Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 181/08
PDF · 193.17 KB
No categories available
II. ÚS 181/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. apríla 2008
predbežne prerokoval sťažnosť M. K., K., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a podľa čl. 36, čl. 37 a čl. 38 Listiny základných práv a slobôd, ako
aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn.
14 Cb 952/1998 a Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 4 Cob 43/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla
2008 doručená sťažnosť M. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a podľa čl. 36, čl. 37 a čl. 38 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len
„listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom
Okresným súdom Poprad (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 14 Cb 952/1998 a Krajským
súdom v Prešove (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 4 Cob 43/2007.
Zo sťažnosti vyplýva, že Ing. L. P. (ďalej len „žalobca“) ako podnikateľ na základe
živnostenského oprávnenia navrhol sťažovateľovi, že ak mu sťažovateľ dodá drevo - rezivo,
žalobca mu zabezpečí vo výhodnej cene nábytok od obchodnej spoločnosti N., s. r. o., (ďalej
len „N. d.“). Podstatou tohto vzťahu bolo plnenie „veci za vec“, teda najprv drevo od
sťažovateľa a následne plnenie žalobcu. Vo februári 1995 sťažovateľ dal na svoje vlastné
náklady porezať svoje vlastné drevo - guľatinu na rezivo a žalobca ho dodal N. d. Potom si
sťažovateľ s manželkou vybral v N. d. nábytok z jeho ponuky. Žalobca v priebehu týždňa
dodal do bytu sťažovateľa vybrané kusy nábytku. Tento zmluvný vzťah zanikol jeho úplným
vysporiadaním v marci 1995.
Napriek uvedeným skutočnostiam žalobca faktúrou zo 4. augusta 1995 vyúčtoval
sumu 54 375 Sk za dodávku nábytkovej zostavy BERG a sedacej súpravy CLAUDIA s tým,
že k plneniu malo dôjsť 4. augusta 1995. Ďalšou faktúrou z 9. novembra 1995 žalobca
vyúčtoval sťažovateľovi sumu 13 322 Sk za dodávku jedálenského stola a štyroch stoličiek
s tým, že k plneniu malo dôjsť 9. novembra 1995. Napokon faktúrou z 23. novembra 1995
vyúčtoval sumu 57 825 Sk za dodávku stolárskych výrobkov a prác v byte sťažovateľa s tým,
že k plneniu malo dôjsť 9. novembra 1995.
Keďže sťažovateľ žalobcove faktúry neakceptoval, žalobca podal proti nemu žalobu.
Rozsudkom okresného súdu č. k. 14 Cb 952/1998-243 z 11. apríla 2007 bol sťažovateľ
zaviazaný zaplatiť žalobcovi 125 522 Sk s úrokmi z omeškania, ako aj trovy konania.
V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Na základe odvolania sťažovateľa rozsudkom
krajského súdu č. k. 4 Cob 43/2007-291 z 13. februára 2008 bol rozsudok okresného súdu
potvrdený.
Podľa názoru sťažovateľa uvedenými rozsudkami všeobecných súdov došlo
k porušeniu označených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru. Všeobecné súdy podľa
sťažovateľa nevykonali všetky potrebné dôkazy, najmä pokiaľ ide o správne ustálenie
právneho postavenia žalobcu (či bol sprostredkovateľom, predajcom alebo obchodným
zástupcom N. d.), o právny titul požadovaného plnenia a o zistenie, o aký právny vzťah
vlastne išlo. Všeobecné súdy nepožadovali od žalobcu predloženie dodacích listov, ale ani
iných účtovných dokladov. Tak došlo k tomu, že právoplatnými rozsudkami bol sťažovateľ
zaviazaný zaplatiť žalobcovi za to, za čo už mu vo februári 1995 poskytol plnenie.
Všeobecné súdy pritom neakceptovali ani oprávnenú námietku premlčania. Naproti tomu
prihliadli na pochybné dôkazy predložené žalobcom, ako boli faktúry so svojvoľne určenými
časovými údajmi a listy žalobcu sťažovateľovi zo 4. augusta 1995 a z 9. novembra 1995,
v ktorých žalobca vyzýva sťažovateľa vystaviť hodnoverné daňové doklady ku kompenzácii
jeho výrobkov za dodanú guľatinu. Pritom tieto dôkazy osvedčovali, že sťažovateľ už plnil,
a teda nemôže žalobcovi dlhovať. Ďalším dôkazom bola žalobcom predložená dohoda
o tom, že v byte sťažovateľa vykoná stolárske práce s tým, že vyrovnanie bude vyplatené
v hotovosti. Na dohode je ručne dopísaný dátum 15. marca 1995. Žalobcom predložená
listina však nie je totožná s jej originálom, ktorý žiadny dátum neobsahuje. S touto
skutočnosťou sa všeobecné súdy podľa sťažovateľa žiadnym spôsobom právne
nevysporiadali. Zároveň žalobca v iných súdnych konaniach miatol okresný súd dôkazmi
a tvrdeniami vyplývajúcimi z jeho iného - obchodnoprávneho vzťahu so sťažovateľom.
