Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 255/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. septembra 2008

predbežne prerokoval sťažnosť M. J., D., zastúpeného advokátom JUDr. A. S., D., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Dolný Kubín pri vydaní platobného

rozkazu v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. J. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2008

doručená sťažnosť M. J., D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. A. S.,

D., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej

len „okresný súd“) pri vydaní platobného rozkazu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ uzavrel 24. februára 1999 zmluvu o úvere

s veriteľkou, podnikateľkou E. M. (ďalej len „veriteľka“). Predmetom plnenia bolo

poskytnutie peňažného úveru v sume 20 000 Sk. Sťažovateľ sa ako dlžník zaviazal sumu

pohľadávky vrátiť do jedného mesiaca od uzavretia zmluvy (do 24. marca 1999). V prípade

omeškania zo strany dlžníka si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške

4 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania dlžníka.

Sťažovateľ uznal písomne svoj dlh 15. decembra 1999 a zaviazal sa uhradiť ho do

22. decembra 1999 v plnej výške, pretože „... v opačnom prípade uhradí veriteľovi spolu

s týmto záväzkom aj sumu zmluvnej pokuty vo výške 4 % denne z dlžnej sumy a to až do

úplného zaplatenia“. Z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie sťažovateľ svoj dlh

neuhradil.

Okresný súd vydal 22. januára 2001 platobný rozkaz sp. zn. , ktorým

bolo sťažovateľovi uložené uhradiť dlžnú sumu spolu so 4 % úrokom zo sumy 20 000 Sk

od 23. decembra 1999 až do zaplatenia. Platobný rozkaz mal byť sťažovateľovi doručený

11. marca 2001 prostredníctvom príslušníka Obvodného oddelenia Policajného zboru

Slovenskej republiky Dolný Kubín, sťažovateľ však tvrdí, že „... jemu osobne tento platobný

rozkaz doručený nebol a taktiež tvrdí, že podpis na doručenke nie je jeho. Na základe tohto

navrhovateľ nevedel o tom, že v tejto veci bol vydaný platobný rozkaz a preto ani nemohol

voči nemu podať opravný prostriedok - odôvodnený odpor v zákonom stanovenej lehote.

Predmetný platobný rozkaz preto nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27. 03.

2001 a stal sa teda exekučným titulom.“. Okresný súd poveril 30. marca 2001 súdneho

exekútora vykonaním exekúcie.

Poverený súdny exekútor vydal 21. apríla 2006 upovedomenie o spôsobe exekúcie

a 24. apríla 2006 vydal exekučný príkaz sp. zn. EX 49/2001 na vymoženie pohľadávky

s príslušenstvom v sume 487 605 spolu s úrokmi z omeškania, a to zriadením exekučného

záložného práva na nehnuteľnosť, ktorú sťažovateľ vlastní spolu s manželkou. Dňa 12. júna

2007 postúpila veriteľka svoju pohľadávku na postupníka - obchodnú spoločnosť. Súdny

exekútor vydal 31. augusta 2007 upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie

a 3. septembra 2007 vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti,

pretože výška pohľadávky medzičasom vzrástla na sumu 748 135 Sk.

Sťažovateľ zastáva názor, že veriteľka sa v danom prípade dopustila trestného činu

úžery podľa v tom čase platných právnych predpisov, pretože výška zmluvnej pokuty je

neprimeraná vzhľadom na hodnotu pohľadávky a znamená pre sťažovateľa ako dlžníka

existenčný zásah do jeho majetkových práv, pričom „... zároveň sa jednoznačne takýto

právny úkon prieči dobrým mravom, ako aj zásadám poctivého obchodného styku...

Okresný súd v Dolnom Kubíne aj napriek tejto skutočnosti vydal na podklade tejto

zmluvy a uznania dlhu platobný rozkaz, hoci ako orgán znalý právnych predpisov si musel

byť v tom čase vedomý skutočnosti, že uzavretím takejto zmluvy sa veriteľ dopustil trestného

činu úžery podľa účinného do 31. 12. 2005 a zároveň opomenul

skutočnosť, že v zmysle jednej zo základných zásad trestného konania upravených

v účinnom do 31. 12. 2005 a to tzv. zásady legality, podľa ktorej orgány

činné v trestnom konaní a teda aj súdy podľa vtedajšej právnej úpravy začínajú trestné

konania z úradnej povinnosti! ...

