Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: D.. I. Š.Á., nar. X.XX.XXXX, trv. bytom W. H. J. J., Pod U. XX, XXX XX J., proti žalovanému: D.. R. H., súdny exekútor, Exekútorský úrad E., U. XXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie sumy 6 113,20 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 144,96 €, úroky z omeškania v sume 20,25 €, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu.

IV. Žalovanému súd nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny z vykonanej exekúcie v sume 6.113,20 €, penále z omeškania v sume 1.659,73 €, za spôsobenú nemajetkovú ujmu sumu 2.252,78 €, paušálnu náhradu osobných a vecných nákladov v sume 99,00 € a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Skalica dňa 16.7.2018 vydal uznesenie, v ktorom rozhodol, že exekúciu zastavuje, súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva, z dôvodu, že vydané rozhodnutie „oprávneného“ Sociálnej poisťovne, pob. Senica nenadobudlo právoplatnosť ani vykonateľnosť. Listom zo dňa 26.2.2019 vyzval exekútora, aby mu ako poškodenému z vykonanej exekúcie vrátil exekuované finančné prostriedky. Exekútor počas legálne vedeného exekučného konania získal výkonom zrážok z MVSR za obdobie od 15.4.2010 do 6.8.2018 finančné prostriedky v sume 6.068,24 €. Počas nelegálne vedeného exekučného konania získal výkonom zrážok z MVSR za obdobie od 8-11/2018 finančné prostriedky v sume 193,28 €, z čoho zrážku za mesiac november 2018 vo výške 48,32 € vrátil MVSR. Za obdobie od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zastavení exekučného konania 78.2018 do 31.1.2020 žiada penále z nevrátenej istiny v sume 1.659,73 €. V súvislosti s týmto apokalyptickým stavom požaduje k úhrade spôsobenej nemajetkovej ujmy a krivdu rovnajúcu sa súčtu predpísaných trov exekučného konania v sume 1.841,47 € a eventuálne podanej námietke proti exekučnému konaniu v sume 411,36 €. Nemajetková ujma predstavuje sumu 2.252,83 €. Ďalej požaduje paušálnu symbolickú náhradu vlastných trov exekučného a súdneho konania v sume 99,00 €, ktorá je len formálna a predstavuje násobne vyšší obnos.

2. Súd na pojednávaní konanom dňa 16.12.2021, za prítomnosti strán sporu, v zmysle návrhu žalobcu, v súlade s ustanovením , pripustil zmenu žaloby nasledovne:

I. Žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi istinu z vykonanej exekúcie v sume 6.113,20€,

II. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi úroky z omeškania v sume 3.750,44,- €, III. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi za spôsobenú nemajetkovú ujmu finančnú sumu vo výške 2.252,78,- €, IV. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi paušálnu úhradu osobných a vecných nákladov v sume 99,-€

3. Žalovaný so žalobou v celom rozsahu nesúhlasil.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, pripojeným spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. a ostatným obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav veci:

5. Z pripojeného spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. súd zistil, že žalovaný D.. R. H., súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodnutie: č.k. XXX-XXXXXXXXXX-GC04/08, ktorý vydal Sociálna poisťovňa

- pobočka Senica dňa 16.6.2008 a ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 18.08.2008 a na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 8.9.2008. K žiadosti pripojil Rozhodnutie č.: 700-XXXXXXXXXX-G. zo dňa 16.6.2008, ktorým Sociálna poisťovňa pobočka Senica žalobcovi ( D.. I. Š.) predpísala poistné na starobné poistenie v sume 133 200,00 Sk, poistné na invalidné poistenie v sume 43 200,00 Sk, poistné na invalidné poistenie v sume 43 200,00 Sk, poistné do rezervného fondu solidarity v sume 30 624,00 Sk, spolu 207 024,00 Sk. Rozhodnutie bolo opatrené doložkou právoplatnosti dňa 18.08.2008 a doložkou vykonateľnosti 18.8.2008. Okresný súd Skalica pod sp. zn. poveril dňa 10.10.2008 súdneho exekútora D.. R. H., sídlo exekútorského úradu U. XXX, XXX XX E. na vymoženie uloženej povinnosti 207 024,00 Sk+ trovy exekúcie. Okresný súd Skalica Uznesením sp. zn. -127 zo dňa 16.07.2018 výrokom I. exekúciu zastavil, II. súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v časti zastavenia 7.8.2018, v časti trov exekúcie 20.7.2018.

6. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR o vykonaných zrážkach z výsluhového dôchodku D.. I. Š. mal súd preukázané, že v roku 2018 mu bolo za mesiace 1-11/2018, za každý mesiac vykonaná zrážka vo výške 42,86 €. Zároveň bolo oznámené, že zrážku za november 2018 exekútor vrátil.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že voči žalobcovi bolo ako voči povinnému vedené na Exekútorskom úrade E. exekučné konanie EX XXX/XX, ktoré sa začalo na základe návrhu na vykonanie exekúcie dňa 10.9.2008. Exekúcia bola vedená na základe exekučného titulu - Rozhodnutie XXX-XXXXXXXXXX-G./08, ktorý vydal Sociálna poisťovňa - pobočka Senica dňa 16.6.2008 a na základe poverenia, ktoré vydal Okresný súd Skalica zo dňa 10.10.2008. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 25.2.2009. Po doručení Upovedomenia o začatí exekúcie mal povinný možnosť podať v zákonnej lehote námietky voči exekúcii, čo však povinný neurobil. Súdny exekútor tak nemal inú zákonnú možnosť, ako pokračovať v súdom nariadenej exekúcii a pohľadávku vymôcť niektorým zo spôsobov stanovených Exekučným poriadkom. Súdny exekútor nedisponuje finančnými prostriedkami, ktoré požaduje žalobca vo svojej žalobe, nakoľko tieto boli, v zmysle Exekučného poriadku, vo výške 4.591,39 € poukázané oprávnenému v Exekučnom konaní EX XXX/XX. Vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania nie je súkromnoprávny vzťah, a preto na strane exekútora nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Žiadal, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

8. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 9.12.2020 uviedol, že Exekútorský poriadok ukladá exekútorovi povinnosť o.i. vykonávať činnosť podľa zákona čestne, zodpovedne, svedomito, s odbornou starostlivosťou a na požiadanie povinného vystaviť písomné potvrdenie o splnení dlhu alebo jeho časti na príslušnom tlačive. Uviedol, že v žalobe nie je zmienka o tom, že na strane exekútora malo prísť k bezdôvodnému obohateniu. Súdnemu exekútorovi odporúčal aby sa oboznámil s , zákona a ,d, , , . Taktiež uviedol, že očakáva, že si pán súdny exekútor uvedomí, že exekučný titul - Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pob. Senica nikdy nenadobudlo právoplatnosť ani vykonateľnosť.

9. Pripojené Upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. Ex XXX/XX-X zo dňa 20.10.2008 ( č.l. 70) na základe vykonateľného exekučného titulu - Rozhodnutie: č.k. XXX-XXXXXXXXXX-GC04/08 ktorý vydal

Sociálna poisťovňa - POB. Senica dňa 16.6.2008 a ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 18.08.2008, bolo žalobcovi doručené dňa 25.02.2009.

10. Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že Sociálna poisťovňa vydala nezákonné rozhodnutie, keď on spĺňal podmienky na starobný dôchodok a poisťovňa preto nemala dôvod vyberať od neho poistné na invalidné poistenie. Sociálna poisťovňa mu rozhodnutie nedoručila, preto sa nemal ako voči tomuto brániť, pričom zmena adresy na doručovanie im bola známa. Toto poistné vybrala vo výške 43 200 Sk. Okresný súd Skalica vydal uznesenie o zastavení exekúcie, a exekútor ešte štyri mesiace po tomto rozhodnutí pokračoval vo svojej činnosti. Strhol čiastky za ďalšie tri mesiace a posledný štvrtý mesiac mu MV SR vrátilo naspäť.

11. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že ako exekútor po obdržaní návrhu na vykonanie exekúcie od oprávneného, na základe exekučného titulu, Rozhodnutia Soc. poisťovne, pob. Senica, požiadal Okresný súd Skalica o vydanie poverenia na vykonane exekúcie, následne začal exekučné konanie. Vydal Upovedomenie o začatí exekúcie EX XXX/XX-X zo dňa 20.10.2008, ktoré doručil povinnému - žalobcovi dňa 25.02.2009. V upovedomení bol žalobca poučený, že môže voči exekúcii podať námietky do 14 dní od doručenia upovedomenia. Žalobca na toto nereagoval a námietky nepodal. V prípade ak by žalobca podal námietky, v exekúcii by nepokračoval až do rozhodnutia súdu o námietkach povinného. Následne postupoval v zmysle zákona, vydal exekučný príkaz na vykonanie zrážok z dôchodku povinného, ktoré mu vyplácalo MV SR. Zrážky vykonával až do právoplatného rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. Následne mu bola zaslaná ešte jedna zrážka z dôchodku, ktorú však vrátil MV SR. O ostatných ďalších troch zrážkach nemal vedomosť.

12. Podľa Z.č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov platného účinného v rozhodnom čase exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len "").

13. Podľa Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len , ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa a 5 , zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.

14. Podľa § 33 Exekučného poriadku (1) Ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. (2) Exekútor ručí za škodu, ktorú spôsobili jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona celým svojím majetkom. Zodpovednosť zamestnancov exekútora podľa občianskoprávnych alebo pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá.

15. Podľa § 38 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený").

(2) Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. (3) Ak oprávnený vezme späť návrh na začatie exekučného konania skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie zastaví a rozhodne o trovách konania.

16. Podľa § 39 ods. 2 Exekučného poriadku k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje na notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2).

17. Podľa § 47 Exekučného poriadku

(1) Exekútor poverený vykonaním exekúcie a) upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50,

b) zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha exekúcii. (2) Exekútor upovedomí povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania pred vydaním exekučného príkazu.

18. Podľa § 50 Exekučného poriadku

(1) Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. (2) Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. (3) Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. (4) Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. (5) Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. (6) Ak povinný zoberie námietky späť predtým, ako o nich rozhodne súd, exekútor pokračuje vo vykonávaní exekúcie a o námietkach sa nerozhoduje. ˇ 19. Podľa § 52 Exekučného poriadku

(1) Exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekučný príkaz. (2) Exekučným príkazom sa rozumie príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov ustanovených týmto zákonom. (3) Proti exekučnému príkazu nie je prípustný opravný prostriedok.

20. Podľa § 60 Exekučného poriadku

Poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak

a) súd rozhodol o vylúčení exekútora (§ 30), b) exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46 ods. 3), c) súd zastavil exekúciu (§ 57), d) súd vydal poverenie pre iného exekútora (§ 57 ods. 2), e) sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.

21. Predmetom konania, v zmysle pripustenej zmeny žaloby, je podľa bodu I. nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6.113,20 €, na tom skutkovom základe, že túto sumu vymohol žalovaný, ako exekútor vykonaním exekúcie vo veci sp. zn. Ex XXX/XX neoprávnene, nakoľko Okresný súd Skalica uznesením zo dňa 16.7.2018 exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Žalobca v žalobe pritom uviedol, že žalovaný počas legálne vedeného exekučného konania získal výkonom zrážok od MV SR za obdobie od 15.4.2010 do 6.8.2018 sumu 6.068,24 € a počas nelegálne vedeného exekučného konania, za obdobie 8-11/2018, získal finančné prostriedky v sume 193,28 €, pričom zrážku za mesiac november 2018 vo výške 48,32 € vrátil MV SR. V zmysle písomného vyjadrenia žalobcu, doručeného súdu dňa 9.12.2020, žalobca si voči žalovanému uplatňuje svoj nárok majúci základ v jeho zodpovednosti za škodu, a nie v bezdôvodnom obohatení, ako to vyhodnotil žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe.

22. V ustanovení § 33 ods. 1 Exekučného poriadku je upravená zodpovednosť súdneho exekútora za škodu, ktorú spôsobil on alebo jeho zamestnanec pri výkone činnosti upravenej Exekučným poriadkom. Zodpovednosť za škodu v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku je koncipovaná ako objektívna

zodpovednosť, t.j. zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu na to, či došlo k vzniku škody úmyselným alebo nedbanlivostným konaním zodpovedného subjektu. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora za škodu podľa Exekučného poriadku a zodpovednosťou štátu podľa z. č. podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.3.2016 sp. zn. , zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa Exekučného poriadku a zodpovednosť štátu za škodu podľa z.č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá bola spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti, sa vzájomne nevylučujú. Exekučný poriadok, ani pritom neustanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich; obe stoja vedľa seba a závisí výlučne na rozhodnutí poškodeného ( v danom prípade žalobcu), či bude náhradu škody žiadať podľa , alebo či svoj nárok uplatní priamo od súdneho exekútora podľa Exekučného poriadku, v takom prípade je nepochybne daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore.

