Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-88-2023.pdf
PDF · 107.86 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/88/2023
Uznesenie
1
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobcov: 1. A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/ XX, XXX XX D., E. F., 2. A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., E. F., zastúpených: Mgr. Dagmar Huťanová, advokátka, so sídlom Šumavská 3, 821 08 Bratislava, IČO: 54 548 047, proti žalovanému: D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XX, IČO: 35 428 601, zastúpenému: SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 47 254 432, o zaplatenie sumy 2 650 eur, odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. apríla 2023 č.k. 18C/2/2022-123, takto
rozhodol:
1
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 2 650 eur a trov konania titulom zľavy z ceny diela. Žalovanému priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 3, § 631, § 633 ods. 1, § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 1, § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z., § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP). 1.1. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobcami ako objednávateľmi a žalovaným ako zhotoviteľom mala byť uzavretá dňa 20.04.2021 ústna zmluva o dielo. Nemal preukázané, či bola zmluva o dielo uzavretá so žalovaným ako fyzickou osobou alebo so žalovaným ako živnostníkom, keďže žalovaný nemal oprávnenie na časť prác, ktoré mali byť vykonané - nemal oprávnenie na stavbu krovu, ktoré by bolo ako predmet podnikania zapísané v jeho živnostenskom oprávnení. Preto nemal preukázané, že uzavretá ústna zmluva o dielo bola spotrebiteľskou zmluvou, keď časť prác, ktoré mali byť vyhotovené v prospech žalobcov žalovaný nemohol vykonať ako podnikateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Ďalej konštatoval, že nemal preukázaný predmet ústne uzavretej zmluvy, pričom poukázal na obsah žaloby, a tvrdenia žalobkyne v 1. rade a žalovaného v priebehu konania, ktoré citoval. Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že predmet ústne uzavretej zmluvy o dielo nebol v priebehu konania riadne ustálený, preto žalujúca strana v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Konštatoval, že žalujúca strana neuniesla dôkazné bremeno ani v časti ceny, ktorá mala byť za vykonanie prác dohodnutá. Na maily zo dňa 20.04.2021 je rukou
napísaná celková cena prác vrátane materiálu 10 000 eur, žalovaný tvrdil, že bola dohodnutá cena vo výške 10 700 eur, žalobkyňa v 1. rade tvrdila, že bola dohodnutá cena za práce vo výške 10 000 eur. Podľa bankových dokladov doložených v spise žalobcovia zaplatili žalovanému v období 21.04.2021 až 25.05.2021 celkovú sumu 12 750 eur. 1.2. Ďalej súd prvej inštancie nemal preukázané, že dielo, ktoré malo byť vykonané žalovaným v prospech žalobcov vykazovalo nejaké vady. Predmet diela, ani dohodnutá kvalita prác nevyplývala zo žiadneho dokumentu a nebola preukázaná ani výpoveďami sporových strán. Preto, že neboli preukázané konkrétne vady diela nemohol žalobcom vzniknúť nárok na zľavu z vyplatenej sumy. Na skutočnosť, že žalujúca strana je z hľadiska preukázania rozsahu vykonaných prác resp. možných vád diela, v dôkaznej núdzi ju upozornil už na predbežnom prejednaní sporu. Napriek tomu, že právna zástupkyňa žalobcov oznámila dňa 23.09.2022 predloženie súkromného znaleckého posudku a požiadala súd o primeranú lehotu na jeho vypracovanie, posudok nepredložila. Na výzvu súdu 20.02.2023, ktorá jej bola doručená dňa 20.02.2023 nereagovala. 