Aj napriek tejto skutočnosti túto svoju legálnu, ako aj morálnu povinnosť Okresný

súd v Dolnom Kubíne opomenul a riadne vydal na podklade listín mu poskytnutých zo

strany veriteľa platobný rozkaz, čím porušil základné právo navrhovateľa garantované

v SR...

Okresný súd v Dolnom opätovne porušil vyššie uvedené základné právo

navrhovateľa, keď dňa 30. 03. 2001 vydal poverenie na vykonanie exekúcie na podklade

predmetného platobného rozkazu.“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ vo svojom návrhu výroku rozhodnutia

(petite) žiada, aby ústavný súd po prerokovaní jeho sťažnosti rozhodol nasledovne:

„1. Ústavnej sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo navrhovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde priznané v , ods. 1

SR bolo porušené tým, že Okresný súd Dolný Kubín vydal dňa 22. 01. 2001 platobný rozkaz,

č. k.: , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27. 03. 2001.

3. Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Dolný Kubín, č. k. zo dňa

22. 01. 2001 sa zrušuje.

Navrhovateľ si zároveň uplatňuje nárok na náhradu trov konania v súlade so

všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi platenie a náhradu trov konania.“

Sťažovateľ v sťažnosti tiež požaduje, aby ústavný súd „... odpustil zmeškanie lehoty

na podanie ústavnej sťažnosti vyplývajúcej z ust. , ods. 3 a to

s poukazom na ust. , ods. 1 SR, podľa ktorého sú základné práva a slobody

neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné a zároveň vzhľadom na to, že

pokračovanie exekučného konania v tomto prípade by znamenalo pre navrhovateľa a osoby,

ktoré sú na neho odkázané s výživou existenčné problémy“, pričom sťažovateľ tiež

navrhuje, aby „... Ústavný súd SR dočasným opatrením vydaným podľa § 52 zákona

č. odložil vykonateľnosť platobného rozkazu vydaného Okresným súdom

Dolný Kubín, č. k.: a zároveň dočasným opatrením prikázal súdnemu

exekútorovi Mgr. J. K., so sídlom D., aby sa v exekučnom konaní vedenom proti M. J. -

navrhovateľovi, č. k. EX 49/2001 zdržal vykonávania predmetného právoplatného

a vykonateľného platobného rozkazu a to až do rozhodnutia vo veci samej“.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa

ustanovenia o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). Pri predbežnom prerokovaní

každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Pri posúdení sťažnosti vychádzal ústavný súd z ,

podľa ktorého je ústavný súd viazaný návrhom. Viazanosť návrhom platí zvlášť pre petit, čo

znamená, že ústavný súd rozhoduje o porušení práv a slobôd v rozsahu, ako ho vymedzí

sťažovateľ v návrhu na rozhodnutie ústavného súdu ().

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody. Zmeškanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ( ), pričom

neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (, ).

Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa nemožno považovať

za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr.

, ).

Ústavný súd zistil, že platobný rozkaz sp. zn. z 22. januára 2001

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 27. marca 2001. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol,

že nevedel o tom, že v danej veci bol vydaný platobný rozkaz. Je však nesporné, že o vydaní

tohto platobného rozkazu sa musel dozvedieť najneskôr vtedy, keď mu bolo doručené

upovedomenie o začatí exekúcie, a to ešte pred doručením upovedomenia o spôsobe

vykonania exekúcie sp. zn. EX 49/2001 z 21. apríla 2006. Sťažnosť sťažovateľa bola

podaná na poštovú prepravu až 9. júna 2008. Z toho vyplýva, že sťažovateľ ju podal zjavne

po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v .

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa

odmietol podľa z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Ústavný súd nad rámec uvedeného uvádza, že ak by sťažnosť nebola odmietnutá ako

oneskorene podaná, bolo by ju možné odmietnuť aj pre nedostatok právomoci, pretože ak

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

základného práva alebo slobody môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku právomoci na jej prerokovanie (, ). Nedostatok

právomoci ústavného súdu na konanie o sťažnosti nemožno odstrániť.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje, že sťažovateľ mohol brániť svoje práva

účinnými prostriedkami podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení iných zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), pretože mal právo podať námietky proti

exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku alebo požiadať o odklad exekúcie podľa § 56

Exekučného poriadku.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd už nerozhodoval

o ďalších návrhoch sťažovateľa (napr. odklad vykonateľnosti predmetného platobného

rozkazu atď.).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2008