23. Vychádzajúc z uvedeného súd posudzoval nárok žalobcu ako nárok vyplývajúci zo žalobcom tvrdeného protiprávneho konania žalovaného, ktorého priamym dôsledkom mal byť vznik škody v sume 6.113,20 €, zo vzťahu zodpovednosti žalovaného ako súdneho exekútora za škodu spôsobenú účastníkov exekučného konania ( žalobcovi ako povinnému) v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, účinného v rozhodnom čase, kedy je vecná pasívna legitimácia žalovaného preukázaná.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovanému ako súdnemu exekútorovi bol doručený návrh oprávneného - Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, proti povinnému- D.. I. Š.E. ( žalobca) na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Soc. poisťovne - pobočky Senica č.: XXX-XXXXXXXXXX-GC04/08 zo dňa 16.6.2008, právoplatné dňa 18.8.2008, vykonateľné dňa 18.8.2008, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku vo výške 207 024 Sk. Žalovaný požiadal Okresný súd Skalica o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následne súd dňa 10.10.2008 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Soc. poisťovne, pobočky v Senici. Žalovaný vydal dňa 20.10.2008 Upovedomenie o začatí exekúcie pod sp. zn. EX XXX/XX-X, ktoré doručoval účastníkom exekučného konania. V Poučení vydaného upovedomenia exekútor poučil povinného o možnosti vzniesť u súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo žalobcovi doručené dňa 25.2.2009, pričom žalobca námietky proti exekúcii neuplatnil. Žalobca na pojednávaní potvrdil, že si námietky voči Upovedomeniu o začatí exekúcie neuplatnil, pretože by musel zaplatiť poplatok 6% z exekučného titulu. Nakoľko žalobca ako povinný v exekučnom konaní nevzniesol námietky voči exekúcii, exekútor v súlade s ustanovením § 52 Exekučného poriadku pokračoval v exekúcii za účelom vymoženia pohľadávky. Dňa 13.3.2009 vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke v súlade s ustanovením § 94 a NASA. Exekučného poriadku. Z rozpisu Ministerstva vnútra SR o vykonaných zrážkach je zrejmé, že tieto boli vykonávané z výsluhového dôchodku žalobcu od 4/2010 do 11/2018 spolu v celkovej výške 6 161,52 €. Zrážku za november 2018 ( v sume 48,32 €) exekútor vrátil MV SR, pričom následne bola poukázaná na ďalší exekučný príkaz. Okresný súd Skalica v právnej veci sp. zn. -127 dňa 16.07.2018 exekúciu na základe § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, keď dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodnutie oprávneného nenadobudlo právoplatnosť ani vykonateľnosť, čiže nebol spôsobilým exekučným titulom. Uznesenie OS Skalica o zastavení exekučného konania, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 17.07.2018 a žalobcovi dňa 20.07.2018 tak nadobudlo právoplatnosť dňa 7.8.2018 v časti zastavenia konania, v časti trov konania dňa 20.7.2018. Súdny exekútor vrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie dňa 20.11.2018.

25. Na základe uvedenej chronológie úkonov, ktoré boli vykonané v exekučnom konaní súd dospel k záveru, že súdny exekútor po tom, ako mu bol zo strany oprávneného - Soc. poisťovne v Bratislave doručený návrh na vykonanie exekúcie postupoval v zmysle zákona za účelom vymoženia pohľadávky, a to na základe vtedy právoplatného a vykonateľného exekučného titulu až do doby právoplatného rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie, t.j. do doby 7.8.2018. Žalobca mal možnosť podať námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, avšak toto právo nevyužil, preto exekútor nemohol mať žiadne pochybnosti o vykonateľnosti exekučného titulu. Súd má za to, že do tejto doby súdny exekútor nepochybil a preto zrážky, ktoré boli vykonané z výsluhového dôchodku žalobcu na základe exekučného príkazu žalovaného do 7.8.2018 boli vykonaného v súlade so zákonom. V konaní mal súd preukázané,

