Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
90f/373015.d78bb1.pdf
PDF · 129.35 KB
No categories available
4Obdo/22/2007
Najvyšší súd 4 Obdo 22/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej
v právnej veci žalobcu: Ing. V.D., P., súkromného podnikateľa, S.X., H., zast. advokátkou
JUDr. E.P., so sídlom v P., S.X., proti žalovanému: M.M., Ž., súkromnému podnikateľovi,
S.X., S., zastúpený advokátom JUDr. J.V., so sídlom v H., N.X., o zaplatenia 275 000 Sk
s príslušenstvom, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.
7 Cob 32/2006-302 zo dňa 27. februára 2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a .
Účastníkom konania náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Humennom rozsudkom č.k. 12 Cb 79/1997-268 zo dňa
22. februára 2006 rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť
žalovanému 94 603,50 Sk titulom náhrady konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol,
že súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah a to na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.7.1996, na základe ktorej žalobca odpredal
žalovanému žeriav o nosnosti 32,5 tony a šírke koľajníc 16,5 metrov. Odstúpenie
od zmluvy (list zo dňa 15.8.1996) označené ako dohoda o ukončení a zrušenie kúpnej
zmluvy zo dňa 10.7.1996, konajúci súd vyhodnotil ako nedôvodné s poukazom
na bod 6./ citovanej zmluvy, v ktorom účastníci zmluvy vylúčili zodpovednosť
predávajúceho za prípadne vady kúpenej veci. Súčasne konštatoval, že sa jednalo
o vady koróziu, o ktorej vade žalobca v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedel.
Z uvedených dôvodov žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p.
O odvolaní žalobcu proti tomuto rozsudku (list č. 275 v spise) ako odvolací
súd rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 7 Cob/35/2006-302 zo dňa
27.2.2007 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a účastníkom konania
náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podmienky
uzavretia kúpnej zmluvy boli medzi účastníkmi dohodnuté a poukázal na dohodnutý
bod 6, z ktorého jednoznačne vyplýva, že zodpovednosť za vady tovaru preberá
na seba kupujúci, a preto odstúpenie od zmluvy z hľadiska kvality dodaného tovaru
označil za neplatné, keďže kupujúci sa vzdal možnosti uplatnenia nárokov
z nekvalitného dodania predmetu kúpy. Ďalší odvolací dôvod, uvedený až
v odvolacom konaní označil za taký, na ktorý už nie je možné prihliadať.
S poukazom na fakt, že žalobca bol oboznámený s predmetom kúpy, podľa
konajúceho súdu mal možnosť predmet kúpy si prevziať pred uzavretím kúpnej
zmluvy, pretože zaplatením 50% kúpnej zmluvy malo iba za následok odobratie
predmetu kúpy a nie jeho prevzatie. Podľa odvolacieho súdu neboli splnené
podmienky na odstúpenie od zmluvy a z tohto dôvodu označil odstúpenie od zmluvy
za nedôvodné a napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou 28.3.2007 v zákonnej
lehote podal dovolanie žalobca podaním doručeným súdu 23.4.2007 spolu s návrhom
na odklad výkonu rozhodnutia s tým, že prípustnosť dovolania predovšetkým odvodil
ustanovením § 237 písmeno f/ O.s.p., nakoľko mu nesprávnym postupom súdu bola
ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Za odňatie možnosti
konať pred súdom v širších súvislostiach označil aj to, že súd neprihliadol na
niektoré dôkazy a nevyvodil správny právny záver. Konkrétne neprihliadol
na akceptovanie správania strán v súlade s odstúpením od kúpnej zmluvy kupujúcim
a akceptáciou súhlasu predávajúceho a napriek tomu vyhodnotil dôkazy tak, že
odstúpenie od zmluvy bolo neplatné. Zdôraznil, že vyššie uvedeným postupom súdov
bola žalobcovi v konečnom dôsledku a evidentne kvôli nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci bola žalobcovi odňatá reálna možnosť konať pred súdom
so žalovaným v kvalitatívne plnohodnotnej hmotnoprávnej a procesnoprávnej línii
a domáhať sa objektívneho posúdenia veci a spravodlivého rozhodnutia veci.
