Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 189/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júna 2008

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. V. Š., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., Bratislava, a Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou, Bratislava, v konaní o vrátenie preplatku na poistnom na zdravotné

poistenie za mesiac január 2000 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. V. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. augusta

2007 doručená sťažnosť Mgr. V. Š., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., Bratislava

(ďalej len „VšZP“), a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Bratislava (ďalej

len „ÚDZS“), v konaní o vrátenie preplatku na poistnom na zdravotné poistenie za mesiac

január 2000.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: «Listom zo dňa 09. 04. 2000 som Všeobecnú

zdravotnú poisťovňu (ďalej len „VšZP“), pobočku Bratislava - vidiek požiadal o vrátenie

preplatku na poistnom na zdravotné poistenie za mesiac január 2000 vo výške 137,- Sk.

Listom zo dňa 03. 05. 2000, označeným ako „Žiadosť o vrátenie poistného –

odpoveď“ mi VšZP oznámila pravidlá pre zistenie vymeriavacieho základu poistného

v mojom prípade, čím mi dala na vedomie, že preplatok mi vrátený nebude.

Keďže list zo dňa 03. 05. 2000 som vzhľadom na jeho obsah a následky považoval za

rozhodnutie o zamietnutí mojej žiadosti, napadol som ho odvolaním zo dňa 18. 05. 2000.

VšZP, pobočka Bratislava - vidiek listom zo dňa 20. 06. 2000, označeným ako

„Odvolanie proti rozhodnutiu o nevrátení poistného - odpoveď“, potvrdila svoje

predchádzajúce rozhodnutie a zároveň uviedla, že na rozhodovanie o vrátení preplatku na

poistnom sa nevzťahuje o správnom konaní (ďalej len „Správny

poriadok“).

Listom zo dňa 16. 10. 2000 som sa obrátil na Riaditeľstvo. VšZP so sťažnosťou na

postup pobočky pri vybavovaní mojej žiadosti a žiadal som vydanie riadneho rozhodnutia

podľa Správneho poriadku.

Listom zo dňa 20. 11. 2000 mi VšZP oznámila, že moja sťažnosť je neopodstatnená.

Vzhľadom na nemožnosť primeť VšZP vydať rozhodnutie podľa Správneho poriadku

a absenciu prostriedkov nápravy, uplatnil som dňa 18. 01. 2001 svoj nárok na súde

žalobou.

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 26. 04. 2001, č. k. -21, moju

žalobu zamietol.

Dňa 18. 06. 2001 som rozsudok, ktorým bola moja žaloba zamietnutá, napadol

odvolaním.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31. 08. 2002, č. k. -37, zrušil

rozsudok Okresného súdu Bratislava V, zastavil konanie a vec postúpil na prejednanie

a rozhodnutie VšZP.

Sťažnosťou zo dňa 18. 11. 2003 som sa domáhal odstránenia nečinnosti VšZP.

Dňa 24. 11. 2003 som na Krajskom súde v Bratislave podal návrh začatie konania

proti nečinnosti správneho orgánu.

Listom zo dňa 09. 12. 2003 mi VšZP oznámila, že sa rozhodla vykonať „kontrolu

úplnosti dokladov vo Vašom kmeňovom registri“. VšZP mi zároveň oznámila, že „v

prípade, že pobočka VšZP Bratislava - vidiek začne proti Vám správne konanie, zašle Vám

„Oznámenie o začatí správneho konania vo veci zdravotného poistenia“. Moju sťažnosť

zároveň označila ako neopodstatnenú.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 06. 12. 2004, č. k. -25, uložil

VšŽP do jedného týždňa od právoplatnosti uznesenia rozhodnúť o mojej žiadosti.

Listom zo dňa 17. 12. 2004 mi VšZP oznámila, že svoju povinnosť slnila ešte pred

vynesením uznesenia Krajského súdu v Bratislave tým, že rozhodla o mojom odvolaní proti

platobnému výmeru, ktorým mi bolo uložené zaplatiť nedoplatky na poistnom za obdobie od

roku 1996 do roku 2001.

