Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 135/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2008

predbežne prerokoval sťažnosť J. T., K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. S., K., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. T. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. februára

2008 doručená sťažnosť J. T. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Košice II

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

V sťažnosti je uvedené: „Navrhovateľka sa týmto návrhom sťažuje na postup

Okresného súdu Košice II, pretože za sedem rokov doteraz nevyriešil a ani nechce

rozhodnúť súd v konaní vo veci sp. zn. () aj keď ide o veľmi

banálnu vec z procesného hľadiska ako aj právneho hľadiska. V uvedenej veci ma žaluje

spoločnosť B. s. r. o. K. o zaplatenie sumy 18.590 Sk a mám zato, že pojednávania

v uvedenej veci nariadené asi tak, že súd mieni vytýčiť pojednávania raz za rok a aj to

sudca nie je pripravený; sú len štatisticky vedené v obsahu spisu.

Ako živiteľka dvoch detí s čistým mesačným príjmom 12 000,- Sk som si ihneď ani

nemohla vziať právnika a neskoršie po požiadavke advokáta aby som hradila len hotové

výdavky mi vysvetlil, že súd by mal rozhodnúť na druhom alebo treťom pojednávaní, lebo

ide o premlčané právo, nie veľmi chápem či v právnom štáte má sa táto vec preťahovať

zjavne už sedem rokov. Opakujem znova že pojednávania sú vedené sudcami (teraz je

konajúcim sudcom už tretia sudkyňa) len preto, aby sa štatistický viedli so snahou vyjsť

v ústrety žalobkyni. V doterajšom priebehu vôbec súd neupozornil zástupcu žalobkyne, že

podľa ods. môžu byť uložené pokuty aj zástupcovi, ak neposlúchne príkaz súdu,

alebo sa neustanoví na súd.

Napokon v okolnostiach môjho prípadu po preštudovaní spisu zistite, že mám pravdu

a mám zato, že pojednávania sa nenariaďujú úmyselne so zrejmým odkladom rozhodnutia

a ak tieto aj súd nariadené, sudca neráči rozhodnúť vo veci samej.“

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo sťažovateľky J. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 .

Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke J. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000,- Sk

(slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd Košice II je povinný zaplatiť náhradu trov konania sťažovateľke J. T.

v sume určenej ústavným súdom na účet jej právneho zástupcu JUDr. do 15 dní od

právoplatnosti nálezu.“

Právna zástupkyňa na výzvu ústavného súdu upresnila trovy právneho zastúpenia

podaním z 13. marca 2008 spolu v celkovej sume 3 970 Sk.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa ústavný

súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila táto podmienka, ak sťažovateľ

preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 5. februára 2008 sťažnosť

na prieťahy predsedovi okresného súdu, ktorý na ňu odpovedal prípisom zo 7. februára

2008.

Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1

o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o súdoch“) považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53

ods. 1 len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu

dostatočný priestor na prijatie opatrení za účelom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu

zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou. Vzhľadom na to, že

sťažnosť bola ústavnému súdu doručená už 7. februára 2008, posúdil ústavný súd podanie

sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľky iba ako formálny úkon,

ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda

okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom

v napadnutom konaní (podobne , , ).

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnená podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Ústavný súd už iba poznamenáva, že 10. marca 2008 (jeden mesiac po podaní

sťažnosti predsedovi okresného súdu, ako aj sťažnosti na ústavný súd, pozn.) okresný súd

rozsudkom vo veci rozhodol.

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1

sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa

.

2. Sťažnosť bolo potrebné odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto

možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého postupom okresného

súdu došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , pretože okresný súd doteraz za 7 rokov (ide o zjavne

nesprávny údaj, pozn.) nerozhodol vo veci.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania veci z obsahu spisu vedeného na

okresnom súde pod sp. zn. zistil, že predmetné konanie začalo 7. decembra 2004

na okresnom súde podaním žaloby proti sťažovateľke o zaplatenie 18 590 Sk s prísl. a bolo

vedené pod sp. zn. 33/Rob/1160/2004. Celkové súdne konanie na okresnom súde sa vedie

ku dňu podania sťažnosti 3 roky a 2 mesiace. Okresný súd priebežne konal vo veci, o čom

svedčí tá skutočnosť, že 9. augusta 2005 rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k.

33/Rob/1160/2004-20, proti ktorému podala sťažovateľka odpor 23. augusta 2005.

(Následne bola zmenená spisová značka spisu na sp. zn. .) Sťažovateľka

požiadala okresný súd o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov 23. augusta 2005, ale

nepredložila dôkazy preukazujúce možnosť oslobodenia od platenia súdnych poplatkov.

Preto okresný súd 18. januára 2006 vyzval sťažovateľku, aby predložila potvrdenie

o osobných a majetkových a zárobkových pomeroch. Okresný súd uznesením č. k.

33/Rob/1160/2004-30 z 31. mája 2006 nepriznal sťažovateľke oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov. Následne sťažovateľka uhradila súdny poplatok za podaný odpor.

Okresný súd vykonal viacero súdnych pojednávaní 2. novembra 2006, 7. decembra 2006,

1. februára 2007, uznesením č. k. -58 zo 14. februára 2007 pribral do konania

ďalšieho účastníka konania, 26. novembra 2007 a 10. marca 2008, na ktorých vykonal

dokazovanie listinami, vypočul účastníkov konania a svedkov a vyhlásil vo veci rozsudok

(10. marca 2008).

Podľa názoru ústavného súdu s poukazom na konštantnú judikatúru ústavného súdu

(, , ) postup okresného súdu v konaní vedenom

najprv pod sp. zn. a potom pod sp. zn. od 9. decembra 2004 do

podania sťažnosti ústavnému súdu (7. februára 2008) nemožno na základe skutočností

uvedených v sťažnosti a poznatkov o doterajšom priebehu považovať za taký, ktorý by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle . Úkony

okresného súdu boli vykonávané priebežne a neosvedčujú reálnu možnosť porušenia

sťažovateľkou označených základných práv a slobôd.

Ústavný súd posudzujúc celkovú dobu konania vedeného okresným súdom do

podania sťažnosti (3 roky a 2 mesiace) si nemohol nevšimnúť, že sťažovateľka 23. augusta

2005 podala na okresnom súde odpor proti platobnému rozkazu a požiadala o oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov, pričom po následných úkonoch súdu a zisteniach, že dôvody

na oslobodenie nie sú, napokon súdny poplatok 27. júna 2006 (teda skoro po roku, pozn.)

uhradila. Uvedené obdobie nemožno pričítať na ujmu okresného súdu. Pokiaľ by

sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za podaný odpor v zákonnej lehote, potom by

posudzovanú dĺžku konania vedeného okresným súdom predstavovalo obdobie 2 rokov

a 3 mesiacov.

Sťažnosť, ktorou sťažovateľka namietala porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , je preto tiež

zjavne neopodstatnená a bolo ju potrebné v tomto rozsahu odmietnuť už pri jej predbežnom

prerokovaní ( ).

3. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd

zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2008