O tom svedčí aj žalobcom predložený výdavkový pokladničný doklad o tom, že sťažovateľovi
zaplatil 12 226 Sk. Z postupu krajského súdu možno vyvodiť pochybnosti o tom, či vôbec
konal občianskoprávny senát. Člen senátu položil právnemu zástupcovi žalobcu sugestívnu
otázku, či medzi žalobcom a sťažovateľom bol dohodnutý čas, kedy má sťažovateľ platiť.
Vzhľadom na povahu záväzku (najprv drevo od sťažovateľa a potom nábytok od žalobcu)
táto otázka dokumentovala, že člen senátu nemal poznatky, ktoré mal mať. Otázka zároveň
podľa sťažovateľa predznamenala, že rozsudok krajského súdu bude v plnom rozsahu
v prospech žalobcu. Nedostatočné zistenie skutkového stavu sa prejavilo aj pri svedeckej
výpovedi manželky žalobcu, ktorá nebola prítomná pri uzatváraní zmluvného vzťahu, ale
ani pri vzájomnom plnení záväzkov. Napriek tomu sa jej výpoveď v plnom rozsahu
akceptovala. Naopak výpoveď svedka Krajníka, ktorá potvrdzovala skutkové tvrdenia
sťažovateľa, nebola predmetom záujmu všeobecných súdov. Svedok vypovedal aj o tom, že
požiadal o preskúmanie svojej záležitosti so žalobcom orgány činné v trestnom konaní.
Vyšetrovaním sa zistilo, že všetky záväzky ostatných občanov, ktorým žalobca rovnakým
spôsobom dodával za drevo nábytok, boli riadne vysporiadané a títo občania mu nič
nedlžili. Išlo teda o analogickú situáciu ako v prípade sťažovateľa. Všeobecné súdy
poukazujú na skutočnosť, že vyšetrovací spis o tejto záležitosti nebol súdom predložený.
To však nie je pravda, lebo okresný súd si spis vyžiadal 31. júla 2001 a ešte v auguste 2001
ho mal u seba (ako to vyplýva zo stanoviska k ústavnej sťažnosti sp. zn. I. ÚS 30/08 zo
17. marca 2008).
Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených
práv podľa ústavy, listiny a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.
14 Cb 952/1998 a krajským súdom pod sp. zn. 4 Cob 43/2007 s tým, aby boli rozsudky
okresného súdu z 11. apríla 2007 a krajského súdu z 13. februára 2008 zrušené a vrátené
na ďalšie konanie. Sťažovateľ požaduje tiež náhradu trov právneho zastúpenia advokátkou
v sume 6 732 Sk.
Osobitným podaním doručeným zároveň so sťažnosťou sa sťažovateľ domáha aj
vydania dočasného opatrenia, ktorým by ústavný súd odložil vykonateľnosť rozsudkov
okresného súdu a krajského súdu.
2. Z rozsudku krajského súdu č. k. 4 Cob 43/2007-291 z 13. februára 2008 vyplýva,
že ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. 14 Cb 952/1998-243 z 11. apríla 2007.
