Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 32/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS

135/06-32 zo 14. júna 2006 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra

2008 doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. po vydaní nálezu

ústavného súdu č. k. -32 zo 14. júna 2006.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: „Dňa 5. augusta 2004 podal som na Okresný

súd vo Veľkom Krtíši žalobu na Ing. J. S., v súčasnosti s trvalým bydliskom Česká republika

pre spôsobenie majetkovej i nemajetkovej ujmy, škody a zneváženia osobnosti šírením

o mne nepravdivých informácií v prostredí ústrednej štátnej správy, na súdoch, čo ma

poškodilo v očiach spoločnosti..., došlo k zneváženiu aj pred mojim príbuzenstvom

a prispelo k rozkladu mojej rodiny...

Od podania mojej žaloby v tejto veci na súd dňa 5. augusta 2004 uplynuli už štyri

roky a päť mesiacov, čiže 4 a pol roka a Okresný súd vo Veľkom Krtíši doposial vo veci

nerozhodol. Toto potvrdzuje vznik prieťahov v súdnom konaní nielen nekonaním súdu

v primeranej časovej lehote, ale aj s procesnými chybami...“

Sťažovateľ argumentoval tým, že aj napriek tomu, že od podania žaloby uplynulo

takmer dva a pol roka, vo veci nebolo nariadené ani jedno pojednávanie. Zároveň poukázal

na nález ústavného súdu č. k. -32 zo 14. júna 2006, v ktorom ústavný súd

vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ sa

domnieva, že k zbytočným prieťahom po vydaní nálezu ústavného súdu došlo z dôvodu

chýb procesného charakteru, ktorých sa dopustil okresný súd nevypočutím ním

navrhovaného svedka, neakceptovaním jeho návrhu na vypočutie „korunného svedka“

a nesprávnym postupom v neprimeraných dlhých časových intervaloch a chybným

procesným dokazovaním súdu.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo

porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby zaviazal

okresný súd v označenom konaní konať bez zbytočných prieťahov a prikázal okresnému

súdu uhradiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk a trovy konania.

Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným

súdom, čo odôvodnil tým, že od 26. apríla 2001 je pre zlý zdravotný stav nepracujúcim

starobným dôchodcom.

V závere sťažnosti poukázal sťažovateľ na svoje sťažnosti smerujúce proti konaniu

vedenému okresným súdom, o ktorých ústavný súd rozhodol nálezom č. k. -32

zo 14. júna 2006 a uznesením č. k. -14 z 27. septembra 2007. Uznesením č. k.

-14 z 27. septembra 2007 ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako

zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že sťažovateľ sa obrátil na ústavný súd so sťažnosťou na

prieťahy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. necelých sedem

mesiacov od vydania nálezu ústavného súdu č. k. -32 zo 14. júna 2006.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu

v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , ).

V súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu (, )

nemôže byť predmetom posudzovania konanie okresného súdu pred vydaním nálezu

ústavného súdu č. k. -32 zo 14. júna 2006. S prihliadnutím na uvedené ústavný

súd z vyjadrenia predsedu okresného súdu sp. zn. Spr. 78/07 zo 14. februára 2007

a okresným súdom zaslaného prehľadu úkonov za rok 2008 zistil, že v období od vydania

nálezu ústavného súdu okresný súd síce konal plynule a vykonal množstvo úkonov, riešil

otázky procesného charakteru, riešenie ktorých navrhol sťažovateľ a jeho právny zástupca.

V sledovanom období sa okresný súd napríklad venoval problematike ustanovenia iného

právneho zástupcu sťažovateľovi, na základe požiadavky právneho zástupcu sťažovateľa

predložil spis dožiadanému súdu za účelom jeho preštudovania, vyzval sťažovateľa na

odstránenie nedostatkov podania, na základe návrhu právneho zástupcu sťažovateľa

predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia o prikázaní

veci inému okresnému súdu z dôvodu vhodnosti, rozhodol o oslobodení sťažovateľa od

súdnych poplatkov, požiadal Okresný súd Bratislava III o vypočutie sťažovateľa vzhľadom

na jeho neúčasť na pojednávaní 29. októbra 2007, doručoval návrh súdneho zmieru

sťažovateľa odporcovi, doručoval upresnený návrh sťažovateľa odporcovi, vykonal

pojednávanie v neprítomnosti sťažovateľa, oznámil sťažovateľovi a jeho právnemu

zástupcovi, že okresný súd môže pokračovať v konaní až po doručení dožiadaných spisov

z Okresného súdu Bratislava III a pod.

Ústavný súd v danej veci skúmal, či existuje reálna možnosť vyslovenia porušenia

označeného základného práva sťažovateľa, posudzujúc obdobie od vydania nálezu

ústavného súdu č. k. -32 zo 14. júna 2006. Vzhľadom na zistené skutočnosti

dospel k záveru, že uvedený postup okresného súdu nesignalizuje možnosť vyslovenia

porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd považuje

dosiaľ poskytnutú ochranu sťažovateľovi nálezom ústavného súdu č. k. -32

zo 14. júna 2006 za dostatočnú, a preto jeho sťažnosť odmietol pre jej zjavnú

neopodstatnenosť podľa (obdobne napr. ,

, ).

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa a rozhodovať o nich.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2009