Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/22/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej

v právnej veci žalobcu: Ing. V.D., P., súkromného podnikateľa, S.X., H., zast. advokátkou

JUDr. E.P., so sídlom v P., S.X., proti žalovanému: M.M., Ž., súkromnému podnikateľovi,

S.X., S., zastúpený advokátom JUDr. J.V., so sídlom v H., N.X., o zaplatenia 275 000 Sk

s príslušenstvom, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.

-302 zo dňa 27. februára 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom konania náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Humennom rozsudkom č.k. -268 zo dňa

22. februára 2006 rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť

žalovanému 94 603,50 Sk titulom náhrady konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol,

že súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah a to na

základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.7.1996, na základe ktorej žalobca odpredal

žalovanému žeriav o nosnosti 32,5 tony a šírke koľajníc 16,5 metrov. Odstúpenie

od zmluvy (list zo dňa 15.8.1996) označené ako dohoda o ukončení a zrušenie kúpnej

zmluvy zo dňa 10.7.1996, konajúci súd vyhodnotil ako nedôvodné s poukazom

na bod 6./ citovanej zmluvy, v ktorom účastníci zmluvy vylúčili zodpovednosť

predávajúceho za prípadne vady kúpenej veci. Súčasne konštatoval, že sa jednalo

o vady koróziu, o ktorej vade žalobca v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedel.

Z uvedených dôvodov žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1

O odvolaní žalobcu proti tomuto rozsudku (list č. 275 v spise) ako odvolací

súd rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. -302 zo dňa

27.2.2007 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a účastníkom konania

náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podmienky

uzavretia kúpnej zmluvy boli medzi účastníkmi dohodnuté a poukázal na dohodnutý

bod 6, z ktorého jednoznačne vyplýva, že zodpovednosť za vady tovaru preberá

na seba kupujúci, a preto odstúpenie od zmluvy z hľadiska kvality dodaného tovaru

označil za neplatné, keďže kupujúci sa vzdal možnosti uplatnenia nárokov

z nekvalitného dodania predmetu kúpy. Ďalší odvolací dôvod, uvedený až

v odvolacom konaní označil za taký, na ktorý už nie je možné prihliadať.

S poukazom na fakt, že žalobca bol oboznámený s predmetom kúpy, podľa

konajúceho súdu mal možnosť predmet kúpy si prevziať pred uzavretím kúpnej

zmluvy, pretože zaplatením 50% kúpnej zmluvy malo iba za následok odobratie

predmetu kúpy a nie jeho prevzatie. Podľa odvolacieho súdu neboli splnené

podmienky na odstúpenie od zmluvy a z tohto dôvodu označil odstúpenie od zmluvy

za nedôvodné a napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou 28.3.2007 v zákonnej

lehote podal dovolanie žalobca podaním doručeným súdu 23.4.2007 spolu s návrhom

na odklad výkonu rozhodnutia s tým, že prípustnosť dovolania predovšetkým odvodil

ustanovením písmeno f/ , nakoľko mu nesprávnym postupom súdu bola

ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Za odňatie možnosti

konať pred súdom v širších súvislostiach označil aj to, že súd neprihliadol na

niektoré dôkazy a nevyvodil správny právny záver. Konkrétne neprihliadol

na akceptovanie správania strán v súlade s odstúpením od kúpnej zmluvy kupujúcim

a akceptáciou súhlasu predávajúceho a napriek tomu vyhodnotil dôkazy tak, že

odstúpenie od zmluvy bolo neplatné. Zdôraznil, že vyššie uvedeným postupom súdov

bola žalobcovi v konečnom dôsledku a evidentne kvôli nesprávnemu právnemu

posúdeniu veci bola žalobcovi odňatá reálna možnosť konať pred súdom

so žalovaným v kvalitatívne plnohodnotnej hmotnoprávnej a procesnoprávnej línii

a domáhať sa objektívneho posúdenia veci a spravodlivého rozhodnutia veci.

