Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 27/09
PDF · 131.67 KB
No categories available
II. ÚS 27/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 27/09-17
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2009
predbežne prerokoval sťažnosť maloletej P. H., zastúpenej otcom Mgr. P. H., K., právne
zastúpenej advokátkou JUDr. V. B., K., vo veci namietaného porušenia základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach
dieťaťa rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 CoP 156/2006 z 10. júla 2008
a takto
rozhodol:
Sťažnosť maloletej P. H. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra
2008 doručená sťažnosť maloletej P. H., zastúpenej otcom Mgr. P. H., K. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 3 ods. 1 a 2
Dohovoru o právach dieťaťa rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský
súd“) sp. zn. 7 CoP 156/2006 z 10. júla 2008.
Sťažovateľka uviedla, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I (ďalej
len „okresný súd“) sp. zn. Nc 911/01 bola rozsudkom zo 14. októbra 2002 zverená
do výchovy otca, pričom bol upravený styk s matkou na každú párnu sobotu od 14.00 h
do 17.00 h v byte otca a za jeho prítomnosti. Manželstvo jej rodičov bolo tým istým súdom
rozvedené 9. apríla 2003 v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 134/2002. Jej matka neskôr
požiadala o zmenu úpravy styku tak, aby sa tento upravil v rozsahu jej návrhu. Okresný súd
rozsudkom z 12. apríla 2006 v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 173/2003 vyhovel jej
návrhu. Pretože toto rozhodnutie nebolo v súlade s jej záujmom, napadla ho odvolaním na
krajskom súde, ktorý ho rozsudkom č. k. 7 CoP 156/2006-119 z 10. júla 2008 potvrdil
v celom rozsahu. Sťažovateľka porušenie svojich práv vidí v postupe súdov, ktoré
nezohľadnili, že matka nenadviazala s ňou žiadny kontakt od poslednej právnej úpravy,
nemala o tento ani záujem, matku nevidela tri roky, matka sa počas tejto doby o stretnutie
ani nesnažila, pričom sama sa s matkou ani stretávať nechce. Súdy však nebrali do úvahy
ňou namietané okolnosti, nevyhodnotili dostatočne skutkový stav, na základe čoho vyvodili
aj nesprávny právny záver, a tým porušili jej práva, ktoré v návrhu označila. Žiadala, aby
ústavný súd vydal tento nález:
„1. Základné právo mal. sťažovateľky na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv podľa čl. 3 ods. 1, 2 rozhodnutím
Krajského súdu v Košiciach č. k. 7 CoP/156/2006-119 zo dňa 10. júla 2008 porušené bolo.
2. Ústavný súd zrušuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7 CoP/156/2006-
119 zo dňa 10. júla 2008 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľke zastúpenej otcom trovy
konania vo výške 6.732,- Sk do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jej
právnej zástupkyne vedený...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že rozsudkom krajského súdu č. k.
7 CoP 156/2006-119 z 10. júla 2008 došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru
o právach dieťaťa.
Z obsahu spisu okresného súdu, ako aj zo spisu krajského súdu ústavný súd zistil, že
aj v odvolacom konaní právne zastupovala maloletú JUDr. J. Z., advokátka, so sídlom
v Košiciach. Táto advokátka aj komunikovala s krajským súdom a reagovala na jeho
podania. V čase rozhodovania krajského súdu, teda k 10. júlu 2008 bola menovaná
advokátka splnomocnenou právnou zástupkyňou aj na konanie pred krajským súdom,
v dôsledku čoho jej bolo napadnuté rozhodnutie aj doručené. Rozhodnutie krajského súdu
riadne prevzala 25. augusta 2008.
Sťažovateľka vo svojom podaní ústavnému súdu z 19. decembra 2008 uvádza, že jej
otec odvolal splnomocnenie na zastupovanie pred súdom menovanej advokátke 3. októbra
2008. Toto odvolanie splnomocnenia ústavnému súdu však sťažovateľka nedoručila, avšak
ani z pripojených spisov príslušných súdov nevyplývalo, že by v čase rozhodovania
krajského súdu bolo odvolanie splnomocnenia krajskému súdu doručené. Z uvedeného teda
vyplýva, že pokiaľ krajský súd na odvolacie konanie predvolal splnomocnenú advokátku
JUDr. J. Z. a tejto rozsudok aj doručoval, postupoval podľa zákona. Pre posúdenie sťažnosti
z ústavného hľadiska bolo irelevantné posudzovať vzťah JUDr. Z. voči sťažovateľke
týkajúci sa splnomocnenia.
Z uvedeného dôvodu treba lehotu doručenia rozsudku krajského súdu počítať
odo dňa jeho prevzatia JUDr. J. Z., teda od 25. augusta 2008.
Jednou zo zákonných podmienok na prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie
konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j.
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto
kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03).
Pretože napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25. augusta 2008,
predmetná sťažnosť bola podaná v čase (osobne 26. novembra 2008), keď už dávno
uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd sa preto
nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených
dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. januára 2009