1.3. Návrhy na doplnenie dokazovania prednesené právnou zástupkyňou žalobcov na pojednávaní dňa 21.04.2023 nepovažoval za konanie v súlade so zásadou procesnej ekonómie. Od predbežného prejednania veci (resp. od prevzatia právneho zastúpenia dňa 06.08.2022) mala právna zástupkyňa žalobcov dostatok času na to, aby súdu navrhla dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Navyše, dokazovanie, ktoré navrhla právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní, ktoré malo byť vykonané ustanovením odbore spôsobilej osoby za účelom preukázania vád diela resp. statickým posudkom by nebolo možné preto, že predmet diela, ktorý mal byť vykonaný nebol jednoznačne určený, a podľa tvrdenia I. J. neexistuje k dielu, ktoré sa malo vykonať žiadna projektová dokumentácia. Z toho istého dôvodu by nemala zmysel ani obhliadka, ktorú právna zástupkyňa žalobcov navrhla. Z vyššie uvedených dôvodov návrhy právnej zástupkyne žalobcov na doplnenie dokazovania prednesené na pojednávaní dňa 21.04.2023 zamietol. Ak chcela právna zástupkyňa žalobcov vypočuť v rámci konania žalobcu v 2. rade, mala zabezpečiť jeho účasť na súdom nariadenom pojednávaní. Termín pojednávania jej bol oznámený dňa 28.03.2023, preto mala teda dostatok času na to, aby zabezpečila účasť žalobcu v 2. rade na pojednávaní, alebo požiadala o odročenie pojednávania z riadne preukázaných dôvodov. Preto návrh právnej zástupkyne žalobcov na výsluch žalobcu v 2. rade, prednesený na pojednávaní dňa 21.04.2023, neakceptoval. Zamietol aj návrh právneho zástupcu žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov uvedených v odpore. Osoby, ktoré boli v odpore uvedené mali byť osoby, ktoré mali vykonávať ďalšie práce na dome žalobcov, preto o výkone prác, ktoré mal vykonať žalovaný a ani o zmluve o dielo uzavretej medzi žalobcami a žalovaným, by nevedeli poskytnúť žiadne relevantné informácie. Súd prvej inštancie nemal preukázané, prečo žalujúca strana žiada zľavu z vád diela vo výške 20 %, keďže v tomto smere súdu nepredložila žiadne relevantné argumenty. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol. 1.4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a § 262 ods. l CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %. 2. Žalobcovia podali v zákonnej lehote odvolanie a navrhovali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil mu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodili, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). 2.1. Namietali, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil zmluvu o dielo, čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Nesúhlasili, že nebolo preukázané uzavretie zmluvy o dielo so žalovaným, ako živnostníkom. Poukázali na výpis zo živnostenského registra žalovaného, kde ako predmet činnosti má uvedené o.i. pomocné stavebné práce. Navyše táto skutočnosť nebola v konaní sporná, žalovaný ju nerozporoval, preto mal súd prvej inštancie vychádzať z § 151 CSP. Rovnako rozsah prác, ktorý mal byť predmetom zmluvy o dielo nebol žalovaným popretý, keď nenamietal ani uzatvorenie zmluvy, ani rozsah dohodnutých prác. Žalovaný tvrdil, že dielo vykonal riadne a splnil si tak všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu z uzatvorenej zmluvy. Preto predmetom posudzovania mali byť len vytýkané vady diela. 2.2. Tvrdili, že sa jedná o spotrebiteľský spor podľa § 290 CSP, keďže zmluva o dielo bola uzatvorená medzi nimi, ako spotrebiteľmi, ktorí pri jej uzatváraní a plnení nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalovaným, ako dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy o dielo konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Citovali ustanovenie § 295 CSP, ktoré súd prvej inštancie neaplikoval, nevykonal dôkazy, ktoré nenavrhli, ale nevykonal ani nimi navrhované dokazovanie na preukázanie ich tvrdení, že vykonané dielo podľa spotrebiteľskej zmluvy o dielo má vady. Poukázali, že v konaní mali záujem vykonať znalecké dokazovanie za účelom posúdenia vád prác. Z týmto účelom oslovili Dipl. I. K. F., súdneho znalca z odboru pozemné stavby, stavebníctvo, odhad nehnuteľností, oceňovanie hodnoty stavebných prác, ktorý potvrdil, že vyhotoví súkromný znalecký posudok za účelom posúdenia vád stavebných prác, ale najskôr o 120 dní, v decembri 2022, resp. v januári 2023. Znalca opakovane urgovali a bola s ním dňa 23.02.2023 zrealizovaná obhliadka rodinného domu. Následne však znalec