S odvolaním sa na vyslovený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

podľa ktorého účastníkovi konania, ktorému bolo odopreté právo vyjadriť sa

k dokazovaniu i k právnej stránke veci, bola odňatá možnosť konať pred súdom

v zmysle písmeno f/ Žalobca prípustnosť dovolania odvodil aj

ustanovením písmeno a/ (nesprávne právne posúdenie), čo

podrobne zdôvodnil v odôvodnení dovolania v tom zmysle, že sa nestotožnil

s názorom konajúcich súdov, že žalobca vedel o vade tovaru a že vedel, o ktorý

konkrétny žeriav ide, keďže ich bolo na skládke niekoľko. Za podstatné označil, že

medzi žalobcom a žalovaným došlo k zhode vôle o odstúpení, to jest k dohode

o odstúpení od zmluvy, čo vyplývalo z ich správania. Za jednoznačný fakt označil,

že namiesto v zmluve uvedeného kompetentného žeriavu s určitými parametrami

sa na mieste dodania nachádzala vyradená oceľová konštrukcia schátralá

a opotrebovaná rozmontovaná a neúplná. Poukázal na vyjadrenie žalovaného

na pojednávaní, z ktorého vyplynulo, že žalobcu uviedol do omylu a nedodal mu

tovar dojednaný v predmete zmluvy, to jest kompletnú vec s určitými technickými

parametrami. Ustanovenie bodu 6 zmluvy, podľa ktorého predávajúci nezodpovedá

za technický stav žeriavu a neberie na seba žiadne záruky ohľadom predaja tohto

žeriava, žalobca označil za neurčité a nezrozumiteľné dojednanie. Poukázal na § 1

a s odvolaním sa na , označil kúpnu zmluvu

za neplatný právny úkon a odporujúci dobrým mravom. Citoval ustanovenie § 349

ods. 1 a zdôraznil, že žalovaný nedodal tovar s určenými

technickými parametrami v predmete zmluvy a to ani v čase do odstúpenia

od zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca má právo na vrátenie plnenia

vo výške 275 000 Sk s príslušenstvom, na základe čoho navrhol napadnutý rozsudok

zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal

dovolanie podľa

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu,

pokiaľ to zákon pripúšťa ( )

V danom prípade navrhovateľ podal dovolanie voči potvrdzujúcemu

rozhodnutiu odvolacieho súdu s poukazom na ustanovenie § 237 písmeno f/, § 241

ods. 1

Ako prvou otázkou dôležitou pre posúdenie dôvodnosti dovolania je, či

v danom prípade ide o prípustnosť dovolania podľa písmeno f/ , to jest,

že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa

dovolateľa k naplneniu predpokladov pre splnenie prípustnosti dovolania podľa tohto

ustanovenia došlo tým, že súd niektoré dôkazy nevykonal, neprihliadol, nevyhodnotil

ich vo vzájomných súvislostiach a nevyvodil z nich správny záver.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) dospel k záveru, že

v danom prípade dovolanie podľa písmeno f/ prípustné nie je. O odňatie

možnosti konať pred súdom nejde v prípade, ak súd nevyhovie návrhu účastníka,

ale postupuje v súlade s . V prípade, že súd

nevykonal dôkaz navrhovaný účastníkom konania, neprihliadol naň, nevyhodnotil ho

vo vzájomných súvislostiach, sa nedá, označil za postup súdu, ktorým sa účastníkovi

konania odňala možnosť konať pred súdom. Podľa účastníci sú povinní

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd rozhoduje, ktoré z označených

dôkazov vykoná. Posúdenie, ktoré z dôkazov navrhnutých účastníkmi konania na

preukázanie ich tvrdení súd vykoná, je vecou postupu konajúceho súdu, teda vecou

vedenia konania. Súdom nevykonanie niektorého z dôkazov označených účastníkom

na preukázanie jeho tvrdenia sa nedá považovať za postup súdu, ktorým účastníkovi

konania bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že

v danom prípade o dovolací dôvod podľa v spojení s

písmeno f/ nejde, a preto ide o dovolanie podľa písmeno f/

neprípustné.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolanie je tiež prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd potvrdil rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté inak, než v prvšom

rozsudku, pretože súd prvého stupňa bol viazaný právnym názorom súdu, ktorý

prvšie rozhodnutie zrušil.

V konkrétnom prípade Okresný súd v Humennom rozsudkom č.k.

