Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 79/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. D., B., zastúpeného advokátkou Mgr. M. B., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave v odvolacích

konaniach a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. decembra

2008 doručená sťažnosť Ing. M. D., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v spojení s konaním vedeným

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

v následných odvolacích konaniach.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom doručeným okresnému

súdu 12. júna 1998 domáhal určenia, že je právoplatným nájomcom bytu č... na... v B.,

a uloženia povinnosti odporcovi - mestskej časti B., uzavrieť s ním zmluvu o prevode

vlastníctva bytu. Návrh bol zapísaný pod sp. zn. .

Na prvom pojednávaní 8. marca 1999 okresný súd na návrh sťažovateľa pripustil

pristúpenie H. do konania ako odporcu v 2. rade. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo

19. mája 1999. Na pojednávaní konanom 24. januára 2000 okresný súd pripustil zmenu

návrhu. Na pojednávaní 27. novembra 2000 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým určil,

že sťažovateľ je právoplatným nájomcom predmetného bytu, a uznesením podľa § 112

ods. 2 návrh v časti, v ktorej žiadal, aby súd uložil

odporcovi v 2. rade v spojení s odporcom v 1. rade povinnosť uzavrieť s ním zmluvu

prevode vlastníctva bytu, vylúčil na samostatné konanie.

Podľa názoru sťažovateľa „týmto vylúčením veci súd bez dôvodu (veci sa

prejednávali na jednom súde, skutkovo spolu súviseli a týkali sa tých istých účastníkov

konania) a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania spôsobil zbytočné prieťahy

v konaní, keďže rozhodnutie o povinnosti odporcov uzavrieť so mnou zmluvu o prevode

predmetného bytu do vlastníctva je podmienené, v zmysle (

písm. a), iba posúdením otázky existencie, resp. neexistencie nájomného vzťahu

bez ďalšieho, preto mám za to, že súd mohol a mal o týchto otázkach rozhodnúť v jenom

konaní a naraz. Veľmi významnou okolnosťou je skutočnosť, že súd vylúčil žalobu v časti

nahradenia prejavu vôle na samostatné konanie až v deň, kedy vydal rozsudok, ktorým

určil, že som nájomcom predmetného bytu, teda v čase, keď už bol potvrdený posledný

z predpokladov na rozhodnutie o nahradení prejavu vôle.“.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obaja odporcovia. Krajský súd

rozsudkom z 12. februára 2002 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť 13. mája 2002.

V konaní o vylúčenom nároku, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. ,

okresný súd uskutočnil prvé pojednávanie 1. júla 2002. Na tomto pojednávaní odporca

požiadal o prerušenie konania z dôvodu, že podal generálnemu prokurátorovi Slovenskej

republiky podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Okresný súd pojednávanie odročil

s tým, že buď rozhodne o prerušení konania, alebo určí nový termín pojednávania, s čím

sťažovateľ nesúhlasil. Podľa jeho názoru týmto postupom okresný súd spôsobil zbytočné

prieťahy v konaní. Dňa 6. septembra 2002 okresný súd žiadal sťažovateľa, aby predložil

rozsudky vo veci vedenej pod sp. zn. , ktoré si mal podľa sťažovateľa okresný

súd zaobstarať sám. Ďalšie pojednávania sa konali 16. októbra 2002 a 18. decembra 2002.

Okresný súd od 18. decembra 2002 do 2. augusta 2004 vo veci nekonal. Ďalší úkon vo veci

okresný súd urobil 6. marca 2004, keď zaslal odporcovi zmenu žalobného návrhu

a pojednávanie nariadil až po urgencii sťažovateľa na 2. august 2004. Okresný súd

8. decembra 2004 vyhlásil rozsudok, ktorým určil povinnosť odporcu v 2. rade uzavrieť

so sťažovateľom zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Rozsudok bol doručený účastníkom

konania až v máji 2005. Obdobie vypracovania rozsudku sťažovateľ považuje za zbytočný

prieťah v postupe okresného súdu.

Obaja odporcovia podali 6. júna 2005 proti rozsudku odvolanie. Okresný súd

predložil vec krajskému súdu 9. novembra 2005. Ani odvolací súd vo veci nepostupoval

bez prieťahov, keď pojednávanie uskutočnil až 27. septembra 2006, na ktorom rozhodol

tak, že zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie

odvolacieho súdu bolo doručené okresnému súdu 20. decembra 2006.

Okresný súd vykonal v roku 2007 päť pojednávaní (12. marca 2007, 25. apríla 2007,

2. mája 2007, 15. októbra 2007 a 10. decembra 2007), ktoré sťažovateľ hodnotí ako

neefektívne úkony, pretože okresný súd na nich vykonával dokazovanie, ktoré nemalo

vplyv na rozhodnutie o veci. V roku 2008 okresný súd nariadil tri pojednávania,

na poslednom z nich 12. mája 2008 vyhlásil rozsudok, ktorým návrh sťažovateľa zamietol.

Rozsudok bol doručený právnej zástupkyni sťažovateľa 25. júla 2008. Sťažovateľ podal

1. augusta 2008 proti rozsudku odvolanie, ktoré okresný súd predložil krajskému súdu

až 23. októbra 2008.