deklaroval, že súkromné záležitosti mu neumožňujú sa prípadu venovať. Podarilo sa im ešte osloviť I. J., ktorý je stavebným dozorom. Po vykonanej obhliadke predložil vyjadrenie, v ktorom konštatoval, že z dôvodu absencie projektovej dokumentácie a statického návrhu konštrukcie, nie je v jeho kompetencii vyhotoviť posúdenie realizovanej stavebnej konštrukcie, a navrhol osloviť odborne spôsobilú osobu v odbore statika, čo sa pre krátkosť času pred nariadeným pojednávaním nepodarilo. Z týchto dôvodov na prvom nariadenom pojednávaní dňa 21.04.2023 navrhli ustanoviť znalca za účelom posúdenia vytýkaných vád diela, a dokazovanie miestnou obhliadkou, odborným posudkom za účelom posúdenia statiky alebo aspoň výsluchom žalobcu v 2. rade, ktorý sa pojednávania zúčastniť nemohol, z dôvodu starostlivosti o maloleté deti. Preto neobstojí argumentácia súdu o koncentrácii konania. Tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností bol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP. 2.3. Namietali, že konajúci súd im odoprel právo na spravodlivý súdny proces tým, že odoprel vykonanie navrhovaných dôkazov, porušil zásadu rovnosti zbraní a znemožnil im riadne uplatňovanie práv. Navyše tvrdili, že rozsudok trpí vadami zmätočnosti a nie je riadne neodôvodnený. Poukázali na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 209/04, sp.zn. III. ÚS 271/05-9, sp.zn. III. ÚS 95/06-6, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Listinu základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 47 Charty základných práv EÚ, nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 311/07, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sfž/29/2010, nález Ústavného súdu SR sp.zn. III ÚS 314/2018. Namietali, že prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu, ktoré je vo svojom celku nekoncepčné a nelogické tak, že aj časti jeho odôvodnenia sa vzájomne rozchádzajú a odporujú si v podstatných argumentoch, pre ktoré odmietol žalobný návrh, a to bez vytvorenia ucelenej koncepcie, ktorá je logická vo svojej podstate a usporadúva (alebo sa aspoň snaží) usporiadať sporné vzťahy medzi stranami s konečnou platnosťou, a nevytvárať priestor pre množstvo nezodpovedaných otázok. Odôvodnenie rozsudku je zmätočné, nepresvedčivé a nedostatočne, keďže súd prvej inštancie v ňom nedáva žiadne odpovede na nosné a kľúčové argumenty, ktoré v konaní prezentovali. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím nenaplnil zákonné požiadavky na riadne, presvedčivé, náležité a správne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, a nevysporiadal sa s ich argumentami, preto považovali právne názory konajúceho súdu za svojvoľné a právne neudržateľné, v dôsledku čoho zaťažil konanie vadou svojvoľnosti, nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čím odoprel žalobcom právo na spravodlivý proces.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zo strany žalobcov bola predložená výlučne mailová objednávka, ktorá žiadnym spôsobom nekonkretizovala rozsah a špecifikáciu diela. Konkrétny rozsah diela v zmysle zmluvy o dielo bol medzi žalobcom a žalovaným dojednaný ústne. Žalobcovia v rámci realizácie diela zo strany žalovaného viackrát menili svoje požiadavky na zhotovovanie diela, pričom ich požiadavky voči žalovanému predostierali na poslednú chvíľu. Rovnako počas zhotovovania diela žalobcovia požiadali žalovaného o vykonanie ďalších prác, na základe čoho prišlo k rozšíreniu predmetu diela. Poukázal na svoju výpoveď dňa 21.04.2023, v ktorej uviedol, aký bol rozsah dohodnutých prác, pričom rozsah sa nestotožňoval s rozsahom prác uvádzaným žalobcami, preto si konajúci súd nemohol osvojiť takéto skutkové tvrdenia ako nesporné a zistené. Pokiaľ žalobcovia poukazovali § 295 CSP, dal do pozornosti § 291 ods. 3 CSP, keďže žalobcovia sú zastúpení advokátom, čím stratili postavenie slabšej strany. Navyše predmetné ustanovenie slúži na ochranu spotrebiteľa, nemá slúžiť na obštrukčné konanie. Žalobcovia mali dostatok času nielen na predloženie, ale aj označenie dôkazov. Nemôže byť na ujmu konania, že v priebehu konania ostali nečinní a svoju nečinnosť mali v úmysle sanovať počas pojednávania. 