Podľa názoru krajského súdu žalobca uplatnil právo na zaplatenie sumy 125 522 Sk titulom
dodania nábytku a stolárskych výrobkov, za ktoré sťažovateľ nezaplatil. Sťažovateľ popieral
nárok žalobcu s poukazom na to, že dlh už bol vyrovnaný dodávkami reziva pre žalobcu
vo februári 1995. Okrem toho nábytok a stolárske výrobky boli dodávané sťažovateľovi
v marci 1995 a keďže žaloba bola podaná 19. mája 1998, sťažovateľ uplatnil aj námietku
premlčania. Okresný súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, z ktorého jasne
vyplýva, že obrana sťažovateľa nie je pravdivá. Zmluvný vzťah účastníkov bol výlučne
civilnoprávny, keď dodaný nábytok a stolárske výrobky boli určené pre osobnú potrebu
sťažovateľa. Žalobca vyúčtoval dodávku nábytku a stolárskych výrobkov faktúrami
s lehotami splatnosti 4. augusta alebo 23. novembra 1995. Podľa sťažovateľa bol
rozhodujúci dátum prevzatia výrobkov a nábytku v marci 1995. Dodávka nábytku bola na
základe ústnej zmluvy a stolárske výrobky boli vyrobené na základe dohody. Na kópii
dohody predloženej žalobcom je dátum 15. marec 1995, pričom sťažovateľ popiera
uzavretie takejto dohody v tento deň a na dôkaz svojho tvrdenia doložil originál dohody bez
označenia dátumu. Má to svedčiť o tom, že nedošlo k uzavretiu dohody v marci 1995. Hoci
dátum uzavretia dohody je rozporný, na druhej strane je nesporné, že podľa dohody
dodávka bude po jej ukončení vyplatená v hotovosti. Nehovorí sa tu teda o kompenzácii
stolárskych prác dodávkami dreva. V dohode nie je uvedený ani čas platenia za vykonané
práce. V súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania nie je podstatné to, že bolo plnené
v marci 1995, ale rozhodujúca je dohoda o čase zaplatenia za dodaný nábytok. Ak nie je
čas splatnosti určený dohodou, treba vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak čas plnenia nie je dohodnutý, je dlžník povinný plniť prvého
dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V tomto prípade je rozhodujúca fakturácia
s lehotami splatnosti. Keďže spis polície, ktorá vec prešetrovala, je už skartovaný, možno
vychádzať iba z lehoty splatnosti uvedenej vo faktúrach. Sťažovateľ nepreukázal existenciu
inej dohody o čase platenia. Sťažovateľ tvrdil, že dodávkou reziva a guľatiny mal byť
zaplatený nábytok a stolárske výrobky, pričom dodávka reziva a guľatiny sa mala
uskutočniť v januári a februári 1995. V rozpore s tým však z písomnej dohody vyplýva, že
sťažovateľ má za stolárske výrobky platiť v hotovosti. Nie je tam zmienka o žiadnom
naturálnom plnení. Navyše svedok Zelený (majiteľ píly) trval na tom, že bukový porez
a smrekovú guľatinu vydal výlučne sťažovateľovi. Sťažovateľ nijako nepreukázal, že porez
z guľatiny dodal žalobcovi na zaplatenie nábytku a stolárskych výrobkov. Keďže sťažovateľ
nepreukázal dodanie reziva a guľatiny, nepreukázal dohodu o vyplatení nábytku a výrobkov
guľatinou a rezivom a nepreukázal ani existenciu dohody o splatnosti ceny v marci 1995, je
žaloba dôvodná. Žalobca má právo na zaplatenie kúpnej ceny sa dodaný tovar.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) zásadne každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto
možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu tento nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať
a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky.
Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým
prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis
mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).
Na prerokovanie a rozhodnutie tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu
vedenému okresným súdom pod sp. zn. 14 Cb 952/1998, nie je daná právomoc ústavného
súdu.
Ako to vyplýva z už citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc
ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne,
teda iba vtedy, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok,
a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa podľa ústavy
a dohovoru mal krajský súd ako súd odvolací. Tým je zároveň vylúčená právomoc
ústavného súdu.
Odlišná je situácia vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu
vedenému krajským súdom pod sp. zn. 4 Cob 43/2007.
Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ nesúhlasí s rozhodujúcimi skutkovými
a právnymi závermi krajského súdu, pričom práve jeho odlišný názor na tieto otázky má
zakladať porušenie označených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru. Okrem toho
sťažovateľ namieta, že v odvolacom konaní jeden z členov senátu prejavil svojou otázkou,
že nie je vo veci nestranný, resp. nezaujatý.
Námietku zaujatosti člena senátu krajského súdu treba považovať za neprípustnú.
Sťažovateľ mal možnosť na odvolacom pojednávaní po tom, čo odznela zo strany člena
senátu údajne sugestívna otázka, namietať zaujatosť tohto sudcu a žiadať o jeho vylúčenie
z ďalšieho konania. Pokiaľ sťažovateľ tak neurobil, nevyčerpal právny prostriedok, ktorý
mu Občiansky súdny poriadok na ochranu označeného základného práva účinne poskytoval,
a na použitie ktorého bol sťažovateľ oprávnený.
Nesúhlas sťažovateľa s rozhodujúcimi skutkovými a právnymi závermi krajského
súdu považuje ústavný súd za zjavne neopodstatnený.
Podľa názoru ústavného súdu nemožno skutkové a právne závery krajského súdu
považovať ani za arbitrárne, ale ani za zjavne neodôvodnené. Na týchto záveroch nemôže
nič meniť okolnosť, že sťažovateľ s nimi nesúhlasí. Bolo úlohou všeobecných súdov
vyhodnotiť skutkový stav a prijať právne závery v medziach príslušných zákonov. Pokiaľ
tieto závery nemožno označiť za arbitrárne, resp. za zjavne neodôvodnené, potom
neprichádza ani do úvahy, aby ústavný súd do nich zasiahol.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Keďže sťažnosť bola v celom rozsahu odmietnutá, nebolo už potrebné osobitne sa
zaoberať návrhom sťažovateľa na vydanie dočasného opatrenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. apríla 2008