Dňa 17. 02. 2005 Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -24 zrušil

rozhodnutie VšZP, ktorým bolo zamietnuté moje odvolanie proti platobnému výmeru,

ktorým mi bolo uložené zaplatiť nedoplatky na poistnom za obdobie od roku'1996 do roku

2001. Nové rozhodnutie už nebolo vydané, ani nebolo konanie zastavené.

Dňa 18. 05. 2005 VšZP získala povolenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“) na vykonávanie verejného zdravotného poistenia,

v dôsledku čoho konanie podľa ust. o zdravotných poisťovniach

a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou prešlo na ÚDZS.

Dňa 24. 07. 2006 som požiadal ÚDZS o odstránenie prieťahov v konaní.

Listom zo dňa 30. 11. 2006 mi ÚDZS oznámil, že moje podanie postúpil na

Ministerstvo zdravotníctva SR.

Listom zo dňa 08. 12. 2006 mi Ministerstvo zdravotníctva SR oznámilo, že moje

podanie postúpilo VšZP. Do dnešného dňa VšZP žiadnym spôsobom nereagovala.

Sťažnosťou zo dňa 14. 02. 2007, doručenou dňa 26. 02. 2007, som predsedu ÚDZS

požiadal o odstránenie prieťahov v konaní. Odpoveď som do dnešného dňa nedostal.

Dňa 22. 05. 2007 som na Krajskom súde v Bratislave podal návrh na začatie

konania proti nečinnosti správneho orgánu. Súd do dnešného dňa nerozhodol.

Na základe mojej žiadosti o vrátenie preplatku na poistnom zo dňa 09. 04. 2000

podľa ust. v spojení ust. Správneho poriadku začalo

správne konanie, v ktorom bola správnym orgánom VšZP a od 18. 05. 2005 ÚDZS podľa

ust.

Na uvedené konanie sa v plnom rozsahu vzťahuje ust. § 49 ods. 1 Správneho

poriadku, v zmysle ktorého je správny orgán povinný rozhodnúť bezodkladne, keďže sa

jednalo o vec skutkovo doslova triviálnu. Správne konanie však napriek uplynutiu viac ako

7 rokov doposiaľ nebolo skončené, pričom tak VšZP v minulosti, ako aj ÚDZS v súčasnosti,

sú v konaní úplne nečinný. VšZP sa v minulosti pokúšala svoju nečinnosť odôvodniť

potrebou vykonania komplexnej kontroly plnenia mojich povinností poistenca, táto však na

rozhodnutie o mojej žiadosti nebola vôbec potrebná. Názor VšZP, že správne konanie začne

až doručením oznámenia o jeho začatí zo strany VšZP je mylný, a je v rozpore s ust. § 18

Správneho poriadku.

Konanie nemohlo ukončiť ani vydanie platobného výmeru, ktorým mi bolo uložené

uhradiť údajný nedoplatok na poistnom za obdobie od roku 1996 do roku 2001 Konanie o

údajnom nedoplatku, začaté na podnet VšZP je samostatné konanie, ktoré nemôže

„konzumovať" konanie, ktoré začalo doručením mojej žiadosti o vrátenie preplatku a ako

také sa musí skončiť meritórnym alebo procesným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Konanie o mojom údajnom nedoplatku za obdobie od roku 1996 do roku 2001 pritom do

dnešného dňa nebolo právoplatne, skončené, nakoľko VšZP aj ÚDZS po zrušujúcom

rozsudku KS BA zostali opäť nečinní...

Predmet konania sa vzhľadom na výšku preplatku javí ako bezvýznamný, pričom len

náklady na poštovné v konaní dávno presiahli sumu, ktorá je predmetom konania. Tu by

som však predovšetkým postavil otázku nie tak, že prečo sa ja tak tvrdošijne sporím o 137,-

Sk, ale skôr by som sa pýtal, prečo VšZP tak tvrdošijne odmieta vrátiť preplatok, ktorý je

nie kvapkou, ale priam molekulou v mori jej rozpočtu. Odpoveďou zrejme bude, že by sa

jednalo o nežiaduci precedens. Presne takýto motív som však mal aj ja, keď som o vrátenie

preplatku požiadal - chcel som vytvoriť precedens, ktorý bol v tom čase pre mňa a pre

ostatných študentov naopak veľmi žiadúci, keďže VšZP napriek jasnému zneniu zákona

upierala študentom vykonávajúcim práce na základe dohody o pracovnej činnosti právo

samostatne si určiť vymeriavací základ a trvala na tom, aby platili poistné z celého svojho

príjmu...