3.1. Bolo v prvom rade na žalobcoch, aby preukázali svoje tvrdenie o existencii a opodstatnenosti uplatneného nároku čo do základu a výšky. V rámci celého konania nepreukázali uzatvorenie zmluvy, či má dielo vady, rozsah prác, ktoré mal vykonať a ani spôsob a výpočet k výške škody. Zo strany žalobcov tak neprišlo k splneniu základného predpokladu aby boli v konaní úspešní, k splneniu dôkazného bremena, keď neboli produkované akékoľvek dôkazy, ktoré by mali ich tvrdenia podrviť. Predmetný
rozsudok spĺňa všetky kvalitatívne požiadavky, ktoré sú pre takéto rozhodnutie kladené. Okresný súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a tvrdeniami účastníkov konania, náležite vykonal dokazovanie a vyhodnotenie dôkazov. Rozhodnutie nie je zaťažené právnym pochybením, logickou nesprávnosťou a ani žiadnou inou vadou, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Za zistených skutkových okolností považoval napadnuté rozhodnutie za vydané na základe riadne zisteného skutočného stavu a na základe správneho právneho posúdenia. Navrhoval, aby odvolací súd odvolanie zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 7. Žalobcovia v odvolaní namietali vadu konania spočívajúcu v porušení ich práva na spravodlivý proces. Dôvodili tým, že konajúci súd im odoprel právo na spravodlivý súdny proces tým, že nevykonal navrhované dôkazy, porušil zásadu rovnosti zbraní a znemožnil im riadne uplatňovanie práv. Navyše tvrdili, že rozsudok trpí vadami zmätočnosti a nie je riadne neodôvodnený. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu, ktoré je vo svojom celku nekoncepčné a nelogické tak, že aj časti jeho odôvodnenia sa vzájomne rozchádzajú a odporujú si v podstatných argumentoch, pre ktoré odmietol žalobný návrh, a to bez vytvorenia ucelenej koncepcie, ktorá je logická vo svojej podstate a usporadúva (alebo sa aspoň snaží) usporiadať sporné vzťahy medzi stranami s konečnou platnosťou, a nevytvárať priestor pre množstvo nezodpovedaných otázok. Odôvodnenie rozsudku je zmätočné, nepresvedčivé a nedostatočne, keďže súd prvej inštancie v ňom nedáva žiadne odpovede na nosné a kľúčové argumenty, ktoré v konaní prezentovali. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím nenaplnil zákonné požiadavky na riadne, presvedčivé, náležité a správne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, a nevysporiadal sa s ich argumentami, preto považovali právne názory konajúceho súdu za svojvoľné a právne neudržateľné, v dôsledku čoho zaťažil konanie vadou svojvoľnosti, nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čím odoprel žalobcom právo na spravodlivý proces. 7.1. K uvedenej námietke odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odvolací dôvod vymedzený v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí právo na prístup súdu, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, právo vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa zo všetkými relevantnými skutočnosťami súdom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia. Hoci porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu predstavuje pochybenie súdu, o naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, keď postup súdu znemožňujúci realizáciu procesných práv strany sporu dosiahne takú mieru, ktorá odôvodňuje záver, že v konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 7.2. V danej veci sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 2 650 eur a trov konania titulom zľavy z ceny diela z dôvodu jeho vád spočívajúcich v nedokončených prácach a nekvality ich prevedenia. Žalovaný potvrdil uzavretie zmluvy o dielo odvolávajúc sa na cenovú ponuku, ktorú žalobcom zaslal a žalobcovia ju akceptovali. Tvrdil, že dielo riadne vyhotovil, pričom vady uvádzané v reklamácii nespôsobil, keďže uvedené činnosti v rámci zhotovovania diela nevykonával.
