Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 36/09
PDF · 168.88 KB
No categories available
I. ÚS 36/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2009
predbežne prerokoval sťažnosť F. S., K., zastúpeného advokátom JUDr. T. K., K., vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 22 C 128/05-217 z 19. októbra 2005 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 Co 492/05 z 3. októbra 2006
a nevyužitím práva generálneho prokurátora Slovenskej republiky podať proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č. k. 22 C 128/05-217 z 19. októbra 2005 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 Co 492/05 z 3. októbra 2006 mimoriadne
dovolanie a takto
rozhodol:
Sťažnosť F. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. decembra
2008 doručená sťažnosť F. S. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k.
22 C 128/05-217 z 19. októbra 2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 492/05 z 3. októbra 2006 a nevyužitím práva
generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podať
proti označeným rozsudkom mimoriadne dovolanie.
1. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ (spolu s manželkou M.) sa žalobou
zo 4. októbra 2004 proti žalovanej S., B. (ďalej len „žalovaná“), domáhal, aby okresný súd
uložil žalovanej povinnosť platenia dôchodkových dávok vyplývajúcich z kolektívnej
zmluvy uzavretej v roku 1993. Okresný súd rozsudkom č. k. 22 C 128/05-217 z 19. októbra
2005 žalobu sťažovateľa zamietol. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ (s manželkou)
odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 5 Co 492/05 z 3. októbra 2006
tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Sťažovateľ v sťažnosti poukázal na to, že «Okresný súd... a Krajský súd... sa
protiprávnym odňatím vyplácania doživotných dávok žalobcovi v rámci dokazovania vôbec
nezaoberal. Prvostupňový súd pri rozhodovaní dospel k viacerým nesprávnym skutkovým
zisteniam a k porušeniu zák. č. 2/1991 § 6 ods. 2 vrátane zásad dôstojnosti konania súdnymi
orgánmi. Konajúce súdy kvalifikovali môj nárok len ako určitý „benefít“, ktorý nezakladá
moje právo na doživotné poskytovanie dôchodkových dávok. Toto tvrdenie je aj v rozpore
s obsahom Kolektívnej zmluvy na r. 1993 a jej prílohy č. 2... kde v čl. VI/1 je stanovené, že
poskytovanie dôchodkových dávok končí až posledným dňom ukončenia starobného a iného
dôchodku.
Napriek týmto porušeniam nášho právneho poriadku mi Generálna prokuratúra SR
listom zo dňa 20. 10. 2008 oznámila konečné rozhodnutie, že „vec bola odložená bez
vybavenia“...
Tento postup GP SR považujem za diskriminačný a týmto postupom štátneho orgánu
došlo k porušeniu môjho ústavného práva... a dožadujem sa jeho nápravy.».
Keďže podľa názoru sťažovateľa bol napadnutými rozsudkami okresného súdu
a krajského súdu porušený zákon, sťažovateľ podal orgánom prokuratúry viacej podnetov,
posledný bol doručený Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna
prokuratúra“) 6. októbra 2008, ktorými sa domáhal mimoriadneho dovolania. Listom
z 20. októbra 2008 č. k. VI/2 Pz 319/07-18 generálna prokuratúra oznámila sťažovateľovi,
že: „... na základe Vášho opakovaného podnetu... preskúmala... zákonnosť vybavenia Vášho
podnetu zo strany Krajskej prokuratúry Bratislava pod č. k. Kc 42/07-9 z 13. apríla 2007.
Dôvody na podanie mimoriadneho dovolania zistené neboli. Zároveň ste boli listom
z 21. septembra 2007 poučený..., že ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví
nadriadený prokurátor (ods. 1) len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.
K obsahu Vášho ďalšieho opakovaného podnetu zo dňa 17. marca 2008... bolo
konštatované, že neobsahuje nové skutočnosti, preto... nebol vybavovaný.
Zdôrazňujem, že lehota na podanie mimoriadneho dovolania... uplynula dňom
18. januára 2008.
Vzhľadom na uvedené vec bola odložená bez vybavenia.“
2. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie
a vydal tento nález:
„Základné právo F. S. upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru a v čl. 46 ods. 1 Ústavy...
rozhodnutím Okresného súdu... pod sp. zn. 22 C 128/05, rozhodnutím Krajského súdu...
