Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 200/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júla 2008 predbežne

prerokoval sťažnosť MUDr. J. P., N., zastúpeného advokátkou JUDr. G. M., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky postupom a rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.

z 11. apríla 2006 a postupom a rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 28. júna 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. J. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. novembra

2007 doručená sťažnosť MUDr. J. P., N. (ďalej en „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. G. M., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) postupom a rozsudkom

Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 11. apríla

2006 a postupom a rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 28. júna 2007.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

„Dňa 31. 01. 2005 som podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Okresný

súd Nové Zámky žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov, a to kúpnej zmluvy zo dňa

12. 9. 1995, ako aj úverovej zmluvy zo dňa 25. 9. 1995, zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam a obmedzení prevodu nehnuteľností na LV č. 888, ako aj zmluvy

o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na LV č. 1392, ktoré nadväzovali na kúpnu

zmluvu. Neplatnosti kúpnej zmluvy som sa domáhal s poukazom na ustanovenia § 39

z dôvodu, že pri určení kúpnej ceny nehnuteľnosti ako podstatnej

náležitosti kúpnej zmluvy sa vychádzalo zo znaleckého posudku č.095/1995 znalca Ing. L.

J., o ktorom znaleckom posudku bolo následným vyšetrovaním orgánov činných v trestnom

konaní zistené, že pri jeho vypracovaní sa znalec, Ing. L. J. dopustil trestného činu podvodu

podľa , (účinného v čase vydania uznesenia), avšak

trestné stíhanie v dôsledku uplynutia času bolo premlčané. Premlčanie trestného stíhania

bolo spôsobené nečinnosťou príslušníka Policajného zboru SR.

Tento trestný čin bol konštatovaný jednak uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu

justičnej a kriminálnej polície PZ SR Nové Zámky pod sp. zn. ČVS: OÚV - 635/20-NZ-2001

zo dňa 23. 9. 2004 a jednak uznesením Okresnej prokuratúry v Nových Zámkoch sp. zn.

zo dňa 02.11.2004.

O podanej žalobe rozhodol Okresný súd Nové Zámky v konaní sp. zn.

a dňa 11. apríla 2006 vyniesol rozsudok, ktorým návrh zamietol. Svoje rozhodnutie Okresný

súd oprel o odôvodnenie relatívnej neplatnosti podľa

a námietky premlčania zo strany odporcu v 1/ rade.

V rozsudku sudca opomenul skutočnosť, že kúpna cena ako podstatná náležitosť

kúpnej zmluvy bola vykonštruovaná na základe trestného činu podvodu spáchaného

znalcom a práve tento znalecký posudok sa stal podkladom pre kúpnu zmluvu zo dňa 12. 9.

1995, následne táto kúpna zmluva sa stala podkladom pre uzatvorenie úverovej zmluvy

zo dňa 25. 9. 1995 a následných zmlúv o zriadení záložného práva zo dňa 25. 9. 1995.

Ako navrhovateľ som sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti rozsudku

Okresného súdu Nové Zámky odvolal. Vec prejednal Krajský súd v Nitre pod sp. zn.

. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 28. júna 2007 rozsudok Okresného

súdu Nové Zámky sp. zn. potvrdil. Rozsudok Krajského súdu bol právnemu

zástupcovi doručený dňa 10. 9. 2007.

Vzhľadom k tomu, že ako Okresný súd Nové Zámky, tak aj Krajský súd v Nitre

rozhodol tak, že návrh na určenie neplatnosti právnych úkonov zamietol, ignorujúc

základnú zásadu občianskeho práva ius ex iniuria non oritur a nevysporiadal sa s návrhom

na vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 12. 9. 1995

podľa , ktorá bola v časti kúpnej ceny vypracovaná na základe

trestného činu podvodu spáchaného znalcom, porušili moje základné právo na súdnu

ochranu upravené v . Za porušenie môjho

základného práva na súdnu ochranu považujem to, že súdy pri svojej rozhodovacej

právomoci konali v rozpore so zákonom - základnou zásadou občianskeho práva, nesprávne

vyhodnotili predložené dôkazy a v dôsledku týchto skutočností vyniesli svoje rozhodnutia.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že postupom a rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 11. apríla 2006

a postupom a rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 28. júna 2007 bolo

porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa , zrušil rozsudok

okresného súdu sp. zn. z 11. apríla 2006 a rozsudok krajského súdu sp. zn.

z 28. júna 2007 a vec vrátil na ďalšie konanie, priznal sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk a trovy právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní

odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu

podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2,

považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti

právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To

isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40).

Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je

neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom

dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (, ) každý

má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa

relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej

republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala

a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to,

aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý

predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený

stav veci.

K úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií

uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov. Ak je na uplatnenie alebo

ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom

verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní

dostupných bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.

Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva

alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky takéhoto uplatňovania

a ochrany základných práv a slobôd. Existencia takýchto konaní však nevyčerpáva ústavné

požiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní

predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná

zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom vytvorených prostriedkov

na dosiahnutie účelu takýchto procesných postupov. Ústavný súd v tomto smere osobitne

pripomína objektivitu takéhoto postupu orgánu verejnej moci. Len objektívnym postupom

sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy

orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú vymedzené

zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu, prijať rozhodnutie (,

, obdobne aj , ).

Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto

oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola

právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento

článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení

s ). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo

každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže

mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých

medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená

spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecných súdov, ktoré viedli k rozhodnutiu vo veci samej

alebo k inému súdnemu rozhodnutiu, ktorým končí konanie pred nimi. Tento postup

je dôsledkom toho, že všeobecné súdy vychádzajú pri prejednávaní a rozhodovaní veci

patriacich do ich právomoci zo zákonnej úpravy a z vlastnej interpretácie zákonov.

Základné právo na súdnu ochranu neznamená nárok na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, t. j. aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami,

resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno bez ďalšieho

považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať

a aplikovať zákony. Ak tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd

nemá príčinu doň zasahovať ().

1. Sťažovateľ namietal aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

postupom a rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 11. apríla 2006.

Pokiaľ ide o rozsudok okresného súdu sp. zn. z 11. apríla 2006,

preskúmaniu ústavnosti tohto rozhodnutia ústavným súdom bráni princíp subsidiarity

zakotvený v , podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd ().

Takýmto súdom bol krajský súd, ktorý napadnutý rozsudok preskúmal v odvolacom konaní.

V tejto časti ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci

na jej prerokovanie.

2. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie

návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným

základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným

zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd

nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ,

).

Z rozsudku okresného súdu sp. zn. z 11. apríla 2006 a rozsudku

krajského súdu sp. zn. z 28. júna 2007 vyplýva, že sťažovateľ sa „návrhom

doručeným okresnému súdu 31. mája 2005 domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy

uzavretej 12. septembra 1995, ako aj úverovej zmluvy z 25. septembra 1995, zmluvy

o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a obmedzení prevodu nehnuteľnosti

na LV č. 888 k. ú. Šurany, ako aj zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam

vedeným na LV č. 1392, ktoré nadväzovali na kúpnu zmluvu“. Neplatnosti kúpnej zmluvy

s poukazom na sa domáhal z dôvodu, že pri určení kúpnej

ceny nehnuteľnosti ako podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy sa vychádzalo zo znaleckého

posudku, ktorého vyhotovením bola naplnená skutková podstata trestného činu podvodu.

Podľa sťažovateľa kúpna zmluva uzavretá 12. septembra 1995 je neplatná z toho dôvodu,

že kúpna cena nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku Ing. L. J. nevychádzala zo skutočnej

hodnoty, čo dokladoval vypracovaním ďalšieho znaleckého posudku súdneho

inžinierstva v Žiline. Odporca žiadal návrh sťažovateľa zamietnuť v celom rozsahu, pretože

neplatnosť právneho úkonu v danom prípade nemožno posudzovať ako absolútnu, ale len

ako relatívnu neplatnosť právneho úkonu, keďže sa sťažovateľ domáhal rozporu so

všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách. Zároveň odporca vzniesol námietku

premlčania.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol:

„Podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je dohoda o cene. Ustanovenie § 589

síce ukladá povinnosť dojednať cenu v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi, avšak všeobecne záväzné cenové predpisy iba v malej miere

obmedzujú zmluvnú voľnosť v občianskoprávnych vzťahoch. Všeobecne záväznými

predpismi treba rozumieť zákon o cenách a na jeho základe vydané vykonávacie predpisy,

ktorým bol v čase uzavretia zmluvy v znení

a vykonávacími predpismi vyhláška MF SR č. o cenách stavieb, pozemkov,

trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách

za dočasné užívanie pozemkov v znení vyhlášky č. a vyhlášky č.

