Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 361/08
PDF · 149.88 KB
No categories available
IV. ÚS 361/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2009
predbežne prerokoval sťažnosť M. K., T., ktorou namieta porušenie svojho základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Vojenskej obvodnej
prokuratúry v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. OPn 882/08, a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2008
doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“) doplnená podaním doručeným 27.
augusta 2008, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Vojenskej obvodnej prokuratúry
v Bratislave (ďalej len „vojenská obvodná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.
OPn 882/08.
Z obsahu sťažnosti, jej doplnenia a z príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 4. januára
2008 Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Sekcii kontroly a inšpekčnej služby
Policajného zboru, odboru inšpekčnej služby, II. inšpekčnému oddeleniu Bratislava (ďalej
len „sekcia kontroly“) trestné oznámenie, v ktorom uviedol, že 7. apríla 2005 a 26. októbra
2005 príslušníci Policajného zboru v G. bez opory v zákone Národnej rady Slovenskej
republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov vykonali proti
nemu služobný zákrok, a to takým spôsobom, že ho bezdôvodne vyzvali, aby opustil objekt
súkromnej spoločnosti, a tým ho ako študenta... poškodili na jeho základných právach,
upreli mu právo na vzdelanie, pretože po odchode z objektu sa nemohol zúčastniť
na prebiehajúcej výučbe, a navyše, títo príslušníci nemali na vstup na akademickú pôdu
povolenie rektora.
Poverený príslušník sekcie kontroly uznesením č. k. ČVS: SKIS-2/IS-2-SV-2008
z 31. januára 2008 (ďalej len „uznesenie z 31. januára 2008“) trestné oznámenie sťažovateľa
odmietol. Sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť, v ktorej uviedol, že policajný
zákrok, ktorý bol proti nemu vykonaný, sa uskutočnil podľa jeho názoru na akademickej
pôde a poverený príslušník Policajného zboru nerešpektoval rozhodnutie Krajskej
prokuratúry v T., v ktorom sa konštatuje, že došlo k porušeniu akademických práv a slobôd
zo strany spoločnosti K., s. r. o., keďže ich priestory sú konzultačným strediskom... a konajú
sa tu prednášky, v dôsledku čoho ide o akademickú pôdu. Z uvedených dôvodov považoval
sťažovateľ uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia za nezákonné a žiadal o jeho
zrušenie a začatie trestného stíhania voči zakročujúcim policajtom.
Vojenská obvodná prokuratúra uznesením sp. zn. OPn 882/08 z 30. apríla 2008
sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu z 31. januára 2008 zamietla ako nedôvodnú.
Sťažovateľ považuje postup vojenskej obvodnej prokuratúry v predmetnej veci
za nezákonný, pretože podľa neho „vychádza z nesprávneho výkladu zákona č. 131/2002
Z. z. o vysokých školách ohľadom akademickej pôdy“. Vzhľadom na to sa sťažovateľ
domáhal, aby ústavný súd deklaroval porušenie jeho práva na inú právnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy vojenskou obvodnou prokuratúrou a zároveň požadoval
priznanie finančného zadosťučinenia v sume 200 000 Sk.
Sťažnosť sťažovateľa nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 v spojení s § 50 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Nedostatky sťažnosti spočívali v tom, že sťažovateľ jasne a zrozumiteľne
neformuloval petit, ktorý je východiskom na rozhodnutie ústavného súdu, na základe čoho
nebolo možné jednoznačne určiť, čoho sa sťažovateľ domáhal. Zároveň k sťažnosti
nepripojil splnomocnenie pre advokáta na svoje zastupovanie v konaní pred ústavným
súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd v prípise z 11. augusta 2008 (doručenom sťažovateľovi podľa
doručenky 15. augusta 2008) sťažovateľa poučil a upozornil ho na to, aké predpoklady musí
spĺňať kvalifikovaný návrh na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť,
že jeho sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ho, aby v lehote
14 dní od doručenia výzvy nedostatky svojej sťažnosti odstránil (s poučením, ako treba
doplnenie náležitostí urobiť), pretože v opačnom prípade môže ústavný súd návrh
odmietnuť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vzhľadom na to, že sťažovateľ požiadal
o ustanovenie advokáta, ústavný súd ho poučil o tom, aké predpoklady musia byť splnené
na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ reagoval listom zo 17. augusta 2008 doručeným
ústavnému súdu 27. augusta 2008, ku ktorému pripojil aj potvrdenie o svojich osobných,
majetkových a zárobkových pomeroch.
Po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní žiadosti sťažovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ústavný súd rozhodnutím
č. k. IV. ÚS 361/08-16 zo 7. novembra 2008 tejto žiadosti sťažovateľa nevyhovel, pričom
mu umožnil, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia predložil ústavnému
súdu splnomocnenie pre advokáta. Predmetné uznesenie sťažovateľ prevzal 9. decembra
2008.
Dňa 22. decembra 2008 bola ústavnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa
o predĺženie lehoty na predloženie splnomocnenia pre advokáta na zastupovanie pred
ústavným súdom z dôvodu, že sa mu dosiaľ napriek osloveniu viacerých advokátov,
ako aj podaniu žiadosti na Slovenskú advokátsku komoru nepodarilo advokáta zabezpečiť.
Ústavný súd v deň doručenia uvedenej žiadosti sťažovateľa odpovedal na jeho
žiadosť kladne a súhlasil s predĺžením lehoty na predloženie kvalifikovaného
splnomocnenia na zastupovanie pred ústavným súdom do 26. januára 2009. Dňa 26. januára
2009 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa, v ktorom mu okrem iného
oznamuje, „že nie je v mojich schopnostiach doložiť k podanej ústavnej sťažnosti zo dňa
12. 7. 2008 aj splnomocnenie udelené advokátovi“. Advokátska kancelária, na ktorú sa
obrátil, odmietla prevziať jeho zastupovanie pred ústavným súdom s tým, že kvôli
nadmernej vyťaženosti by oslovený advokát nemohol cestovať do Košíc na pojednávanie.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavný súd žiada, aby opätovne prehodnotil jeho žiadosť
o pridelenie zástupcu z radov advokátov.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje
inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa
ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť
dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie
sa nemusí odôvodniť.
Aj napriek tomu, že ústavný súd výslovne poučil sťažovateľa o tom, akým spôsobom
treba odstrániť nedostatky sťažnosti a stanovil mu primeranú lehotu na ich odstránenie,
ktorú na jeho žiadosť následne predĺžil, sťažovateľ v stanovenej lehote požadované
splnomocnenie pre advokáta nepredložil.
Ak ústavný súd poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť
na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom,
ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa
a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti
v nej obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 265/05, III. ÚS 81/08).
Ústavný súd opakovane poznamenáva, že žiadosti o ustanovenie advokáta
odôvodnenej iba tvrdením, že účastníkovi odmietol poskytnúť právnu pomoc advokát alebo
viacerí advokáti, nemožno vyhovieť, pretože v takomto prípade nejde o situáciu, že jeho
ustanovenie vyžaduje ochrana záujmov sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde
v spojení § 30 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd
sťažnosť pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietne pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 334/06,
Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. januára 2009