7.3. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný je zapísaný v živnostenskom registri pod obchodným menom D. G. s predmetom podnikania, okrem iného pomocné stavebné práce, demolácie, búracie práce a prípravné práce pre stavbu, omietkarské práce, montáž sadrokartónu, obkladanie stien a kladenie dlážkových krytín, maliarske a natieračské práce. Žalovaný sa zaviazal vykonať pre žalobcov práce, ktoré sa mali týkať zateplenia krovu a práce okolo Brezová 17/539 Trávnica za celkovú cenu prác + materiál 10 000 eur, čo potvrdil svojim podpisom. Žalobcovia zaplatili žalovanému na jeho účet dňa 21.04.2021 čiastku 3 500 eur na účel zateplenie podkrovia Brezová 17, dňa 07.05.2021 čiastku 3 000 eur na účel zateplenie podkrovia Brezová 17, dňa 25.05.2021 čiastku 3 000 eur na účel zateplenie podkrovia Brezová 17 a dňa 20.07.2021 čiastku 3 750 eur na účel zateplenie podkrovia Brezová 539 doplatok za práce 500 eur, krov domček 500 eur, kotolňa - strop 230 eur, prieč. + dvere 520 eur, „plovocka“ 2000 eur, spolu sumu 13 250 eur. 7.4. Posudzujúc predmetné konanie z hľadiska uvedených úvah a skutočností dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie odňal žalobcom právo na spravodlivý proces tým, že založil svoje rozhodnutie na skutkových záveroch, ktoré sú protirečivé a vnútorne rozporné. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia uvedené skutkové zistenie, že medzi žalobcami ako objednávateľmi a žalovaným ako zhotoviteľom mala byť uzavretá dňa 20.04.2021 ústna zmluva o dielo, je v priamom rozpore s následným záverom, podľa ktorého nebol preukázaný predmet ústne uzavretej zmluvy o dielo ani dohodnutá cena diela. Náležitosti zmluvy o dielo stanovuje ustanovenie § 631 Občianskeho zákonníka, ktoré súd prvej inštancie citoval, nesprávne ho však aplikoval na zistený skutkový stav. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo je zadané dielo a dojednaná cena. Hoci žalovaný porušil svoju povinnosť zhotoviteľa, ktorú mu ukladá ustanovenie § 632 Občianskeho zákonníka, a napriek tomu, že nedošlo k zhotoveniu diela na počkanie, nevydal žalobcom, ako objednávateľom, písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, v ktorom musí byť uvedené označenie predmetu diela, jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia, uvedené pochybenie žalovaného nie je možné vykladať na ťarchu žalobcov. V tomto smere treba prisvedčiť žalobcom, že uzavretie ústnej zmluvy o dielo nebolo medzi stranami sporné. A v konečnom dôsledku aj z potvrdení o zaplatení vyplýval účet platby, ktorý sa zhoduje s tvrdením žalobcov, že predmetom diela bolo zateplenie podkrovia na adrese Brezova 539/17 za cenu 10 000 eur, ďalej krov domček za cenu 500 eur, kotolňa - strop za cenu 230 eur, prieč. + dvere za cenu 520 eur, plovocka za cenu 2000 eur, spolu 13 250 eur. Hoci nie je jednoznačne zrejmé, že pojem „plovocka“ uvedený v potvrdení o zaplatení na č.l. 11, znamená plávajúcu podlahu, uvedenú nejasnosť bolo potrebné odstrániť pri výsluchu strán sporu. Žalovaný vykonanie prác ani nepopieral, dokonca tvrdil, že doklady nechal doma, z čoho vyplýva, že doklady k objednanému dielu má, a bolo potrebné mu uložiť povinnosť ich predložiť. Rovnako nepopieral, že práce pre žalobcov vykonal ako dodávateľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti zapísanej v živnostenskom registri. Z uvedeného dôvodu išlo o spotrebiteľský zmluvný vzťah podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, hoci treba prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého žalobcovia boli v konaní zastúpení advokátom, čím stratili postavenie slabšej strany podľa § 290 a nasl. CSP. Pokiaľ ide o cenu diela zaplatenú v čiastkach, ktoré boli žalovanému poukázané na jeho účet, tieto prevzal a rovnako nerozporoval ich účel uvedený v potvrdeniach o zaplatení. Hoci žalovaný tvrdil, že vykonal aj iné práce, za ktoré mu žalobcovia nezaplatili, uvedené tvrdenie nepreukázal, ani nevykonal žiadny procesný úkon smerujúci k ich uplatneniu v prebiehajúcom konaní. Popieral len tvrdenie, že ním vykonané práce mali vady. Potom predmetom sporu medzi stranami boli vady diela tak, ako ich oznámili žalobcovia listom zo dňa 30.07.2021 (č.l. 107), ktorými sa súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku vôbec nevysporiadal. Na skutočnosť, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP bol odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní žalobcov, povinný prihliadnuť. 8. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 9. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 10. Vo vzťahu k vadám diela odvolací súd z dôvodu hospodárnosti dodáva, že v reklamácii na č.l. 107 žalobkyňa v 1. rade oznámila existenciu troch vád vykonaného diela: 1. vada krovu v malom domčeku, 2. vada stropu v kotolni, 3. vada podkrovia, konkrétne plávajúcej podlahy. Podľa potvrdenia na č.l. 11 žalobcovia zaplatili žalovanému dňa 20.07.2021 za krov domček 500 eur, za strop v kotolni 230 eur a za „plovocka“, čo by mala byť plávajúca podlaha, 2 000 eur. Nezrozumiteľnosť uvedeného termínu však bolo potrebné odstrániť výsluchom strán sporu, ktorý súd prvej inštancie síce vykonal, ale uvedenú nejasnosť neodstránil. Teda k uvedeným vadám 1. až 3. bolo preukázané, že žalovaný tieto činnosti vykonával a dostal za ne zaplatené. V konečnom dôsledku stavbu krovu a podlahy z OSB dosiek žalovaný potvrdil aj vo výsluchu na pojednávaní dňa 21.04.2023. Pokiaľ však súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali, že dielo, ktoré malo byť vykonané žalovaným vykazovalo nejaké vady, pričom nevykonal žalobcami navrhnuté dokazovanie na preukázanie ich tvrdení, bolo jeho rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa názoru odvolacieho súdu keďže súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcami, nemohol aplikáciou ustanovenia § 185 ods. 1 CSP dospieť k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. 10.1. Súd prvej inštancie v tomto smere v rozsudku dôvodil nepreukázaním vád diela, pričom poukázal len na skutočnosť, že predmet diela, ani dohodnutá kvalita prác nevyplývala zo žiadneho dokumentu a nebola preukázaná ani výpoveďami sporových strán. Obdobne argumentoval aj pri predbežnom právnom posúdení veci dňa 09.08.2022. Návrhy žalobcov na doplnenie dokazovania nepovažoval za konanie v súlade so zásadou procesnej ekonómie, vzhľadom na čas, ktorý uplynul od predbežného prejednania veci. A zároveň tým, že navrhnuté dokazovanie malo byť vykonané ustanovením odborne spôsobilej osoby za účelom preukázania vád diela, čo by nebolo možné preto, že predmet diela nebol jednoznačne určený. Odvolací súd vo vzťahu ku koncentrácii konania uvádza, že žalobcovia po predbežnom právnom prejednaní veci bez zbytočného odkladu vykonávali kroky, aby zabezpečili potrebné odborné posúdenie, čo sa im však nepodarilo, pričom druhý oslovený, I. J., sa vyjadril odmietavo až listom zo dňa 13.04.2023, teda bezprostredne pred pojednávaním. Potom nebolo možné prijať záver, že žalobcovia návrh na vykonanie dokazovania, podaný na pojednávaní dňa 21.04.2023, objektívne mohli vykonať skôr, pokiaľ by konali starostlivo. Navyše súd prvej inštancie prioritne považoval za sporné uzavretie samotnej zmluvy o dielo, ktorý záver odvolací súd s poukazom na bod 7. nepovažuje za správny.
11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie sa bude opätovne zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku z vád diela. Následne vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie riadne, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, odôvodní. Zároveň rozhodne aj o trovách konania (§ 262 ods. 1 CSP), vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
1
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).