že súdnemu exekútorovi bolo uznesenie Okresného súdu Skalica sp. zn. -127 zo dňa 16.7.2018 doručené dňom 17.7.2018.Súd má za to, že žalovaný ako súdny exekútor po tom, ako mu bolo doručené uznesenie súdu o zastavení konania nemal oprávnenie na pokračovanie v exekúcii vykonávaním ďalších zrážok z iných príjmov povinného - žalobcu, a preto nepostupoval správne, keď túto skutočnosť neoznámil platiteľovi dôchodku MV SR ale pokračoval v exekúcii aj po tom, ako mu bolo rozhodnutie súdu doručené, ide o zrážky za mesiac . Po právoplatnom zastavení exekučného konania mal exekútor povinnosť bezodkladne vrátiť súdu poverenie na vykonanie exekúcie ( § 60 písm. c/ ), v čom súd videl taktiež pochybenie, nakoľko toto bolo vrátené z časovým oneskorením, dňa 20.11.2018. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zrážky, ktoré boli vykonané z dôchodku žalobcu do 8/2018 v celkovej výške 5.968,24 boli vykonané v súlade so zákonom a žalovaný sa tak nedopustil žiadneho protiprávneho konania , ktoré by viedlo k vzniku škody na strane žalobcu. Naopak, konanie žalovaného po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie súdu o zastavení exekučného konania, ktoré mu bolo doručené 17.7.2018 a exekútor pokračoval v exekúcii aj po právoplatnom zastavení exekúcie možno označiť za porušenie povinnosti, kedy prichádza do úvahy jeho zodpovednosť v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Ide o zrážky z dôchodku, ktoré boli zrealizované za mesiace 8,9,10/ 2018 v celkovej výške 144,96 € ( 3x 48,32 € ) na základe exekučného príkazu EX XXX/XXXX. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 144,96 € a vo zvyšnej časti žalovanej sumy súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

26. Podľa ustanovenia , , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto

27. Podľa ustanovenia nariadenia vlády , výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. 0,00 %.

29. V konaní mal súd preukázané, že žalobca listom zo dňa 26.2.2019 vyzval žalovaného na vrátenie dlžnej sumy z dôvodu zastavenia exekúcie, a to do 3 dní. Žalovaný odpovedal na výzvu žalobcu listom zo dňa 28.2.2019, pričom uviedol, že na strane exekútora neprišlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca nedoložil do spisu doklad o tom, kedy bol list doručený žalovanému, preto súd ustálil, že od nasledujúceho dňa, t.j. od 27.2.2019 začala plynúť lehota 3 dni na zaplatenie, ktorá skončila 1.3.2019 a odo dňa 2.3.2019 bol žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu a nie tak ako uviedol žalobca v žalobe, od 7.8.2018.Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto má žalobca nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa citovaných ustanovení vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania činila 0,00 %. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy 144,96 € od 02.3.2019 do dňa 16.12.2021. Za uvedené obdobie úrok z omeškania predstavuje sumu 20,25 €. Vo zvyšnej časti požadovaných úrokov z omeškania, nárok II. žalobcu, súd žalobu zamietol.

30. Žalobca sa svojou žalobou domáhal taktiež náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 2 252,78 €. V žalobe uviedol, že táto 12 ročná kauza spojená s exekúciou stále ešte trvá má pre neho fatálne a nezvratné dôsledky. V súvislosti s týmto apokalyptickým stavom požaduje k úhrade spôsobenú nemajetkovú ujmu a krivdu rovnajúcu sa súčtu jemu predpísaných trov exekučného konania v sume 1 841,47 € a eventuálne podanej námietke proti exekučnému konaniu v sume 411,36 €, spolu tak nemajetková ujma predstavuje sumu 2 252,83 €. Na pojednávaní žalobca poukázal na list žalovaného zo dňa 24.3.2010, uviedol, že bol z neho „hotový a som na skapanie teraz“. Súd sa oboznámil s listom žalovaného zo dňa 24.3.2010 ( č.l. 29 spisu ) v ktorom žalovaný okrem iného uviedol, že tvrdenie povinného, že exekútor postupoval protiprávne...., je nepravdivé a svedčí len o právnej nevedomosti povinného. Povinný mal možnosť podať v zákonnej lehote námietky voči exekúcii, čo však neurobil. Žalobca taktiež uviedol, že nemajetková ujma mu vznikla tým, že bol na verejnosti označovaný za neplatiča, pretože všetci vedeli o exekúcii, každý mu to hovoril. 20 rokov je vedený ako dlžník Soc.

