Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 36/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť F. S., K., zastúpeného advokátom JUDr. T. K., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. -217 z 19. októbra 2005 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 3. októbra 2006

a nevyužitím práva generálneho prokurátora Slovenskej republiky podať proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava I č. k. -217 z 19. októbra 2005 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 3. októbra 2006 mimoriadne

dovolanie a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. decembra

2008 doručená sťažnosť F. S. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-217 z 19. októbra 2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 3. októbra 2006 a nevyužitím práva

generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podať

proti označeným rozsudkom mimoriadne dovolanie.

1. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ (spolu s manželkou M.) sa žalobou

zo 4. októbra 2004 proti žalovanej S., B. (ďalej len „žalovaná“), domáhal, aby okresný súd

uložil žalovanej povinnosť platenia dôchodkových dávok vyplývajúcich z kolektívnej

zmluvy uzavretej v roku 1993. Okresný súd rozsudkom č. k. -217 z 19. októbra

2005 žalobu sťažovateľa zamietol. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ (s manželkou)

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. z 3. októbra 2006

tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Sťažovateľ v sťažnosti poukázal na to, že «Okresný súd... a Krajský súd... sa

protiprávnym odňatím vyplácania doživotných dávok žalobcovi v rámci dokazovania vôbec

nezaoberal. Prvostupňový súd pri rozhodovaní dospel k viacerým nesprávnym skutkovým

zisteniam a k porušeniu vrátane zásad dôstojnosti konania súdnymi

orgánmi. Konajúce súdy kvalifikovali môj nárok len ako určitý „benefít“, ktorý nezakladá

moje právo na doživotné poskytovanie dôchodkových dávok. Toto tvrdenie je aj v rozpore

s obsahom Kolektívnej zmluvy na r. 1993 a jej prílohy č. 2... kde v čl. VI/1 je stanovené, že

poskytovanie dôchodkových dávok končí až posledným dňom ukončenia starobného a iného

dôchodku.

Napriek týmto porušeniam nášho právneho poriadku mi Generálna prokuratúra SR

listom zo dňa 20. 10. 2008 oznámila konečné rozhodnutie, že „vec bola odložená bez

vybavenia“...

Tento postup GP SR považujem za diskriminačný a týmto postupom štátneho orgánu

došlo k porušeniu môjho ústavného práva... a dožadujem sa jeho nápravy.».

Keďže podľa názoru sťažovateľa bol napadnutými rozsudkami okresného súdu

a krajského súdu porušený zákon, sťažovateľ podal orgánom prokuratúry viacej podnetov,

posledný bol doručený Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) 6. októbra 2008, ktorými sa domáhal mimoriadneho dovolania. Listom

z 20. októbra 2008 č. k. VI/2 Pz 319/07-18 generálna prokuratúra oznámila sťažovateľovi,

že: „... na základe Vášho opakovaného podnetu... preskúmala... zákonnosť vybavenia Vášho

podnetu zo strany Krajskej prokuratúry Bratislava pod č. k. Kc 42/07-9 z 13. apríla 2007.

Dôvody na podanie mimoriadneho dovolania zistené neboli. Zároveň ste boli listom

z 21. septembra 2007 poučený..., že ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví

nadriadený prokurátor (ods. 1) len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

K obsahu Vášho ďalšieho opakovaného podnetu zo dňa 17. marca 2008... bolo

konštatované, že neobsahuje nové skutočnosti, preto... nebol vybavovaný.

Zdôrazňujem, že lehota na podanie mimoriadneho dovolania... uplynula dňom

18. januára 2008.

Vzhľadom na uvedené vec bola odložená bez vybavenia.“

2. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie

a vydal tento nález:

„Základné právo F. S. upravené v Dohovoru a v ...

rozhodnutím Okresného súdu... pod sp. zn. , rozhodnutím Krajského súdu...

v konaní vedenom pod sp. zn. a rozhodnutím Generálnej prokuratúry... zo dňa

20. 10. 2008 porušené bolo.“

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta sťažnosťou porušenie svojich základných práv rozsudkom

okresného súdu č. k. -217 z 19. októbra 2005 v spojení s rozsudkom krajského

súdu sp. zn. z 3. októbra 2006 a nevyužitím práva generálneho prokurátora

podať proti označeným rozsudkom mimoriadne dovolanie.

1. Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní najprv zaoberal tou časťou sťažnosti

sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojich základných práv nevyužitím práva

generálneho prokurátora podať proti označeným rozsudkom okresného súdu a krajského

súdu mimoriadne dovolanie.

Zákonné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené

v ustanoveniach a nasl. . Z týchto ustanovení

jednoznačne vyplýva, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého využitie ako

procesného inštitútu patrí výlučne generálnemu prokurátorovi. To znamená, že nejde

o základné právo sťažovateľa, ktoré by bolo možné zahrnúť pod ,

prípadne právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických

osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok,

t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie,

a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej

úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá alebo nepodá mimoriadne

dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (, , , ).

Vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry ústavný súd dospel k záveru,

že nevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti označeným rozsudkom okresného

súdu a krajského súdu mimoriadne dovolanie nemohlo dôjsť k porušeniu označených

základných práv sťažovateľa, keďže platná zákonná úprava nezakladá sťažovateľovi právo

(právny nárok) na vyhovenie jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania zo strany

generálneho prokurátora.

Z citovaného textu vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne

neopodstatnený. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo

dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Keďže v danom prípade nevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti

označeným rozsudkom okresného súdu a krajského súdu mimoriadne dovolanie nemohlo

dôjsť k porušeniu označených základných práv sťažovateľa, ústavný súd túto časť sťažnosti

sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

2. Následne sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal tou

časťou, ktorou namieta porušenie svojich základných práv rozsudkom okresného súdu č. k.

-217 z 19. októbra 2005 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 3. októbra 2006.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažovateľ uviedol, že generálna prokuratúra mu „listom zo dňa 20. 10. 2008“

oznámila konečné rozhodnutie, že „vec bola odložená bez vybavenia“.

Z citovaného vyplýva, že sťažovateľ považuje podanie podnetu generálnemu

prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania za právny prostriedok ochrany,

ktorý mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a ktorý treba

vyčerpať v zmysle predtým, ako podá sťažovateľ

sťažnosť ústavnému súdu.

S citovaným tvrdením sťažovateľa sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti nestotožnil. Vzhľadom na skutočnosť, že podanie podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania adresované generálnemu prokurátorovi nezakladá

podnecovateľovi (v danom prípade sťažovateľovi) právny nárok na podanie mimoriadneho

dovolania generálnym prokurátorom, nemožno ho podľa názoru ústavného súdu považovať

za právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, ktorý treba vyčerpať pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z toho

zároveň vyplýva, že lehota na podanie sťažnosti proti označeným rozsudkom okresného

súdu a krajského súdu začala plynúť nadobudnutím ich právoplatnosti (a nie doručením mu

odpovede generálnej prokuratúry) a už vôbec nie doručením mu ostatnej odpovede

generálnej prokuratúry z 20. októbra 2008. Keďže sťažovateľ doručil ústavnému súdu

sťažnosť proti označeným rozsudkom okresného súdu a krajského súdu zjavne po uplynutí

lehoty uvedenej v , ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti odmietol aj túto jej časť podľa ,

a to z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že v danom

prípade sú dané dôvody na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie

jeho základných práv označeným rozsudkom okresného súdu aj z dôvodu nedostatku

právomoci, keďže právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní proti napadnutému

rozsudku okresného súdu vylučuje vzhľadom na zásadu subsidiarity vyplývajúcu z čl. 127

ods. 1 právomoc ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2009