Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 37/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. D., H., zastúpeného advokátkou JUDr. E. P.,

E. P., s. r. o., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu

podľa a Listiny základných práv

a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu v Prešove

z 27. februára 2007 v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom a rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júla 2008 v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. V. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 29. septembra

2008 doručené podanie Ing. V. D. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Rozšírenie

ústavnej sťažnosti zo dňa 25. 05. 2007 vedenej na Ústavnom súde SR pod sp. zn.

proti porušovaniu základných práv a slobôd podľa slovenskej

republiky“, ktorým namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a podľa

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom a rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

z 27. februára 2007 v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom a rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 22. júla 2008 v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v doručenom podaní okrem iného uviedol: „Sťažovateľ rozširuje svoju

sťažnosť predloženú Ústavnému súdu Slovenskej republiky... podaním zo dňa 25. 05. 2007

vedenú pod sp. zn. o postup Najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu

v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. v súlade s rozsudkom

Najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu č. k. zo dňa 22. 07. 2008.

Označený postup a uznesenie Najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu bezprostredne

súvisí s pôvodnou sťažnosťou sťažovateľa... predloženou ústavnému súdu podaním

zo dňa 25. 05. 2007.“

Ústavný súd vzhľadom na obsah podania sťažovateľa doručeného ústavnému súdu

29. septembra 2008, ako aj skutočnosť, že o sťažnosti sťažovateľa doručenej 30. mája 2007

rozhodol uznesením sp. zn. z 24. septembra 2008, posúdil podanie

sťažovateľa doručené 29. septembra 2008 ako samostatnú sťažnosť.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Humenné (ďalej len „okresný

súd“) svojím rozsudkom sp. zn. z 22. februára 2006 zamietol jeho žalobu

o zaplatenie sumy 275 000 Sk s prísl. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie,

o ktorom krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn. z 27. februára 2007

tak, že prvostupňové rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Proti rozsudku krajského súdu

podal sťažovateľ dovolanie. Najvyšší súd o podanom dovolaní rozhodol rozsudkom

sp. zn. z 22. júla 2008 tak, že dovolanie sťažovateľa odmietol

ako neprípustné.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa označený rozsudok najvyššieho súdu nie je dostatočne

odôvodnený, pri jeho vydaní dovolací súd postupoval svojvoľne, a preto rozsudok

najvyššieho súdu predstavuje arbitrárne rozhodnutie. Najvyšší súd nepreskúmal komplexne

námietky sťažovateľa týkajúce sa prípustnosti jeho dovolania a s jeho námietkami

a argumentáciou sa nevysporiadal v takom rozsahu, ktorý by bol postačujúci

pre rozhodnutie o prípustnosti dovolania. Podľa sťažovateľa z dovolania jednoznačne

vyplýva, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Na základe uvedeného sťažovateľ tvrdí, že postupom a rozsudkom najvyššieho

súdu v označenom v konaní bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa

a listiny a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil:

„1. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu upravené v

Slovenskej republiky, základné právo a právo na spravodlivé súdne konanie upravené

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Ing. V. D. postupom

Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a rozsudkom

Krajského súdu v Prešove č. k. zo dňa 27. 02. 2007 bolo porušené.

2. Základné právo na súdnu ochranu upravené v Slovenskej

republiky a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na spravodlivé

súdne konanie upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd Ing. V. D. postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 22. 07. 2008 boli porušené.

3. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22. 07. 2008

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. zo dňa 27. 02. 2007

a v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Humennom č. k. zo dňa 22. 02.

2006 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Ing. V. D. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 500.000,- Sk, ktoré je mu

Krajský súd v Prešove povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

5. Ing. V. D. priznáva náhradu trov konania vo výške 29.496,- Sk, ktoré je Krajský

súd v Prešove povinný uhradiť na účet právneho zástupcu...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom a rozsudkom krajského

súdu z 27. februára 2007 v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom

a rozsudkom najvyššieho súdu z 22. júla 2008 v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené jeho základné právo zaručené v a listiny

a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa (ako aj podľa listiny) každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

1. Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo

len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sa ústavný súd oboznámil s obsahom spisu

vedeného ústavným súdom pod sp. zn. a zistil, že sťažovateľ namietal

porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru postupom a rozsudkom krajského súdu z 27. februára 2007 v konaní vedenom

pod sp. zn. v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 22. februára 2006 už v sťažnosti vedenej pod uvedenou spisovou značkou, ktorú ústavný

súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namieta

postup a rozsudok krajského súdu z 27. februára 2007 v konaní vedenom pod sp. zn.

odmietol ako neprípustnú [§ 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde].

2. V časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa a listiny a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 22. júla 2008, ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní podľa skúmal, či v danom prípade nejde

o zjavne neopodstatnenú sťažnosť.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú

možnosť reálne nepripúšťajú (, , ).