-37 zo dňa 19.6.1998 návrh na začatie konania zamietol z dôvodu, že

žalobca účinne od zmluvy neodstúpil, toto rozhodnutie bolo uznesením odvolacieho

súdu zrušené a vec prikázaná na nové konanie, v ktorom úlohou bolo výsluchom

osôb, ktoré zmluvu uzavreli zistiť, čo bolo úmyslom pri uzatváraní zmluvy

s obsahom ako je uvedené v bode 6 zmluvy a na základe výsledkov dokazovania

zistiť, či boli splnené predpoklady pre odstúpenie od zmluvy. V novom konaní

Okresný súd v Humennom rozsudkom -85 zo dňa 8.3.2001 návrhu na

začatie konania vyhovel s odôvodnením, že nárok žalobcu je dôvodný. Na základe

odvolania žalovaného, odvolací súd rozsudok, ktorým bolo žalobe vyhovené,

rozsudkom č.k. -151 zo dňa 9.3.2004 zrušil s tým, že v novom konaní je

potrebné sa zaoberať, či zo strany žalobcu došlo k dôvodnému odstúpeniu od zmluvy

zo dňa 15.8.1996 a po doplnení dokazovania v naznačenom smere aj s námietkou

žalovaného o existencii dôvodov v zmysle , pre ktoré

by nemal za vady predmetu kúpnej zmluvy zodpovedať. Na základe tohto

rozhodnutia prvostupňový súd rozsudkom č.k. -261 zo dňa 22.2.2006

rozhodol tak, že žalobu zamietol s odôvodnením, že účastníci v zmluve zo dňa

10.7.1996 vylúčili zodpovednosť predávajúceho žalovaného za prípadné vady,

a preto odstúpenie od zmluvy označil za nedôvodné. Prvostupňový súd teda

vychádzal z dispozície odvolacieho súdu, čo mu bolo uložené skúmať v novom

konaní a dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy bolo neúčinné. Toto rozhodnutie

odvolací súd potvrdil. Jednoznačné je, že odvolací súd potvrdil prvostupňový

rozsudok, ktorým prvostupňový súd rozhodol inak, keď návrh zamietol a v prvšom

rozhodnutí návrhu vyhovel. Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania

podľa tohto ustanovenia ( ) je, či prvostupňový súd, keď rozhodol

inak ako v prvšom rozhodnutí (teda návrh zamietol) rozhodol tak preto, že bol

viazaný právnym názorom, ktorý prvšie rozhodnutie zrušil. Prvostupňový súd

v rozhodnutí, ktorým návrh zamietol, bol viazaný iba úlohou, že je potrebné skúmať,

či došlo k dôvodnému odstúpeniu od zmluvy zo dňa 15.8.1996, teda bol viazaný tým,

že mal skúmať dôvodnosť odstúpenia od zmluvy, to čo bolo jeho úlohou počas

celého konania. Tým, že prvostupňový súd dospel k záveru, že nedošlo k účinnému

odstúpeniu od zmluvy sa nedá povedať, že prvostupňový súd k takémuto názoru

dospel z dôvodu, že bol viazaný právnym názorom súdu, ktorý prvšie rozhodnutie

zrušil. Súd, ktorý prvšie rozhodnutie zrušil v zrušujúcom rozhodnutí nevyslovil

právny názor, iba konštatoval, čo je potrebné skúmať a to aj konajúci súd

v napadnutom rozhodnutí dovolaním skúmal. Tým, že prvostupňový súd návrh

zamietol a teda rozhodol inak ako v prvšom rozhodnutí nedá sa v danom prípade

označiť za fakt, že prvostupňový súd tak rozhodol z dôvodu, že bol viazaný právnym

názorom odvolacieho súdu, ktorý prvšie rozhodnutie zrušil. Na základe uvedeného

Najvyšší súd dospel k záveru, že predpoklady prípustnosti dovolania podľa § 238

ods. 3 splnené neboli.

Je treba však zdôrazniť, že podľa citovaného ustanovenia ( )

predmetné dovolanie nemohlo byť prípustné, nakoľko počas dovolacieho konania

toto ustanovenie bolo z vypustené, a teda nie je

možné ani z dôvodov uvedených v tomto ustanovení prípustnosť dovolania

odvodzovať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) z uvedených dôvodov

podľa § ustanovenia v spojení s ustanovením písmeno c/

dovolanie ako neprípustné odmietol.

Účastníkom konania trovy dovolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný

prostriedok.

V Bratislave dňa 22. júla 2008

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Zuzana Štofaniková