Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 66/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť O. M., mal. J. M., zastúpeného matkou O. M., a M. M.,

všetci bytom Česká republika, zastúpených advokátkou JUDr. H. D., B., vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť O. M., mal. J. M. a M. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. februára

2009 doručená sťažnosť O. M., mal. J. M. a M. M. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Námestovo (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia podali 11. augusta 2006 na Okresnom

súde Dolný Kubín žalobu, ktorá bola zaregistrovaná pod sp. zn. . V súvislosti

so súdnou reorganizáciou sa od 1. januára 2008 miestne príslušným súdom stal okresný súd,

kde je žaloba registrovaná pod sp. zn. .

Predmetom konania je ochrana osobnosti sťažovateľov pre narušenie ich súkromia

a spôsobenie citovej ujmy v dôsledku úmrtia blízkej osoby pri dopravnej nehode, ktorú

zavinil žalovaný. Okresný súd Dolný Kubín podľa sťažovateľov iba vyrubil súdny poplatok,

rozhodol o ich oslobodení od súdneho poplatku a zaslal vec na vyjadrenie žalovanému.

V roku 2007 nevykonal žiaden úkon. Okresný súd neurobil vo veci žiadny úkon.

Z dôvodu nečinnosti okresného súdu sťažovatelia podali 21. novembra 2008

sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú odpovedala predsedníčka okresného súdu listom

sp. zn. Spr. 4538/08 z 28. novembra 2008 doručeným právnej zástupkyni sťažovateľov

4. decembra 2008. V liste okrem iného uviedla „... zákonná sudkyňa sa s vecou oboznámila

a do 31. 01. 2009 bude termín pojednávania vytýčený. Vec budem pravidelne

v trojmesačných lehotách sledovať a dbať, aby k neodôvodneným prieťahom viac

nedochádzalo.“. Do času podania sťažnosti na ústavnom súde termín pojednávania

nariadený nebol.

Z uvedených dôvodov sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo O. M., maloletého J. M., zast. matkou... a M. M. na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu... v konaní vedenom pod

sp. zn bolo porušené.

2. Okresnému súdu... sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. O. M. priznáva finančné zadosťučinenie 3 500 €..., ktoré je Okresný súd... povinný

zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Maloletému J. M., zast. matkou..., priznáva finančné zadosťučinenie 3 500 €...,

ktoré je Okresný súd... povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

5. M. M. priznáva finančné zadosťučinenie 3 500 €... ktoré je Okresný súd... povinný

zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

6. Okresný súd... je povinný uhradiť 375,45 € trovy právneho zastúpenia...) na účet ...

právneho zástupcu JUDr. H. D... do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy,

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie v danej

veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný

súd dodáva, že v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je namietané

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ako aj práva podľa dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom,

ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia

právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 3 ods. 7 a § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „zákon o súdoch“).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa zákona

o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,

že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti“.

Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán

poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Z rozhodovacej praxe ústavného súdu vyplýva, že „povinnosť vyčerpania dostupných

a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ

pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami,

ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba

pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať

dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ ().

Ústavný súd v okolnostiach danej veci uvádza, že podanie sťažnosti predsedníčke

okresného súdu (21. novembra 2008) v krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu (6. februára 2009) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať

účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala

primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej

(m. m. , , ). Uvedené platí o to viac, ak

predsedníčka okresného súdu listom z 28. novembra 2008 (doručeným právnej zástupkyni

sťažovateľov 4. decembra 2008) okrem iného strane sťažovateľov uviedla, že „... Vec

budem pravidelne v trojmesačných lehotách sledovať a dbať, aby k neodôvodneným

prieťahom viac nedochádzalo.“.

Ústavný súd si nemohol nepovšimnúť, že sťažnosť je podaná iba proti okresnému

súdu, na ktorom sa ich žaloba nachádza od 1. januára 2008 (predtým bola na Okresnom

súde Dolný Kubín, ktorý ako porušovateľ práv označený nebol). V tejto súvislosti ústavný

súd poukazuje na to, že v sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je

podľa viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť

ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa

sťažovatelia domáhali. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia

domáhajú v petite svojej sťažnosti a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označili

za porušovateľa svojich práv ( ). Keďže sťažovatelia v konaní pred

ústavným súdom kvalifikovane zastúpení advokátkou sa v návrhu na rozhodnutie sťažnosti

nedomáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa (práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru) tiež v konaní Okresného súdu Dolný Kubín, ústavný súd viazaný

návrhom sťažovateľov na začatie konania v zmysle sa

týmto (prípadným) porušením nemohol zaoberať.

Preto ústavný súd odmietol ich sťažnosť podľa

ako neprípustnú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľov v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2009