Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 211/08
PDF · 152.9 KB
No categories available
I. ÚS 211/08
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 211/08-56
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júna 2008
predbežne prerokoval sťažnosť Mesta P. a spol., zastúpených advokátskou kanceláriou P.,
spol. s r. o., P., spojenú s návrhom na odklad vykonateľnosti napadnutého právoplatného
rozhodnutia vo veci namietaného porušenia ich základného práva vlastniť majetok podľa
čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva na súdnu a inú právnu ochranu
upraveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Prešov zo 4. mája 2006
v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 4/1996 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mesta P. a spol. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
21. februára 2008 doručená sťažnosť Mesta P. a spol. (ďalej aj „sťažovatelia“) spojená
s návrhom na odklad vykonateľnosti napadnutého právoplatného rozhodnutia vo veci
namietaného porušenia ich základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj
práva na súdnu a inú právnu ochranu upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom
Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) zo 4. mája 2006 v konaní vedenom pod
sp. zn. 12 C 4/1996. Následne bola 14. apríla 2008 ústavnému súdu doručená nadväzujúca
žiadosť sťažovateľov, aby ústavný súd považoval predmetnú sťažnosť za naliehavú.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že vo veci občianskoprávneho konania žalobkyne M. J.
proti žalovaným Mesto P. a spol. (spolu 80 žalovaných) o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, ktoré začalo podaním žaloby 10. januára 1996, okresný súd rozsudkom
zo 4. mája 2006 rozhodol, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností tvoriacich
predmet sporu, a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Sťažovatelia (spolu 37 subjektov) ako
účastníci konania proti uvedenému rozhodnutiu nepodali riadny opravný prostriedok –
odvolanie, ale obrátili sa opakovane na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej
len „generálna prokuratúra“) s podnetom na podanie mimoriadneho dovolania. O vybavení
uvedených podnetov boli sťažovatelia vyrozumení najprv listom generálnej prokuratúry
z 5. júna 2007 pod č. k. VI/1 Pz 268/07-7 a následne upovedomením generálnej prokuratúry
z 27. decembra 2007 pod č. k. VI/2 Pz 598/07-11, podľa ktorých bol opakovaný podnet
sťažovateľov odložený, pretože „v postupe a rozhodnutí Okresného súdu v Prešove nedošlo
k porušeniu zákona“. Navyše generálna prokuratúra poukázala aj na skutočnosť, že „Mesto
P. ako účastník konania nevyužil svoje zákonné oprávnenie a nepodal proti uvedenému
súdnemu rozhodnutiu odvolanie“. Následne sa niektorí zo žalovaných (spolu 37 subjektov)
obrátili spolu s Mestom P. ako sťažovatelia v 2. až 37. rade so svojou sťažnosťou
na ústavný súd.
Sťažovatelia na základe týchto skutočností navrhujú, aby ústavný súd vydal tento nález:
„Rozsudkom Okresného súdu v P., sp. zn. : 12 C 4/1996 zo dňa 04.05. 2006 bolo
p o r u š e n é z ákladné právo sťažovateľov v 1. až 37. rade vlastniť majetok garantované
čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
Rozsudkom Okresného súdu v Prešove, sp. zn. : 12 C 4/1996 zo dňa 04.05. 2006 bolo
p o r u š e n é z ákladné právo sťažovateľov v 1. až 37. rade na súdnu ochranu garantované
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
Rozsudok Okresného súdu v Prešove, sp. zn. : 12 C 4/1996 zo dňa 04.05. 2006 sa
zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.
Sťažovateľom v 1. až 37. rade sa priznáva náhrada trov konania.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti
alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene
môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho
pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti sťažovateľov a z pripojených listín vyplynulo, že predmetom sťažnosti
je sťažovateľmi namietané porušenie označených základných práv garantovaných ústavou
a označenými medzinárodnými dohovormi rozsudkom okresného súdu zo 4. mája 2006.
Právne relevantnou skutočnosťou, ktorú ústavný súd pri posudzovaní tejto sťažnosti
podanej na ústavnom súde zohľadnil, je nevyužitie odvolania sťažovateľom v 1. rade ako
riadneho opravného prostriedku, keďže ide o procesný inštitút zásadného právneho
významu, ktorý mohol v prípade jeho včasnej aplikácie významne ovplyvniť ďalší priebeh
konania pred všeobecným súdom a eventuálne aj meritórne rozhodnutie vo veci vydané
odvolacím súdom.
V priamej nadväznosti na uvedené ústavný súd poznamenáva, že v rámci svojej
rozhodovacej činnosti už judikoval, že tam, kde je opravný prostriedok prípustný zo zákona
a je celkom v dispozícii sťažovateľa, je povinný ho pred podaním sťažnosti na ústavnom
súde sťažovateľ vyčerpať. Ak tak neurobí, alebo urobí oneskorene, ústavný súd sťažnosť
odmietne pre neprípustnosť (I. ÚS 155/08). Ústavný súd nie je súčasťou sústavy
všeobecných súdov, a nie je ani povolaný na inštančný prieskum ich rozhodnutí; preto ak
smeruje sťažnosť proti rozhodnutiu vydanému v občianskoprávnom konaní, nie je samo
osebe významné, že je namietaná jeho vecná alebo procesná nesprávnosť. Právomoc
ústavného súdu je založená výlučne na prieskum rozhodnutia z hľadiska dodržiavania
ústavnoprávnych princípov, t. j. či v konaní (rozhodnutím v ňom vydaným) neboli dotknuté
ústavne zaručené práva alebo slobody jeho účastníka, či konanie bolo vedené v súlade
s týmito princípmi a či možno konanie ako celok (vo výsledku) pokladať za spravodlivé, ale
len za predpokladu, že je naplnený jeden zo základných znakov sťažnosti podanej
ústavnému súdu, ako ochrany ústavou zaručených základných práv a slobôd, a to jej
subsidiarita.
Princíp subsidiarity sa obsahovo realizuje spôsobom, ktorý znamená, že sťažnosť na
ústavnom súde možno teda podať len vtedy, keď boli pred jej podaním vyčerpané všetky
prostriedky, ktoré zákon na ochranu práv poskytuje. Takým prostriedkom sa podľa
ustanovenia § 53 zákona o ústavnom súde rozumie riadny opravný prostriedok, mimoriadny
opravný prostriedok, vyjmúc návrh na obnovu konania a iný právny prostriedok, ktoré
zákon sťažovateľovi/-om na ochranu jeho/ich základných práv alebo slobôd poskytuje.
Pritom vyčerpaním všetkých procesných prostriedkov sa rozumie nielen ich formálne
uplatnenie a rozhodnutie o nich. Znamená predovšetkým ich uplatnenie v súlade
s procesnými právnymi predpismi. Pretože v predmetnej veci sa tak nestalo, t. j. odvolanie
nebolo podané sťažovateľom v 1. rade, je podľa názoru ústavného súdu in concreto daný
dôvod na odmietnutie tejto sťažnosti podanej ústavnému súdu.
Uvedené konanie a meritórne rozhodnutie okresného súdu vo svojich dôsledkoch
z dôvodu nevyužitia odvolania nepovažuje teda ústavný súd za porušenie základného práva
sťažovateľov na súdnu ochranu zakotveného v čl. 46 ústavy, resp. v čl. 6 ods. 1 dohovoru,
a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. júna 2008