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 492/05 a rozhodnutím Generálnej prokuratúry... zo dňa
20. 10. 2008 porušené bolo.“
II.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľ namieta sťažnosťou porušenie svojich základných práv rozsudkom
okresného súdu č. k. 22 C 128/05-217 z 19. októbra 2005 v spojení s rozsudkom krajského
súdu sp. zn. 5 Co 492/05 z 3. októbra 2006 a nevyužitím práva generálneho prokurátora
podať proti označeným rozsudkom mimoriadne dovolanie.
1. Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní najprv zaoberal tou časťou sťažnosti
sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojich základných práv nevyužitím práva
generálneho prokurátora podať proti označeným rozsudkom okresného súdu a krajského
súdu mimoriadne dovolanie.
Zákonné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené
v ustanoveniach § 243e a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Z týchto ustanovení
jednoznačne vyplýva, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého využitie ako
procesného inštitútu patrí výlučne generálnemu prokurátorovi. To znamená, že nejde
o základné právo sťažovateľa, ktoré by bolo možné zahrnúť pod čl. 46 ods. 1 ústavy,
prípadne právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických
osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok,
t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie,
a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej
úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá alebo nepodá mimoriadne
dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie
mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna
ochrana (I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05).
Vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry ústavný súd dospel k záveru,
že nevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti označeným rozsudkom okresného
súdu a krajského súdu mimoriadne dovolanie nemohlo dôjsť k porušeniu označených
základných práv sťažovateľa, keďže platná zákonná úprava nezakladá sťažovateľovi právo
(právny nárok) na vyhovenie jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania zo strany
generálneho prokurátora.
Z citovaného textu § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou
ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne
neopodstatnený. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej
neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo
dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za
zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní
ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).
Keďže v danom prípade nevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti
označeným rozsudkom okresného súdu a krajského súdu mimoriadne dovolanie nemohlo
dôjsť k porušeniu označených základných práv sťažovateľa, ústavný súd túto časť sťažnosti
sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
2. Následne sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal tou
časťou, ktorou namieta porušenie svojich základných práv rozsudkom okresného súdu č. k.
22 C 128/05-217 z 19. októbra 2005 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn.
5 Co 492/05 z 3. októbra 2006.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Sťažovateľ uviedol, že generálna prokuratúra mu „listom zo dňa 20. 10. 2008“
oznámila konečné rozhodnutie, že „vec bola odložená bez vybavenia“.
Z citovaného vyplýva, že sťažovateľ považuje podanie podnetu generálnemu
prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania za právny prostriedok ochrany,
ktorý mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a ktorý treba
vyčerpať v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde predtým, ako podá sťažovateľ
sťažnosť ústavnému súdu.
S citovaným tvrdením sťažovateľa sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti nestotožnil. Vzhľadom na skutočnosť, že podanie podnetu na podanie
mimoriadneho dovolania adresované generálnemu prokurátorovi nezakladá
podnecovateľovi (v danom prípade sťažovateľovi) právny nárok na podanie mimoriadneho
dovolania generálnym prokurátorom, nemožno ho podľa názoru ústavného súdu považovať
za právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd podľa § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde, ktorý treba vyčerpať pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z toho
zároveň vyplýva, že lehota na podanie sťažnosti proti označeným rozsudkom okresného
súdu a krajského súdu začala plynúť nadobudnutím ich právoplatnosti (a nie doručením mu
odpovede generálnej prokuratúry) a už vôbec nie doručením mu ostatnej odpovede
generálnej prokuratúry z 20. októbra 2008. Keďže sťažovateľ doručil ústavnému súdu
sťažnosť proti označeným rozsudkom okresného súdu a krajského súdu zjavne po uplynutí
lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní sťažnosti odmietol aj túto jej časť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde,
a to z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že v danom
prípade sú dané dôvody na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie
jeho základných práv označeným rozsudkom okresného súdu aj z dôvodu nedostatku
právomoci, keďže právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní proti napadnutému
rozsudku okresného súdu vylučuje vzhľadom na zásadu subsidiarity vyplývajúcu z čl. 127
ods. 1 ústavy právomoc ústavného súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2009