Sťažovateľ v závere uviedol, že počas súdneho konania mu odporca v 1. rade dal

výpoveď z nájmu bytu, ktorej neplatnosť uplatnil žalobou na okresnom súde, kde

sa konanie viedlo pod sp. zn. . Sudkyňa navrhla, aby bolo konanie spojené

s konaním o prevode vlastníctva bytu a otázka neplatnosti výpovede bola riešená ako

prejudiciálna. Podľa tvrdenia sťažovateľa na základe zmätočného vysvetlenia súdu,

ktorému nesprávne porozumel, podpísal zápisnicu, v ktorej sa uvádza, že svoj návrh

na určenie neplatnosti výpovede berie späť a vzdáva sa práva podať dovolanie. Jeho

úmyslom však bolo „vyjadriť súhlas s presunom konania na inú sudkyňu

pojednávajúcu v spore . Po zistení, že som týmto úkonom prišiel o možnosť

uplatnenia neplatnosti výpovede, som podal odvolanie, ktoré však odvolací súd zamietol.

Mám zato, že súd mi nielenže svojim zmätočným poučením znemožnil uplatnenie práva,

ale aj svojím laxným postupom v konaní umožnil danie výpovede a tým mi

sťažil nadobudnutie vlastníckeho práva.“.

Na základe uvedeného je sťažovateľ presvedčený, že postupom okresného súdu

a krajského súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, čo sa premietlo do neprimeranej

dĺžky konania (viac ako 10 rokov). Preto sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol,

že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v nadväznosti

na konanie vedené pod sp. zn. a postupom krajského súdu v následných

odvolacích konaniach bolo porušené jeho základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby prikázal okresnému súdu a krajskému súdu

vo veci konať. Sťažovateľ tiež žiada, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie

26 600 EUR, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní

odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu ide o zjavne neopodstatnený

návrh vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu

toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,

porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný

súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť

reálne nepripúšťajú (, , , , ).

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (resp. podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta

v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už označený všeobecný súd

meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa (),

a preto už k namietanému porušovaniu práva nečinnosťou tohto orgánu nedochádza

(m. m. ).

Zo sťažnosti a z predložených príloh vyplýva, že v čase podania sťažnosti

ústavnému súdu (22. decembra 2008) nemohlo dochádzať postupom okresného súdu

k zbytočným prieťahom v konaní, pretože okresný súd v danej veci rozhodol rozsudkom

12. mája 2008 a rozsudok bol sťažovateľovi doručený 25. júla 2008. V čase podania

sťažnosti sa už vec nachádzala na krajskom súdu, kde bola zaslaná 23. októbra 2008

na rozhodnutie o odvolaní, ktoré podal sťažovateľ.

Sťažovateľ namietal zbytočné prieťahy postupom okresného súdu v čase, keď

okresný súd už v jeho v jeho veci rozhodol a nemohol už žiadnym ústavne relevantným

spôsobom ovplyvňovať priebeh namietaného konania ani v ňom spôsobovať prieťahy.

Sťažnosť sťažovateľa bolo preto potrebné v časti proti okresnému súdu podľa § 25 ods. 2

odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú (m. m. ,

, ).

Sťažovateľ namietal aj prieťahy spôsobené postupom krajského súdu v odvolacích

konaniach. Z obsahu sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že vec sťažovateľa

sa na krajskom súde nachádzala trikrát. Prvýkrát krajský súd v odvolacom konaní

rozsudkom č. k -260 z 12. februára 2002 potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa č. k. -209 z 27. novembra 2000. Označený rozsudok okresného súdu

v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 13. mája 2002. Druhýkrát

sa vec sťažovateľa (vylúčená z konania pôvodne vedeného pod sp. zn. ,

ktoré bolo právoplatne skončené) nachádzala na krajskom súde z dôvodu odvolacieho

konania od 9. novembra 2005 do 27. septembra 2006, keď krajský súd rozhodol o odvolaní

uznesením č. k. -238 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť

22. februára 2007. Sťažovateľ teda namieta zbytočné prieťahy v právoplatne skončených

konaniach na odvolacom súde zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie

sťažnosti ústavnému súdu ustanovenej v . V tejto časti

bolo preto potrebné sťažnosť odmietnuť podľa

ako oneskorene podanú.

V súčasnosti sa vec opäť nachádza na krajskom súde, ktorý rozhoduje o odvolaní

podanom sťažovateľom proti rozsudku okresného súdu z 12. mája 2008. Z obsahu

sťažnosti vyplýva, že okresný súd zaslal súdny spis s odvolaním krajskému súdu

23. októbra 2008. Podľa zistenia ústavného súdu bol spis predložený krajskému súdu

30. októbra 2008 a odvolacie konanie je vedené pod sp. zn. . Znamená to,

že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola vec na krajskom súde necelé

dva mesiace. Táto skutočnosť vylučuje možnosť úvahy o zbytočných prieťahoch

v označenom konaní, a preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti týkajúcej

sa postupu krajského súdu v označenom odvolacom konaní odmietol už po jej predbežnom

prerokovaní podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa aj ďalšími návrhmi sťažovateľa (návrhom na priznanie finančného

zadosťučinenia a úhrady trov právneho zastúpenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2009