S odvolaním sa na vyslovený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
podľa ktorého účastníkovi konania, ktorému bolo odopreté právo vyjadriť sa
k dokazovaniu i k právnej stránke veci, bola odňatá možnosť konať pred súdom
v zmysle § 237 písmeno f/ O.s.p. Žalobca prípustnosť dovolania odvodil aj
ustanovením § 241 ods. 2 písmeno a/ O.s.p. (nesprávne právne posúdenie), čo
podrobne zdôvodnil v odôvodnení dovolania v tom zmysle, že sa nestotožnil
s názorom konajúcich súdov, že žalobca vedel o vade tovaru a že vedel, o ktorý
konkrétny žeriav ide, keďže ich bolo na skládke niekoľko. Za podstatné označil, že
medzi žalobcom a žalovaným došlo k zhode vôle o odstúpení, to jest k dohode
o odstúpení od zmluvy, čo vyplývalo z ich správania. Za jednoznačný fakt označil,
že namiesto v zmluve uvedeného kompetentného žeriavu s určitými parametrami
sa na mieste dodania nachádzala vyradená oceľová konštrukcia schátralá
a opotrebovaná rozmontovaná a neúplná. Poukázal na vyjadrenie žalovaného
na pojednávaní, z ktorého vyplynulo, že žalobcu uviedol do omylu a nedodal mu
tovar dojednaný v predmete zmluvy, to jest kompletnú vec s určitými technickými
parametrami. Ustanovenie bodu 6 zmluvy, podľa ktorého predávajúci nezodpovedá
za technický stav žeriavu a neberie na seba žiadne záruky ohľadom predaja tohto
žeriava, žalobca označil za neurčité a nezrozumiteľné dojednanie. Poukázal na § 1
O.s.p. a s odvolaním sa na § 37, § 39 Občianskeho zákonníka označil kúpnu zmluvu
za neplatný právny úkon a odporujúci dobrým mravom. Citoval ustanovenie § 349
ods. 1 Obchodného zákonníka a zdôraznil, že žalovaný nedodal tovar s určenými
technickými parametrami v predmete zmluvy a to ani v čase do odstúpenia
od zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca má právo na vrátenie plnenia
vo výške 275 000 Sk s príslušenstvom, na základe čoho navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal
dovolanie podľa § 242 ods. 1 O.s.p.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu,
pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 O.s.p.)
V danom prípade navrhovateľ podal dovolanie voči potvrdzujúcemu
rozhodnutiu odvolacieho súdu s poukazom na ustanovenie § 237 písmeno f/, § 241
ods. 1 O.s.p.
Ako prvou otázkou dôležitou pre posúdenie dôvodnosti dovolania je, či
v danom prípade ide o prípustnosť dovolania podľa § 237 písmeno f/ O.s.p., to jest,
že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa
dovolateľa k naplneniu predpokladov pre splnenie prípustnosti dovolania podľa tohto
ustanovenia došlo tým, že súd niektoré dôkazy nevykonal, neprihliadol, nevyhodnotil
ich vo vzájomných súvislostiach a nevyvodil z nich správny záver.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že
v danom prípade dovolanie podľa § 237 písmeno f/ O.s.p. prípustné nie je. O odňatie
možnosti konať pred súdom nejde v prípade, ak súd nevyhovie návrhu účastníka,
ale postupuje v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. V prípade, že súd
nevykonal dôkaz navrhovaný účastníkom konania, neprihliadol naň, nevyhodnotil ho
vo vzájomných súvislostiach, sa nedá, označil za postup súdu, ktorým sa účastníkovi
konania odňala možnosť konať pred súdom. Podľa § 120 O.s.p. účastníci sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd rozhoduje, ktoré z označených
dôkazov vykoná. Posúdenie, ktoré z dôkazov navrhnutých účastníkmi konania na
preukázanie ich tvrdení súd vykoná, je vecou postupu konajúceho súdu, teda vecou
vedenia konania. Súdom nevykonanie niektorého z dôkazov označených účastníkom
na preukázanie jeho tvrdenia sa nedá považovať za postup súdu, ktorým účastníkovi
konania bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že
v danom prípade o dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 237
písmeno f/ O.s.p. nejde, a preto ide o dovolanie podľa § 237 písmeno f/ O.s.p.
neprípustné.
Z ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že dovolanie je tiež prípustné proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd potvrdil rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté inak, než v prvšom
rozsudku, pretože súd prvého stupňa bol viazaný právnym názorom súdu, ktorý
prvšie rozhodnutie zrušil.
V konkrétnom prípade Okresný súd v Humennom rozsudkom č.k.
