Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 66/09
PDF · 175.81 KB
No categories available
I. ÚS 66/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 66/09-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2009
predbežne prerokoval sťažnosť O. M., mal. J. M., zastúpeného matkou O. M., a M. M.,
všetci bytom Česká republika, zastúpených advokátkou JUDr. H. D., B., vo veci
namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo pod sp. zn. 3 C 83/08 a takto
rozhodol:
Sťažnosť O. M., mal. J. M. a M. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. februára
2009 doručená sťažnosť O. M., mal. J. M. a M. M. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou
namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Námestovo (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 3 C 83/08.
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia podali 11. augusta 2006 na Okresnom
súde Dolný Kubín žalobu, ktorá bola zaregistrovaná pod sp. zn. 7 C 151/2006. V súvislosti
so súdnou reorganizáciou sa od 1. januára 2008 miestne príslušným súdom stal okresný súd,
kde je žaloba registrovaná pod sp. zn. 3 C 83/2008.
Predmetom konania je ochrana osobnosti sťažovateľov pre narušenie ich súkromia
a spôsobenie citovej ujmy v dôsledku úmrtia blízkej osoby pri dopravnej nehode, ktorú
zavinil žalovaný. Okresný súd Dolný Kubín podľa sťažovateľov iba vyrubil súdny poplatok,
rozhodol o ich oslobodení od súdneho poplatku a zaslal vec na vyjadrenie žalovanému.
V roku 2007 nevykonal žiaden úkon. Okresný súd neurobil vo veci žiadny úkon.
Z dôvodu nečinnosti okresného súdu sťažovatelia podali 21. novembra 2008
sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú odpovedala predsedníčka okresného súdu listom
sp. zn. Spr. 4538/08 z 28. novembra 2008 doručeným právnej zástupkyni sťažovateľov
4. decembra 2008. V liste okrem iného uviedla „... zákonná sudkyňa sa s vecou oboznámila
a do 31. 01. 2009 bude termín pojednávania vytýčený. Vec budem pravidelne
v trojmesačných lehotách sledovať a dbať, aby k neodôvodneným prieťahom viac
nedochádzalo.“. Do času podania sťažnosti na ústavnom súde termín pojednávania
nariadený nebol.
Z uvedených dôvodov sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd vydal tento nález:
„1. Základné právo O. M., maloletého J. M., zast. matkou... a M. M. na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu... v konaní vedenom pod
sp. zn 3 C 83/2008 bolo porušené.
2. Okresnému súdu... sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 83/2008
konal bez zbytočných prieťahov.
3. O. M. priznáva finančné zadosťučinenie 3 500 €..., ktoré je Okresný súd... povinný
zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
4. Maloletému J. M., zast. matkou..., priznáva finančné zadosťučinenie 3 500 €...,
ktoré je Okresný súd... povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
5. M. M. priznáva finančné zadosťučinenie 3 500 €... ktoré je Okresný súd... povinný
zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
6. Okresný súd... je povinný uhradiť 375,45 € trovy právneho zastúpenia...) na účet ...
právneho zástupcu JUDr. H. D... do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy,
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej
veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný
súd dodáva, že v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom,
ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia
právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 3 ods. 7 a § 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o súdoch“).
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa zákona
o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach
zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy
aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,
že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia
„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky
skutočnosti“.
Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán
poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.
V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných
práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných
predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda
podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred
ústavným súdom.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,
že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Z rozhodovacej praxe ústavného súdu vyplýva, že „povinnosť vyčerpania dostupných
a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ
pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami,
ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba
pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať
dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).
Ústavný súd v okolnostiach danej veci uvádza, že podanie sťažnosti predsedníčke
okresného súdu (21. novembra 2008) v krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému
súdu (6. februára 2009) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať
účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala
primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej
(m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05). Uvedené platí o to viac, ak
predsedníčka okresného súdu listom z 28. novembra 2008 (doručeným právnej zástupkyni
sťažovateľov 4. decembra 2008) okrem iného strane sťažovateľov uviedla, že „... Vec
budem pravidelne v trojmesačných lehotách sledovať a dbať, aby k neodôvodneným
prieťahom viac nedochádzalo.“.
Ústavný súd si nemohol nepovšimnúť, že sťažnosť je podaná iba proti okresnému
súdu, na ktorom sa ich žaloba nachádza od 1. januára 2008 (predtým bola na Okresnom
súde Dolný Kubín, ktorý ako porušovateľ práv označený nebol). V tejto súvislosti ústavný
súd poukazuje na to, že v sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je
podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť
ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa
sťažovatelia domáhali. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia
domáhajú v petite svojej sťažnosti a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označili
za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). Keďže sťažovatelia v konaní pred
ústavným súdom kvalifikovane zastúpení advokátkou sa v návrhu na rozhodnutie sťažnosti
nedomáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru) tiež v konaní Okresného súdu Dolný Kubín, ústavný súd viazaný
návrhom sťažovateľov na začatie konania v zmysle čl. 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde sa
týmto (prípadným) porušením nemohol zaoberať.
Preto ústavný súd odmietol ich sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
ako neprípustnú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,
aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľov v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. februára 2009