Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 74/09
PDF · 143.37 KB
No categories available
III. ÚS 74/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2009
predbežne prerokoval sťažnosť V. K., H., zastúpeného advokátom JUDr. D. S., Advokátska
kancelária, H., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
o námietkach povinného v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 651/2007,
Ex 1237/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť V.. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. októbra
2008 doručená sťažnosť V. K., H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní o námietkach povinného v exekučnom konaní vedenom pod sp.
zn. 3 Er 651/2007, Ex 1237/2007.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ako oprávnený doručil súdnemu exekútorovi
4. mája 2007 návrh na začatie exekučného konania proti povinnému Sociálna poisťovňa,
ústredie, Bratislava (ďalej len „povinný“), o zaplatenie sumy 394 435 Sk s príslušenstvom.
Exekútor vedie túto exekučnú vec pod sp. zn. Ex 1237/2007. Proti upovedomeniu o začatí
exekúcie podal povinný námietky zo 16. októbra 2007. Sťažovateľ sa ako oprávnený
k námietkam vyjadril listom z 23. októbra 2007 doručeným súdnemu exekútorovi
25. októbra 2007. Súdny exekútor námietky povinného spolu s vyjadrením sťažovateľa
doručil okresnému súdu 29. októbra 2007. Namietané exekučné konanie je vedené
okresným súdom pod sp. zn. 3 Er 651/2007.
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol:
„Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku o námietkach proti exekúcii rozhodne súd
najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Odporca (okresný súd, pozn.) o námietkach
povinného rozhodol až uznesením č. k. 3Er 651/2007-59 zo dňa 28.8.2008, ktoré bolo
navrhovateľovi doručené dňa 11.9.2008 (zaslané z Pošty Bratislava 17 dňa 9.9.2008).
Odporca nedodržal lehotu stanovenú zákonom a nekonal, napriek dožiadaniam
navrhovateľa (v konaní pred ústavným súdom sťažovateľ, pozn.) na Exekútorský úrad
JUDr. J. K. listami zo dňa 26.3.2008 a 15.5.2008, na ktoré odpovedal exekútor listami zo
dňa 1.4.2008 a 28.5.2008 a ktoré zaslal na vedomie odporcovi. Pretože i napriek tomu
odporca nekonal, zaslal mu navrhovateľ list zo dňa 8.7.2008. Po márnom uplynutí ďalších
54 dní, podal navrhovateľ predsedovi odporcu sťažnosť na prieťahy zo dňa 2.9.2008.
Navrhovateľ dňa 11.9.2008 obdržal Uznesenie, ktorým odporca námietkam povinného
vyhovel. Proti tomuto Uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie. Dňa 2.10.2008 obdržal
právny zástupca navrhovateľa odpoveď predsedu odporcu zo dňa 24.9.2008, v ktorej
konštatuje, že sťažnosť je dôvodná. ...
Odporca porušil ustanovenie § 50 ods. 2 Exekučného poriadku. Nedodržal zákonom
stanovenú lehotu, a prekročil ju až o 8 mesiacov.“
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti
takto rozhodol:
„1. Základné právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd; postupom odporcu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 3Er 651/2007,
Ex 1237/2007 oprávneného ... proti povinnému ... pre vymoženie uloženej povinnosti,
o námietkach povinného proti Upovedomeniu o začatí exekúcie, porušené bolo.
2. Prikazuje sa odporcovi a Krajskému súdu v Bratislave, aby vo veci konali bez
zbytočných prieťahov.
3. Navrhovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk, ktoré mu je
odporca povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 6.736,-Sk do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu (advokáta)
navrhovateľa.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu
a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby
tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú
možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05).
Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľa na ochranu pred
postupom okresného súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy. Podľa
sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo tým, že okresný súd nedodržal zákonnom ustanovenú
lehotu na rozhodnutie o námietkach povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie
a „prekročil ju až o 8 mesiacov“.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00,
III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03) sa ochrana základnému právu
vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj právu podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto
ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade
okresným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už
nedochádza k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne
ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vychádza pritom z toho,
že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (rovnako aj práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej
sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (napr. I. ÚS 19/00,
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že okresný súd o námietkach
povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie rozhodol uznesením č. k. 3 Er 651/2007-
59 z 28. augusta 2008 tak, že námietkam povinného vyhovel. Proti tomuto uzneseniu podal
sťažovateľ odvolanie. Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 13. októbra
2008 (na poštovú prepravu odovzdaná 9. októbra 2008).
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti už nemohol žiadnym
ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom. Tento
stav viedol ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote
k záveru, že sťažnosť podaná proti okresnému súdu je zjavne neopodstatnená, a preto ju
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol.
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. marca 2009