Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 50/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. S. Š., B., vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu a na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom

Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. a Krajským súdom v Bratislave

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. S. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. januára

2009 doručená sťažnosť JUDr. S. Š., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu a na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“), ako aj práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. a Krajským súdom

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná

na poštovú prepravu 20. januára 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca podal 21. júna 1999 žalobu

okresnému súdu proti žalovanému o ochranu autorských práv, k porušeniu ktorých malo

dôjsť výrobou - zmenou nosiča z kinematografického diela jeho prepísaním na videokazety,

ich následnou distribúciou prostredníctvom žalovaného, pričom žalovaný pri prepise diela

použil slovenský dabing a nevyporiadal pritom oprávnené autorsko-právne nároky

subjektov, ktoré dabing k celovečernému filmu „Snehulienka a sedem trpaslíkov“ vytvorili.

Konanie bolo vedené okresným súdom pod sp. zn. . Rozsudkom okresného

súdu č. k. -152 z 30. septembra 2004 v spojení s opravným uznesením č. k.

-162 z 12. januára 2005 bola žaloba zamietnutá a sťažovateľ bol zaviazaný

na náhradu trov právneho zastúpenia žalovaného v sume 42 755 Sk. Okresný súd bol toho

názoru, že vec treba posúdiť podľa o literárnych, vedeckých

a umeleckých dielach (autorský zákon) v znení neskorších predpisov. Keďže sťažovateľ

podľa názoru okresného súdu nepreukázal, že na nahranie slovenskej verzie či realizáciu

slovenského dabingu bola s ním uzavretá zmluva ako s režisérom výrobného štábu, nebolo

ho ani možné považovať za aktívne legitimovaného. Ani žalovaného nebolo možné

považovať za pasívne legitimovaného. Na základe odvolania sťažovateľa rozsudkom

krajského súdu č. k. -197 z 15. októbra 2008 bol rozsudok okresného súdu

potvrdený. Podľa krajského súdu pôvodným nositeľom autorských práv filmového diela

„Snehulienka a sedem trpaslíkov“ je zahraničná spoločnosť B., ktorá výlučne rozhodovala

o jeho použití a ktorá ako poskytovateľ licencie uzavrela so žalovaným licenčnú zmluvu aj

čo sa týka rozširovania videokaziet dabovaných do českého alebo slovenského jazyka,

pričom zisk z tantiém získaných z predaja jej mal ako poskytovateľ licencie zaplatiť

nadobúdateľ licencie. Sťažovateľa ako režiséra dabingu nebolo možné považovať za

nositeľa práv na použitie filmového diela. Krajský súd vec na rozdiel od okresného súdu

posúdil podľa Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa

Colný zákon v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľ vidí porušenie označených práv v troch skutočnostiach. Porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa , resp. práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je dané jednak tým, že všeobecné súdy, ktoré

nepovažovali žalovaného za pasívne legitimovaného, ho postupom podľa § 5 Občianskeho

súdneho poriadku nepoučili o potrebe zmeny účastníka konania na strane žalovaného, ale

tiež tým, že krajský súd posúdil vec z hmotnoprávneho hľadiska na základe iného právneho

predpisu než okresný súd. Porušenie základného práva na konanie bez zbytočných

prieťahov podľa , resp. práva na súdne konanie v primeranej dobe podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí jednak v celkovej dobe trvania konania, ale tiež v postupe

krajského súdu, keďže odvolacie konanie trvalo asi štyri roky.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených

článkov a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

a krajským súdom pod sp. zn. s tým, aby boli rozsudky krajského súdu

z 15. októbra 2008 a okresného súdu z 30. septembra 2004 zrušené a vec vrátená okresnému

súdu na ďalšie konanie. Požaduje tiež primerané finančné zadosťučinenie vo výške

3 000 eur.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ nepodal dovolanie proti rozsudku

krajského súdu č. k. -197 z 15. októbra 2008.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

1. V súvislosti s namietaným porušením základného práva na konanie bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na konanie v primeranej dobe

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru treba sťažnosť v časti smerujúcej proti konaniu vedenému

okresným súdom pod sp. zn. považovať za oneskorene podanú.

Vynesením rozsudku okresného súdu 30. septembra 2004 a jeho následným

doručením možno tvrdené prieťahy v konaní vedenom okresným súdom považovať za

skončené. Keďže sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu až 20. januára 2009, stalo

sa tak dávno po uplynutí zákonnej lehoty.

2. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na konanie bez zbytočných

prieťahov podľa , resp. práva na konanie v primeranej dobe podľa

ods. 1 dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. , je sťažnosť

zjavne neopodstatnená.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

(napr. ). Tento účel spravidla nemožno dosiahnuť po právoplatnom skončení

napadnutého konania. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu

len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného

práva ešte trvalo (napr. , , ). Ak v čase, keď bola

sťažnosť doručená ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu

označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2

) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie

().

Keďže sťažnosť bola podaná v čase, keď odvolacie konanie pred krajským súdom

bolo už právoplatne ukončené, namietané porušenie označeného práva už netrvá, nemožno

vysloviť porušenie označených práv, preto v tejto časti treba považovať sťažnosť za zjavne

neopodstatnenú.

3. Na prerokovanie a rozhodnutie tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa , resp. práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. , nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z už citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,

ak o ochrane týchto práv nerozhodujú všeobecné súdy. Vzhľadom na to, že proti rozsudku

okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, právomoc

poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal krajský súd v odvolacom konaní.

Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

4. Odlišná je situácia, pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa , resp. práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom krajským súdom

pod sp. zn. .

Námietku sťažovateľa, podľa ktorej všeobecné súdy pochybili, keď sťažovateľa

postupom podľa nepoučili o potrebe vykonania zmeny

na strane žalovaného, považuje ústavný súd za neprípustnú.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola

postupom súdu odňatá možnosť konať vo veci.

Sťažovateľova námietka je vo svojej podstate námietkou v zmysle už citovaného

ustanovenia. Znamená to, že sťažovateľ mal možnosť podať proti rozsudku krajského súdu

dovolanie, čo však podľa zistenia ústavného súdu neurobil. Súčasne to znamená, že

sťažovateľ nevyužil účinný opravný prostriedok, ktorý mu zákon dáva, a preto je sťažnosť

v tejto časti neprípustná.

5. Ďalšiu námietku sťažovateľa, podľa ktorej krajský súd posúdil vec po

hmotnoprávnej stránke na základe odlišného právneho predpisu než okresný súd, treba

považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Všeobecné súdy nie sú v občianskom súdnom konaní viazané právnym posúdením,

ktoré tvrdia účastníci konania, pretože daný skutkový stav majú oprávnenie posúdiť po

hmotnoprávnej stránke aj odlišne. To isté sa vzťahuje aj na prípadnú rozdielnosť

hmotnoprávneho posúdenia veci v prvostupňovom konaní, resp. v odvolacom konaní.

Znamená to, že odlišné hmotnoprávne posúdenie veci krajským súdom v danom prípade

samo osebe nemôže byť arbitrárne alebo zjavne nedôvodné, preto nemôže byť ani

porušením označených práv podľa a dohovoru.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2009