Aký je však dôvod nečinnosti ÚDZS je pre mňa doslova záhadou, pričom paradoxne

ÚDZS orgánom, ktorý by mal dohliadať na dodržiavanie zákonov zdravotnými poisťovňami.

Počas konania som využil všetky dostupné prostriedky nápravy, ktoré sa však ukázali

ako neúčinné. VšZP v reakcii na sťažnosti vždy uviedla „dôvody“, ktoré jej nedovoľujú vo

veci konať, a to aj po rozhodnutí súdu, ktorý jej uložil rozhodnúť do jedného týždňa.

ÚDZS zasa môj podnet najprv nepochopiteľne postúpil Ministerstvu zdravotníctva

SR a na druhú sťažnosť už nereagoval vôbec.

O návrhu na začatie súdneho konania proti nečinnosti správneho orgánu zo dňa 21.

05. 2007 súd doposiaľ nerozhodol, treba však povedať, že doterajšia skúsenosť s týmto

typom súdneho konania potvrdzuje, že sa nejedná o efektívny prostriedok nápravy. Pokiaľ

Správny poriadok ukladá správnemu orgánu, aby vo veci rozhodol bezodkladne, sotva môže

súdne konanie trvajúce 1 rok predstavovať účinný nástroj, prostredníctvom ktorého by sa

účastník konania domohol rozhodnutia keď už nie v zákonnej lehote, tak aspoň v lehote

ktorá sa od zákonnej príliš líšiť nebude.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie ním označených práv

postupom VšZP a ÚDZS v konaní o vrátenie preplatku na poistnom na zdravotné poistenie

za mesiac január 2000, prikázal ÚDZS konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal mu

finančné zadosťučinenie v sume 120 000 Sk a náhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý znamená, že ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany

tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže

domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne

iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.

V súlade so zásadou subsidiarity právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Podľa sťažnosť podľa možno

podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. ,

).

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote nečinnosťou VšZP a ÚDZS v správnom konaní o vrátenie

preplatku na poistnom na zdravotné poistenie za mesiac január 2000 (o vrátenie požiadal

žiadosťou z 9. apríla 2000).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 24. novembra 2003

Krajskému súdu v Bratislave návrh na začatie konania proti nečinnosti správneho orgánu –

VšZP. Krajský súd v Bratislave žalobnému návrhu sťažovateľa vyhovel a svojím uznesením

č. k. -25 zo 6. decembra 2003 uložil VšZP do jedného týždňa od právoplatnosti

uznesenia rozhodnúť o žiadosti sťažovateľa z 9. apríla 2000.

Podľa sťažovateľa správny orgán - VšZP - bol naďalej nečinný a o jeho sťažnosti

z 9. apríla 2000 nekonal a nerozhodol.

Sťažovateľ uviedol, že počnúc 18. májom 2005 sa príslušným správnym orgánom na

konanie o jeho žiadosti stal ÚDZS, ktorý bol v konaní vo veci taktiež nečinný, a to napriek

jeho žiadosti z 24. júla 2006 a zo 14. februára 2007 o odstránenie prieťahov v konaní.

V sťažnosti sťažovateľ uviedol: „Na základe mojej žiadosti o vrátenie preplatku na

poistnom zo dňa 09. 04. 2000 podľa ust. v spojení ust.

Správneho poriadku začalo správne konanie, v ktorom bola správnym orgánom VšZP a od

18. 05. 2005 ÚDZS podľa ust. .