Porušenie označených práv sťažovateľ vidí v tom, že predmetný rozsudok

najvyššieho súdu nie je dostatočne odôvodnený, pri jeho vydaní dovolací súd postupoval

svojvoľne, najvyšší súd nepreskúmal komplexne námietky sťažovateľa týkajúce

sa prípustnosti jeho dovolania a s jeho námietkami a argumentáciou sa nevysporiadal

v takom rozsahu, ktorý by bol postačujúci pre rozhodnutie o prípustnosti dovolania. Preto

sťažovateľ považuje označené rozhodnutie najvyššieho súdu za arbitrárne.

Na uvedenom základe ústavný súd preskúmal sťažovateľom napadnutý postup

a rozsudok najvyššieho súdu a dospel k záveru, že tvrdenia sťažovateľa o porušení jeho

označených práv sú zjavne neopodstatnené.

Najvyšší súd v sťažovateľom napadnutom rozsudku okrem iného uviedol:

„Ako prvou otázkou dôležitou pre posúdenie dôvodnosti dovolania je, či v danom prípade

ide o prípustnosť dovolania podľa písmeno f) , to jest, že účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa dovolateľa k naplneniu

predpokladov pre splnenie prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia došlo tým, že

súd niektoré dôkazy nevykonal, neprihliadol, nevyhodnotil ich vo vzájomných súvislostiach

a nevyvodil z nich správny záver.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) dospel k záveru, že v danom

prípade dovolanie podľa písmeno f) prípustné nie je. O odňatie možnosti

konať pred súdom nejde v prípade, ak súd nevyhovie návrhu účastníka, ale postupuje

v súlade s . V prípade, že súd nevykonal dôkaz navrhovaný

účastníkom konania, neprihliadol naň, nevyhodnotil ho vo vzájomných súvislostiach,

sa nedá, označiť za postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať

pred súdom. Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení a súd rozhoduje, ktoré z označených dôkazov vykoná. Posúdenie, ktoré

z dôkazov navrhnutých účastníkmi konania na preukázanie ich tvrdení súd vykoná, je vecou

postupu konajúceho súdu, teda vecou vedenia konania. Súdom nevykonanie niektorého

z dôkazov označených účastníkom konania na preukázanie jeho tvrdenia sa nedá považovať

za postup súdu, ktorým účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom.

... Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania podľa tohto ustanovenia

( ) je, či prvostupňový súd, keď rozhodol inak ako v prvšom rozhodnutí

(teda návrh zamietol) rozhodol tak preto, že bol viazaný právnym názorom, ktorý prvšie

rozhodnutie zrušil. Prvostupňový súd v rozhodnutí, ktorým návrh zamietol, bol viazaný

iba úlohou, že je potrebné skúmať, či došlo k dôvodnému odstúpeniu od zmluvy zo dňa

15. 8. 1996, teda bol viazaný tým, že mal skúmať dôvodnosť odstúpenia od zmluvy,

to čo bolo jeho úlohou počas celého konania. Tým, že prvostupňový súd dospel k záveru,

že nedošlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy sa nedá povedať, že prvostupňový súd

k takémuto názoru dospel z dôvodu, že bol viazaný právnym názorom súdu, ktorý prvšie

rozhodnutie zrušil. Súd, ktorý prvšie rozhodnutie zrušil v zrušujúcom rozhodnutí nevyslovil

právny názor, iba konštatoval, čo je potrebné skúmať a to aj konajúci súd v napadnutom

rozhodnutí dovolaním skúmal. Tým, že prvostupňový súd návrh zamietol a teda rozhodol

inak ako v prvšom rozhodnutí nedá sa v danom prípade označiť za fakt, že prvostupňový súd

tak rozhodol z dôvodu, že bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý prvšie

rozhodnutie zrušil. Na základe uvedeného Najvyšší súd dospel k záveru, že predpoklady

prípustnosti dovolania podľa splnené neboli.“

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd postupoval

v súlade so zákonom. Z odôvodnenia rozsudku údu vyplýva, že najvyšší súd sa primerane

vysporiadal s námietkami sťažovateľa uvedenými v jeho dovolaní, zrozumiteľným

a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, prečo dovolanie proti rozsudku krajského súdu

odmietol ako neprípustné. Zo záverov rozsudku najvyššieho súdu nevyplýva jednostrannosť

alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych prepisov, ktorá

by bola popretím ich podstaty či zmyslu. Postup najvyššieho súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudok z 22. júla 2008 preto nemožno z ústavného

hľadiska považovať za neodôvodnený a zjavne arbitrárny. Samotná skutočnosť,

že sa sťažovateľ nestotožnil so závermi najvyššieho súdu nemôže sama osebe viesť k záveru

o zjavnej neopodstatnenosti alebo arbitrárnosti jeho postupu a rozhodnutia a v konečnom

dôsledku k porušeniu sťažovateľom označených práv.

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ

namieta postup a rozsudok najvyššieho súdu v označenom konaní už pri predbežnom

prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú podľa .

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími požiadavkami a návrhmi, ktoré v nej sťažovateľ nastolil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2009