavný súd, pozn.) okresný súd
rozsudkom vo veci rozhodol.
Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2
2. Sťažnosť bolo potrebné odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto
možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého postupom okresného
súdu došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože okresný súd doteraz za 7 rokov (ide o zjavne
nesprávny údaj, pozn.) nerozhodol vo veci.
Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania veci z obsahu spisu vedeného na
okresnom súde pod sp. zn. 43 C 68/06 zistil, že predmetné konanie začalo 7. decembra 2004
na okresnom súde podaním žaloby proti sťažovateľke o zaplatenie 18 590 Sk s prísl. a bolo
vedené pod sp. zn. 33/Rob/1160/2004. Celkové súdne konanie na okresnom súde sa vedie
ku dňu podania sťažnosti 3 roky a 2 mesiace. Okresný súd priebežne konal vo veci, o čom
svedčí tá skutočnosť, že 9. augusta 2005 rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k.
33/Rob/1160/2004-20, proti ktorému podala sťažovateľka odpor 23. augusta 2005.
(Následne bola zmenená spisová značka spisu na sp. zn. 43 C/68/2006.) Sťažovateľka
požiadala okresný súd o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov 23. augusta 2005, ale
nepredložila dôkazy preukazujúce možnosť oslobodenia od platenia súdnych poplatkov.
Preto okresný súd 18. januára 2006 vyzval sťažovateľku, aby predložila potvrdenie
o osobných a majetkových a zárobkových pomeroch. Okresný súd uznesením č. k.
33/Rob/1160/2004-30 z 31. mája 2006 nepriznal sťažovateľke oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov. Následne sťažovateľka uhradila súdny poplatok za podaný odpor.
Okresný súd vykonal viacero súdnych pojednávaní 2. novembra 2006, 7. decembra 2006,
1. februára 2007, uznesením č. k. 43 C/68/2006-58 zo 14. februára 2007 pribral do konania
ďalšieho účastníka konania, 26. novembra 2007 a 10. marca 2008, na ktorých vykonal
dokazovanie listinami, vypočul účastníkov konania a svedkov a vyhlásil vo veci rozsudok
(10. marca 2008).
Podľa názoru ústavného súdu s poukazom na konštantnú judikatúru ústavného súdu
(IV. ÚS 182/03, IV. ÚS 197/03, IV. ÚS 203/03) postup okresného súdu v konaní vedenom
najprv pod sp. zn. 33 Rob/1160/04 a potom pod sp. zn. 43 C 68/06 od 9. decembra 2004 do
podania sťažnosti ústavnému súdu (7. februára 2008) nemožno na základe skutočností
uvedených v sťažnosti a poznatkov o doterajšom priebehu považovať za taký, ktorý by bolo
možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Úkony
okresného súdu boli vykonávané priebežne a neosvedčujú reálnu možnosť porušenia
sťažovateľkou označených základných práv a slobôd.
Ústavný súd posudzujúc celkovú dobu konania vedeného okresným súdom do
podania sťažnosti (3 roky a 2 mesiace) si nemohol nevšimnúť, že sťažovateľka 23. augusta
2005 podala na okresnom súde odpor proti platobnému rozkazu a požiadala o oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov, pričom po následných úkonoch súdu a zisteniach, že dôvody
na oslobodenie nie sú, napokon súdny poplatok 27. júna 2006 (teda skoro po roku, pozn.)
uhradila. Uvedené obdobie nemožno pričítať na ujmu okresného súdu. Pokiaľ by
sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za podaný odpor v zákonnej lehote, potom by
posudzovanú dĺžku konania vedeného okresným súdom predstavovalo obdobie 2 rokov
a 3 mesiacov.
Sťažnosť, ktorou sťažovateľka namietala porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, je preto tiež
zjavne neopodstatnená a bolo ju potrebné v tomto rozsahu odmietnuť už pri jej predbežnom
prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
3. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd
zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. apríla 2008