Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 32/09
PDF · 138.12 KB
No categories available
II. ÚS 32/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 32/09-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2009
predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp. zn.
4 C 74/2004 v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS
135/06-32 zo 14. júna 2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. B. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra
2008 doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 74/2004 po vydaní nálezu
ústavného súdu č. k. I. ÚS 135/06-32 zo 14. júna 2006.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: „Dňa 5. augusta 2004 podal som na Okresný
súd vo Veľkom Krtíši žalobu na Ing. J. S., v súčasnosti s trvalým bydliskom Česká republika
pre spôsobenie majetkovej i nemajetkovej ujmy, škody a zneváženia osobnosti šírením
o mne nepravdivých informácií v prostredí ústrednej štátnej správy, na súdoch, čo ma
poškodilo v očiach spoločnosti..., došlo k zneváženiu aj pred mojim príbuzenstvom
a prispelo k rozkladu mojej rodiny...
Od podania mojej žaloby v tejto veci na súd dňa 5. augusta 2004 uplynuli už štyri
roky a päť mesiacov, čiže 4 a pol roka a Okresný súd vo Veľkom Krtíši doposial vo veci
nerozhodol. Toto potvrdzuje vznik prieťahov v súdnom konaní nielen nekonaním súdu
v primeranej časovej lehote, ale aj s procesnými chybami...“
Sťažovateľ argumentoval tým, že aj napriek tomu, že od podania žaloby uplynulo
takmer dva a pol roka, vo veci nebolo nariadené ani jedno pojednávanie. Zároveň poukázal
na nález ústavného súdu č. k. I. ÚS 135/06-32 zo 14. júna 2006, v ktorom ústavný súd
vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 74/2004
a okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ sa
domnieva, že k zbytočným prieťahom po vydaní nálezu ústavného súdu došlo z dôvodu
chýb procesného charakteru, ktorých sa dopustil okresný súd nevypočutím ním
navrhovaného svedka, neakceptovaním jeho návrhu na vypočutie „korunného svedka“
a nesprávnym postupom v neprimeraných dlhých časových intervaloch a chybným
procesným dokazovaním súdu.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze
vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 74/2004 bolo
porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby zaviazal
okresný súd v označenom konaní konať bez zbytočných prieťahov a prikázal okresnému
súdu uhradiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk a trovy konania.
Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným
súdom, čo odôvodnil tým, že od 26. apríla 2001 je pre zlý zdravotný stav nepracujúcim
starobným dôchodcom.
V závere sťažnosti poukázal sťažovateľ na svoje sťažnosti smerujúce proti konaniu
vedenému okresným súdom, o ktorých ústavný súd rozhodol nálezom č. k. I. ÚS 135/06-32
zo 14. júna 2006 a uznesením č. k. III. ÚS 254/07-14 z 27. septembra 2007. Uznesením č. k.
III. ÚS 254/07-14 z 27. septembra 2007 ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako
zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že sťažovateľ sa obrátil na ústavný súd so sťažnosťou na
prieťahy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 4 C 74/2004 necelých sedem
mesiacov od vydania nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 135/06-32 zo 14. júna 2006.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,
ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu
v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré
označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým
postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,
ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,
ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03,
IV. ÚS 16/04, II. ÚS 20/05, II. ÚS 98/06).
V súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu (II. ÚS 252/05, II. ÚS 418/06)
nemôže byť predmetom posudzovania konanie okresného súdu pred vydaním nálezu
ústavného súdu č. k. I. ÚS 135/06-32 zo 14. júna 2006. S prihliadnutím na uvedené ústavný
súd z vyjadrenia predsedu okresného súdu sp. zn. Spr. 78/07 zo 14. februára 2007
a okresným súdom zaslaného prehľadu úkonov za rok 2008 zistil, že v období od vydania
nálezu ústavného súdu okresný súd síce konal plynule a vykonal množstvo úkonov, riešil
otázky procesného charakteru, riešenie ktorých navrhol sťažovateľ a jeho právny zástupca.
V sledovanom období sa okresný súd napríklad venoval problematike ustanovenia iného
právneho zástupcu sťažovateľovi, na základe požiadavky právneho zástupcu sťažovateľa
predložil spis dožiadanému súdu za účelom jeho preštudovania, vyzval sťažovateľa na
odstránenie nedostatkov podania, na základe návrhu právneho zástupcu sťažovateľa
predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia o prikázaní
veci inému okresnému súdu z dôvodu vhodnosti, rozhodol o oslobodení sťažovateľa od
súdnych poplatkov, požiadal Okresný súd Bratislava III o vypočutie sťažovateľa vzhľadom
na jeho neúčasť na pojednávaní 29. októbra 2007, doručoval návrh súdneho zmieru
sťažovateľa odporcovi, doručoval upresnený návrh sťažovateľa odporcovi, vykonal
pojednávanie v neprítomnosti sťažovateľa, oznámil sťažovateľovi a jeho právnemu
zástupcovi, že okresný súd môže pokračovať v konaní až po doručení dožiadaných spisov
z Okresného súdu Bratislava III a pod.
Ústavný súd v danej veci skúmal, či existuje reálna možnosť vyslovenia porušenia
označeného základného práva sťažovateľa, posudzujúc obdobie od vydania nálezu
ústavného súdu č. k. I. ÚS 135/06-32 zo 14. júna 2006. Vzhľadom na zistené skutočnosti
dospel k záveru, že uvedený postup okresného súdu nesignalizuje možnosť vyslovenia
porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd považuje
dosiaľ poskytnutú ochranu sťažovateľovi nálezom ústavného súdu č. k. I. ÚS 135/06-32
zo 14. júna 2006 za dostatočnú, a preto jeho sťažnosť odmietol pre jej zjavnú
neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne napr. III. ÚS 181/06,
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami sťažovateľa a rozhodovať o nich.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. januára 2009