12 Cb 79/97-37 zo dňa 19.6.1998 návrh na začatie konania zamietol z dôvodu, že
žalobca účinne od zmluvy neodstúpil, toto rozhodnutie bolo uznesením odvolacieho
súdu zrušené a vec prikázaná na nové konanie, v ktorom úlohou bolo výsluchom
osôb, ktoré zmluvu uzavreli zistiť, čo bolo úmyslom pri uzatváraní zmluvy
s obsahom ako je uvedené v bode 6 zmluvy a na základe výsledkov dokazovania
zistiť, či boli splnené predpoklady pre odstúpenie od zmluvy. V novom konaní
Okresný súd v Humennom rozsudkom 12 Cb 79/97-85 zo dňa 8.3.2001 návrhu na
začatie konania vyhovel s odôvodnením, že nárok žalobcu je dôvodný. Na základe
odvolania žalovaného, odvolací súd rozsudok, ktorým bolo žalobe vyhovené,
rozsudkom č.k. 2 Cob 3/02-151 zo dňa 9.3.2004 zrušil s tým, že v novom konaní je
potrebné sa zaoberať, či zo strany žalobcu došlo k dôvodnému odstúpeniu od zmluvy
zo dňa 15.8.1996 a po doplnení dokazovania v naznačenom smere aj s námietkou
žalovaného o existencii dôvodov v zmysle § 424 Obchodného zákonníka, pre ktoré
by nemal za vady predmetu kúpnej zmluvy zodpovedať. Na základe tohto
rozhodnutia prvostupňový súd rozsudkom č.k. 12 Cb 79/1997-261 zo dňa 22.2.2006
rozhodol tak, že žalobu zamietol s odôvodnením, že účastníci v zmluve zo dňa
10.7.1996 vylúčili zodpovednosť predávajúceho žalovaného za prípadné vady,
a preto odstúpenie od zmluvy označil za nedôvodné. Prvostupňový súd teda
vychádzal z dispozície odvolacieho súdu, čo mu bolo uložené skúmať v novom
konaní a dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy bolo neúčinné. Toto rozhodnutie
odvolací súd potvrdil. Jednoznačné je, že odvolací súd potvrdil prvostupňový
rozsudok, ktorým prvostupňový súd rozhodol inak, keď návrh zamietol a v prvšom
rozhodnutí návrhu vyhovel. Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania
podľa tohto ustanovenia (§ 238 ods. 3 O.s.p.) je, či prvostupňový súd, keď rozhodol
inak ako v prvšom rozhodnutí (teda návrh zamietol) rozhodol tak preto, že bol
viazaný právnym názorom, ktorý prvšie rozhodnutie zrušil. Prvostupňový súd
v rozhodnutí, ktorým návrh zamietol, bol viazaný iba úlohou, že je potrebné skúmať,
či došlo k dôvodnému odstúpeniu od zmluvy zo dňa 15.8.1996, teda bol viazaný tým,
že mal skúmať dôvodnosť odstúpenia od zmluvy, to čo bolo jeho úlohou počas
celého konania. Tým, že prvostupňový súd dospel k záveru, že nedošlo k účinnému
odstúpeniu od zmluvy sa nedá povedať, že prvostupňový súd k takémuto názoru
dospel z dôvodu, že bol viazaný právnym názorom súdu, ktorý prvšie rozhodnutie
zrušil. Súd, ktorý prvšie rozhodnutie zrušil v zrušujúcom rozhodnutí nevyslovil
právny názor, iba konštatoval, čo je potrebné skúmať a to aj konajúci súd
v napadnutom rozhodnutí dovolaním skúmal. Tým, že prvostupňový súd návrh
zamietol a teda rozhodol inak ako v prvšom rozhodnutí nedá sa v danom prípade
označiť za fakt, že prvostupňový súd tak rozhodol z dôvodu, že bol viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, ktorý prvšie rozhodnutie zrušil. Na základe uvedeného
Najvyšší súd dospel k záveru, že predpoklady prípustnosti dovolania podľa § 238
ods. 3 O.s.p. splnené neboli.
Je treba však zdôrazniť, že podľa citovaného ustanovenia (§ 238 ods. 3 O.s.p.)
predmetné dovolanie nemohlo byť prípustné, nakoľko počas dovolacieho konania
toto ustanovenie bolo z Občianskeho súdneho poriadku vypustené, a teda nie je
možné ani z dôvodov uvedených v tomto ustanovení prípustnosť dovolania
odvodzovať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.) z uvedených dôvodov
podľa § ustanovenia § 243c O.s.p. v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 písmeno c/
O.s.p. dovolanie ako neprípustné odmietol.
Účastníkom konania trovy dovolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný
prostriedok.
V Bratislave dňa 22. júla 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Zuzana Štofaniková