... V zákonnom ustavení sú taxatívne vypočítané

prípady, v ktorých je právny úkon relatívne neplatný. Relatívne neplatný právny úkon

vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu

dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti. Právny

úkon je teda podmienečne platný. Jeho definitívna platnosť nastáva (ak niet iných dôvodov

neplatnosti): a/ po uplynutí troch rokov odo dňa urobenia právneho úkonu, počas ktorých

sa žiadna oprávnená osoba nedovolá relatívnej neplatnosti, b/ dodatočným schválením

relatívne neplatného právneho úkonu (ratihabícia), c/ dodatočným schválením dôvodu

relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý

sa musí adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu).

Dôjdením dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť,

ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Relatívnou neplatnosťou

je zmluva dotknutá iba v rozsahu, v ktorom odporuje zákonu, teda iba v časti, v ktorej

sa dohodla cena. Ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, dovolá relatívnej neplatnosti,

cena predmetu kúpnej zmluvy sa určí podľa cenového predpisu. Ak sa ten, kto bol úkonom

dotknutý, relatívnej neplatnosti nedovolá, zmluvné strany musia plniť podľa zmluvy.

Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej

trojročnej premlčacej lehote. Po jej uplynutí už nie je možné úspešne sa dovolať relatívnej

neplatnosti. Ak však v priebehu tejto premlčacej doby dôjde k dovolaniu sa neplatnosti,

právny úkon sa stáva neplatným od začiatku (ex tunc) a túto neplatnosť možno uplatniť

v súdnom alebo inom právnom konaní bez ohľadu na plynutie času. V tom spočíva

jej podobnosť s absolútnou neplatnosťou.

Ak zákon spája rozpor s cenovým predpisom s relatívnou neplatnosťou právneho

úkonu, nemôže byť z tohto dôvodu právny úkon absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho

zákonníka, a to i napriek dôvodu uvádzaného navrhovateľom - trestný čin znalca.

Navrhovateľ sa mohol dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu do 12. 9. 1998,

čo neurobil.

Odvolací súd sa pri prejednaní veci zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa

a zistil, že kúpna zmluva nevykazuje žiadne znaky absolútnej neplatnosti tohto právneho

úkonu... Pretože sa navrhovateľ v zákonnej lehote do 12. 9. 1998 neplatnosti právneho

úkonu nedovolal, právny úkon je platný.

Odvolací súd z pohľadu skúmal, či v prípade uvedenia

navrhovateľa do omylu pri uzavretí úverovej zmluvy (podľa tvrdenia navrhovateľa nie úver,

ale reúver) zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a obmedzení prevodu

nehnuteľnosti... a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam... medzi ním

a odporcom v 2. rade by boli tieto právne úkony neplatné a dospel k záveru, že aj pokiaľ

by k takému omylu došlo, navrhovateľ sa mohol dovolať len relatívnej neplatnosti týchto

právnych úkonov. Mohol tak však urobiť v zákonom stanovenej lehote 3 roky.“

V nadväznosti na uvedené je ústavný súd toho názoru, že napadnutý rozsudok

krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu, nie je v rozpore

s namietaným porušením . Názor sťažovateľa, že v danom prípade

ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, je nesprávny. Rozpor ceny so všeobecne

záväzným predpisom o cenách je podľa dôvodom relatívnej

neplatnosti, a nie neplatnosti absolútnej. Tejto relatívnej neplatnosti sa mal sťažovateľ

dovolať vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Keďže sa jej v tejto lehote nedovolal,

právne úkony, na ktoré sa odvoláva, sú platné. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd

konštatuje, že medzi namietaným porušením označeného základného práva a rozsudkom

krajského súdu sp. zn. z 28. júna 2007 nezistil príčinnú súvislosť, a preto

sťažnosť už na predbežnom prerokovaní odmietol v tejto časti z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

Ústavný súd je toho názoru, že postupom a rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 28. júna 2007 nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa,

a to práva na súdnu ochranu podľa , pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti. Nie je zrejmé, aby krajský súd napadnutým rozsudkom porušil označené

základné právo sťažovateľa. Napadnutý rozsudok krajského súdu nemá zjavne

neodôvodnený ani arbitrárny charakter. Po preskúmaní spôsobu a rozsahu odôvodnenia

napadnutého rozsudku krajského súdu a s ohľadom na dôvody, ktoré sťažovateľ uviedol

v predmetnej sťažnosti, ústavný súd nezistil taký jeho výklad a aplikáciu ustanovení

právnych predpisov, najmä , ktoré by mohli vyvolať účinky

nezlučiteľné s uvedeným článkom .

Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2008