Dňa 22. 05. 2007 som na Krajskom súde v Bratislave podal návrh na začatie

konania proti nečinnosti správneho orgánu. Súd do dnešného dňa nerozhodol.“

Ústavný súd zistil (úradný záznam z 29. mája 2008), že konanie o návrhu

sťažovateľa podanom 22. mája 2007 je vedené Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.

a tento návrh smeruje voči nečinnosti ÚDZS.

1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa VšZP

Podľa

o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „ “) začaté správne konania

doterajšej zdravotnej poisťovne právoplatne neskončené do dňa vydania právoplatného

povolenia na základe tohto zákona dokončí úrad. Ak doterajšia zdravotná poisťovňa na

základe schváleného transformačného projektu nezaloží akciovú spoločnosť do 31. marca

2005, začaté správne konania právoplatne neskončené do 30. septembra 2005 prechádzajú

na úrad 1. októbrom 2005.

Sťažovateľ uviedol, že v súlade s správnym orgánom

príslušným konať o jeho žiadosti počnúc 18. májom 2005 prestala byť VšZP a príslušným

orgánom na ďalšie konanie sa stal ÚDZS. V súlade s citovaným zákonným ustanovením

nezávisle od ustálenia skutočností rozhodných na určenie konkrétneho dátumu zmeny

v príslušnosti správných orgánov najneskôr 1. októbrom 2005 sa správnym orgánom

príslušným na ďalšie konanie stal ÚDZS.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa svojou sťažnosťou smerujúcou voči VšZP

domáhal vyslovenia porušenia ním označených základných a iných práv voči subjektu,

ktorý v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (9. augusta 2007) ako ani v čase dlhšom

ako rok pred jej doručením nebol správnym orgánom príslušným konať o žiadosti

sťažovateľa o vrátenie preplatku na zdravotnom poistení.

Vzhľadom na to ústavný súd uzatvára, že zo strany VšZP už nemohlo dochádzať

k porušovaniu sťažovateľom označených práv, ktoré by spočívalo v jej nečinnosti, a to

počnúc 1. októbrom 2005, keď VšZP prestala byť správnym orgánom konajúcim vo veci.

Na základe tohto ústavný súd konštatuje, že sťažnosť treba odmietnuť z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Ak ide o nečinnosť VšZP v konaní v predchádzajúcom období (t. j. období najneskôr

pred 1. októbrom 2005), keď bola príslušným správnym orgánom, predmetné obdobie

predchádza doručeniu sťažnosti ústavnému súdu o viac ako dva mesiace. Preto je nutné

konštatovať, že sťažnosť je možné odmietnuť aj ako oneskorene podanú (§ 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde).

2. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa ÚDZS

Podľa súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej

moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa (ďalej

len „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí

orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov

verejnej moci. Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané

nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú

oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

V zmysle sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

tohto zákona v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola

na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť

orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ

nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa z hľadiska existencie

dôvodov, ktoré by bránili jej prijatiu na ďalšie konania, zistil, že sťažovateľ vo vzťahu

k porušeniu ním označených práv nečinnosťou správneho orgánu - ÚDZS využil

prostriedok nápravy v súlade s a 22. mája 2007 podal

Krajskému súdu v Bratislave návrh na začatie konania proti nečinnosti ÚDZS, o ktorom je

vedené konanie pod sp. zn. .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k posúdeniu správnosti

postupu ÚDZS vo veci vrátane jeho nečinnosti je daná právomoc všeobecných súdov

v správnom súdnictve. Túto právomoc nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom.

Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

fyzickú osobu alebo právnickú osobu namietajúcu porušenie svojho základného práva. Preto

musí každý rešpektovať postupnosť tejto ochrany a pred tým, než podá sťažnosť ústavnému

súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza

právomoci ústavného súdu.

Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľom

ústavný súd konštatuje, že vo veci sťažovateľa nie je daná jeho právomoc, a preto sťažnosť

pre nedostatok právomoci odmietol podľa v spojení zákona

o ústavnom súde (podobne a ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími

nárokmi sťažovateľa, ktoré sú podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody

sťažovateľa ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2008