Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 75/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosti spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. F.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva zaručeného

a práva zaručeného Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prievidza

v konaniach začatých 26. júla 2006 a 19. októbra 2006 o zaplatenie peňažnej pohľadávky

s príslušenstvom a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. až

a sp. zn. až s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude vedené

pod sp. zn. .

2. Sťažnosti spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 15. júla 2008

a 15. októbra 2008 doručené sťažnosti spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného (ďalej len „“) a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaniach začatých na návrh sťažovateľky 26. júla

2006 a 19. októbra 2006, ktorých predmetom bolo rozhodovanie o uplatnenej finančnej

pohľadávke s príslušenstvom.

Z predložených sťažností vyplýva, že ku dňu ich doručenia ústavnému súdu neboli

uvedené konania o návrhoch sťažovateľky doručených okresnému súdu prostredníctvom

kuriéra právoplatne skončené. Okresný súd nevykonal v predmetných veciach žiaden

relevantný procesný úkon. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala hlavne na skutočnosť,

že do dňa doručenia sťažností ústavnému súdu nebola vyzvaná ani na zaplatenie súdnych

poplatkov za podané návrhy.

Podľa sťažovateľky „okresný súd prejednáva spor o zaplatenie relatívne nízkej

peňažnej pohľadávky, ktorý nevykazuje znaky právnej a faktickej zložitosti“. Správanie

sťažovateľky podľa jej názoru nemohlo spôsobiť prieťahy.

Sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby rozhodol, že postupom okresného súdu

bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne žiadala, aby jej ústavný súd priznal primerané

finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (čo po prepočte predstavuje sumu 663,88 €).

Ústavnému súdu na základe výzvy z 27. júla 2008 doručila predsedníčka okresného

súdu 8. septembra 2008 podanie, v prílohe ktorého pripojila listinné materiály obsahujúce

korešpondenciu prebiehajúcu v dotknutých konaniach medzi sťažovateľkou a okresným

súdom. Prostredníctvom nej ústavný súd zistil tieto skutočnosti rozhodné pre posúdenie

veci. Dňa 26. júla 2006 sťažovateľka doručila okresnému súdu podanie označené ako

„Sprievodný list k návrhu“, v ktorom uviedla «podávam Vám ďalšie Žaloby na vydanie

platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku som aj tieto ďalšie podania urobil elektronickými prostriedkami podpísané

zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Podanie vrátane príloh

obsahuje elektronické dokumenty uchované na „DVD nosiči“, ktorý tvorí prílohu listu.».

Na uvedené podanie reagoval okresný súd listom z 27. júla 2006, v ktorom upozornil

sťažovateľku, že z technického hľadiska nie je možné takto urobené podanie z jeho strany

prijať, pretože okresný súd nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, zároveň poučil

sťažovateľku, že podania je možné doručiť poštou, faxom, resp. osobným podaním.

Dňa 19. októbra 2006 sťažovateľka doručila okresnému súdu ďalšie podanie

označené ako „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom uviedla: „Podpísaný splnomocnený

zástupca spoločnosti B. a.s. som na Váš súd dňa 31.3.2006 podal Žaloby na vydanie

platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku som uvedené podania urobil elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným

elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Toto podania vrátane príloh obsahovalo

elektronické dokumenty uchované na „DVD nosiči.“. Tiež poukázala na to, že okresný súd

jej podanie odmietol v tom čase prijať s poukazom, že podateľňa okresného súdu nie je na

prijímanie podaní podpísaných elektronickým podpisom technicky vybavená, a z tohto

dôvodu jej dva kusy „DVD“ nosičov zaslal späť. Sťažovateľka v liste v závere uviedla:

„Keďže však v zmysle ust. §-fu 42 ods. 1 je Váš súd povinný takého podanie prijať,

predpokladám, že v období od 31.3.2006 (kedy som na Váš súd Žaloby na vydanie

platobných rozkazov prvý krát podal) ste do dnešného dňa (čo je už pol roka) technické

problémy súvisiace s prijímaním podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísané

elektronickým podpisom podľa osobitného zákona odstránili. Preto Vám presne to isté

podanie, aké som urobil dňa 31.3.2006 podávam aj teraz.“ Okresný súd na toto podanie

sťažovateľky odpovedal listom z 20. októbra 2006, v ktorom ju oboznámil s tým, že jej

podanie urobené formou elektronického dokumentu nemôže prijať, pretože nemá

k dispozícii elektronickú podateľňu, zároveň ju poučil o možnosti realizovať podanie

poštou, faxom, resp. osobným podaním.

S odstupom času listom z 19. februára 2008 okresný súd adresoval sťažovateľke

výzvu tohto znenia: «V roku 2006 boli zástupcom Vašej spoločnosti JUDr. M. P.

doručované súdu elektronické dokumenty podpísané zaručeným elektronickým podpisom na

„DVD nosiči“. Žiadam Vás, aby ste tieto nosiče súdu opätovne predložili za účelom

ďalšieho procesného postupu. V roku 2006 nebol súd na prijímanie uvedených podaní

vybavený elektronickou podateľňou, preto boli DVD nosiče Vášmu zástupcovi vrátené.