poisťovne, je to voľne dostupné na internete. So Sociálnou poisťovňou mal najmenej osem exekúcií. Rozpadli sa mu dlhoročné vzťahy, dcéry sa ho pýtali: „ Tato čo si to porobil?“. On však nič nedlhoval. Musel sa vzdať bytu, daroval ho dcére z obavy pred exekúciami.

31. Podľa § 11 Obč. zák.: Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

32. Podľa § 13 Obč. zák. :(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti ,za ktorých k porušeniu práva došlo.

33. Súd vychádzajúc z ustanovení , a (ďalej len „“) vyhodnotil žalobu žalobcu za nedôvodnú. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch za neoprávnený zásah žalovaného do jeho osobnosti. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy je existencia zásahu, ktorým došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej miere a ktorý nemožno vyvážiť niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia. Podľa ustálenej súdnej praxe za taký zásah treba považovať zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom. Niektoré zásahy, hoci zdanlivo odporujú objektívnemu právu, nemožno napriek tomu posúdiť ako neoprávnené, nakoľko existujú okolnosti vylučujúce neoprávnenosť takého zásahu. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde napríklad vtedy, keď k zásahu do osobnosti fyzickej osoby dochádza pri výkone iného práva ustanoveného zákonom alebo keď iný subjekt plnil právnu povinnosť uloženú mu zákonom. Žalobca uviedol len všeobecné tvrdenia o neoprávnenosti zásahov žalovaného do jeho občianskych práv, ktoré nijako nepreukázal, a teda tieto jeho tvrdenia, bez predloženia relevantných dôkazov, neboli pre úspech vo veci postačujúce. Existencia zásahu žalovaného negatívne dopadajúceho na osobnosť žalobcu musí byť objektívne zistiteľná a preukázaná nad všetky pochybnosti, čo sa žalobcovi nepodarilo preukázať. Žalobca len tvrdil, že bolo zasiahnuté tým, že bol na verejnosti označovaný za neplatiča a všetci vedeli, že sa voči nemu vedú exekúcie. V tejto súvislosti je potrebné opätovne pripomenúť, že exekútor po podaní návrh na vykonanie exekúcie postupoval v súlade s právnymi predpismi, plnil si úlohy exekútora a súd nezistil z jeho strany žiadne pochybenie, a to až do právoplatnosti uznesenia o zastavení konania . Po právoplatnosti zastavenie exekúcie, t.j. od 7.8.2018 do 11/2018, keď boli naďalej vykonávané zrážky z dôchodku žalobcu, konanie žalovaného súd vyhodnotil ako konanie v rozopre s právnym predpisom. Súd nezdieľa názor žalobcu, že v dôsledku exekučného konania, ktoré pretrvávalo po právoplatnom zastavení exekúcie, sa rozpadli jeho dlhoročné vzťahy, musel sa vzdať bytu a pod. Zároveň v nadväznosti na to, žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti medzi neoprávneným zásahom a jeho dopadom na osobnosť žalobcu, súd žalobu v časti o náhradu nemajetkovej ujmy zamietol.

34. Posledným nárokom žalobcu je nárok na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s exekučným konaním. Žalobca uviedol, že tieto náklady sú len fiktívne, paušálne, nemá ich presne spočítané. Ide o jeho náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s písaním listov, keď napísal 4 500 listov na rôzne inštitúcie, exekútorovi platil poplatky za vyhotovenie kópii zo spisu, cesta k exekútorovi a naspäť. Ako dôkaz doložil žalobca do spisu príjmový pokladničný doklad zo dňa 21.1.2010, ktorý bol vystavený na sumu 7,60 € za nazretie do spisu L. XXX/XX vystavený žalovaným a veľmi zle čitateľné cestovné lístky 4 ks. Z dvoch cestovných lístkov možno zistiť, že išlo o obyčajné cestovné zo J. C. E. a naspäť, za cenu 1,20 € za jednu cestu.

35. Žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že žalovaný prišiel do jeho úradu zo svojho podnetu, žiadal si vyhotoviť kópie z exekučného spisu, čo mu bolo aj zrealizované a spoplatnené v zmysle platnej vyhlášky o čom doklad, príjmový pokladničný doklad, žalobca aj predložil súdu.

36. Podľa § 200 ods.2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

37. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

38. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti, vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická osoba skutočne konala a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané takisto, ako vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou ako následkom týchto príčin. Protiprávnosť spočíva v porušení právnej povinnosti. Z podania žalobcu vyplýva, že jeho nárok, predstavujú náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s exekučným konaním. Žalobca tieto náklady vyčíslil paušálnou sumou 99 €. Na to, aby bol žalobca o svojom nároku v konaní úspešný, je potrebné splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Jedným z týchto predpokladov je vznik škody. Dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu spočíva na poškodenom. Škoda sa v právnom slova zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peniazmi. Povinnosťou žalobcu tak bolo, aby súdu preukázal aká škoda a v akom rozsahu mu vznikla. Žalobca rozsah škody podoprel dôkazom, účtovným dokladom - príjmovým pokladničným dokladom vystaveným dňa 21.1.2010 s uvedením ceny za poskytnuté služby 7,60 € a štyrmi cestovnými lístkami, pričom len dva z nich sú čitateľné a z ktorých je viditeľná výška cestovného v sume 1,20 €, dátum uskutočnenej cesty nie je viditeľný. Keďže žalobca presne nevyčíslil aká skutočná škoda mu vznikla, túto uviedol len paušálnou sumou 99 €, súd tak v konaní nemal preukázaný vznik škody na strane žalobcu, pričom povinnosťou strany v spore je podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi ( ). Rovnako nebolo v konaní preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného ako príčinou vzniku škody ( kauzálny nexus). Keďže príjmový pokladničný doklad je z 21.1.2010 a v tomto čase žalovaný vykonával exekúciu riadne, v zmysle zákona, nemožno uzavrieť, že mu vznikla škoda v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Tieto výdaje, ktoré žalobcovi vznikli počas exekučného konania, by bolo možné považovať za trovy konania, o ktorých následne rozhoduje súd pri zastavení exekúcie, čo sa však nestalo, pretože súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. -127 zo dňa 16.7.2018 rozhodol o trovách konania tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V časti trov konania uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.7.2018.

39. Podľa (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

41. Súd nárok na náhradu trov konania posudzoval podľa , v spojení s , podľa ktorého by v konaní úspešnejšiemu žalovanému ( čistý úspech žalovaného 97,64 %) vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa však súd zaoberal aj tým, či v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle , pre nepriznanie náhrady trov konania pred súdom úspešnejšiemu žalovanému. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania a z toho dôvodu musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Pre aplikáciu ustanovenia preto zákon vyžaduje kumulatívne splnenie oboch podmienok a to danosť dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, ale taktiež aj na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Súd na strane žalobcu prihliadol na skutočnosť, že žalobca je starobný dôchodca, má 79 rokov, jeho jediným príjmom je výsluhový dôchodok, ktorý poberá vo výške 468,99 € mesačne a z uvedeného príjmu si hradí výdavky na bývanie, stravu, lieky. Súd má za to, že priznanie náhrady trov konania žalovanému v danom prípade priamo ohrozuje žalobcu v jeho schopnosti uhrádzať si svoje základné životné potreby. Súd rovnako prihliadol aj na pomery na strane žalovaného, ktorý je exekútor, vykonáva svoju činnosť aj ako slobodné povolanie, ktorému nepriznanie

trov konania ťažko môže spôsobiť taký zásah do majetkovej sféry, ktorý by žalovaného existenčne ohrozil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd v konaní za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobcu v zmysle a preto rozhodol tak, že nepriznal náhradu trov konania úspešnejšiemu žalovanému.

42. Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

43. Žalobca je v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu, avšak v konaní bol úspešný len čiastočne, čo do sumy 144,96 €, vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 12 070,46 € bol neúspešný, väčší úspech mal žalovaný, preto súd rozhodol, že žalovaný nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.