V súčasnosti je súd pripravený elektronické podania prijať, preto Vás na ich predloženie

vyzývame.» Sťažovateľka podaním z 26. februára 2008 oznámila okresnému súdu, že

originály nosičov mu nemôže predložiť, pretože ich pripojila ako dôkazový materiál

v súvisiacich konaniach prebiehajúcich na ústavnom súde, no môže mu poskytnúť ich

identické záložné kópie. Okresný súd takúto možnosť akceptoval a oznámil sťažovateľke

v liste z 5. marca 2008, že žiada o predloženie týchto kópií. Sťažovateľka podaním z 10.

marca 2008 však požiadala okresný súd, aby ju ešte predtým informoval, „akým spôsobom

bude naložené s elektronickými kópiami dokumentov“. Okresný súd listom z 31. marca 2008

opätovne požiadal o zaslanie uvedených kópií a poučil sťažovateľku, že je ochotný prijať aj

podania v písomnej forme. Sťažovateľka reagovala podaním zo 4. apríla 2008 označeným

ako „Stanovisko“, v ktorom uviedla: „Bez konkrétneho opisu procesného postupu, ktorý

bude Vaším súdom realizovaný, nemožno z našej strany vo veci pokračovať, pretože by sme

sa vystavili reálnemu riziku premlčania pohľadávok, ktoré boli uplatnené prostredníctvom

podaných návrhov.“ Okresný súd ďalším svojím podaním z 22. apríla 2008 sťažovateľke

oznámil, že „Z Ústavného súdu SR Košice nám boli doručené DVD nosiče obsahujúce Vaše

podania doručené tunajšiemu súdu v roku 2006. V prípade, že na návrhoch, ktoré boli

podané elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom

netrváte, oznámte nám túto skutočnosť v lehote 10 dní. Po uplynutí uvedenej lehoty začneme

podania prijímať, s čím vzniknú náklady na úhradu ktorých Vás vyzveme.“. Sťažovateľka

reagovala podaním z 29. apríla 2008, v ktorom okrem iného uviedla: „musíme konštatovať,

že z Vášho listu nie je zrejmé, aké návrhy Vám boli doručené. V roku 2006 sme realizovali

viacero elektronických podaní s rozdielnymi návrhmi. Nevieme teda čoho by sa mala týkať

náš súhlas či nesúhlas. Upozorňujeme, že v prípade, ak bude začaté súdne konanie na

základe návrhov doručených treťou osobou – nie navrhovateľom – dôjde k porušeniu

základnej požiadavky určenej pre platnosť podaných návrhov – prejavu vôle aktívne

legitimovanej osoby. Takto podané návrhy nemôžu vyvolať právne účinky predpokladané

ust. .“

V ďalšom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 18. februára 2009 predsedníčka

okresného súdu uviedla, že elektronické dokumenty podpísané zaručeným elektronickým

podpisom obsahujúce návrhy na vydanie platobných rozkazov, ktoré boli právnym

zástupcom sťažovateľky doručené okresnému súdu v dňoch 26. júla 2006 a 19. októbra

2006, boli okresným súdom sťažovateľke vrátené z dôvodu, že okresný súd v tom čase

nedisponoval elektronickou podateľňou vybavenou na prijímanie takýchto podaní.

Po zriadení tejto elektronickej podateľne okresný súd viackrát vyzýval sťažovateľku

na predloženie uvedených podaní (19. februára 2008, 5. marca 2008, 31. marca 2008,

22. apríla 2008, 5. septembra 2008 a 20. januára 2009). Sťažovateľka mu však dosiaľ

„DVD“ nosiče nepredložila a podaniami z 20. októbra 2008 a 23. januára 2009 okresnému

súdu oznámila, že nimi nedisponuje, pretože boli predložené Európskemu súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) ako dôkazy v konaní o jej sťažnosti.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

1. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „OSP“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú

tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, v súlade

s citovaným ustanovením § 31a uvedeného zákona je však možné v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenie

ods. 1 .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými

značkami uvedenými v bode 1 výroku tohto uznesenia a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť predložených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd tak,

ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Ústavný súd podľa každú sťažnosť predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne

neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho,

že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

pre ktoré je typické, že zodpovednosť za riadne začatie, priebeh a výsledok súdneho konania

je predovšetkým na žalobcovi, ktorý sa domáha súdnej ochrany ().

Z obsahu sťažností, z vyjadrenia okresného súdu, ako aj zo spisu ústavného súdu

v predchádzajúcich sťažovateľkiných veciach vedených pod sp. zn.

a vyplýva, že návrhy sťažovateľky boli okresnému súdu doručené kuriérom

26. júla 2006 a 19. októbra 2006 v prílohe sprievodného listu. Okresný súd v prílohe listov

z 27. júla 2006 a 20. októbra 2006 vrátil sťažovateľke jej podanie („DVD“ nosiče,

na ktorých boli zaznamenané jednotlivé návrhy na začatie konania) späť.

Z dôvodu neprijatia návrhov okresným súdom sa sťažovateľka v záujme ochrany

svojich práv obrátila sťažnosťou z 5. októbra 2006 a 14. decembra 2006 na ústavný súd,

ktorý nálezom sp. zn. z 24. júna 2008 a nálezom sp. zn.

zo 14. októbra 2008 rozhodol o porušení jej základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s neprijatím uvedených návrhov urobených

elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a prikázal

okresnému súdu v týchto veciach konať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku.

V odôvodneniach obidvoch svojich rozhodnutí ústavný súd vyslovil, že v súlade

s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním

sťažovateľky z 24. júla 2006 (doručenom okresnému súdu 26. júla 2006) a z 11. októbra

2006 (doručenom okresnému súdu 19. októbra 2006) ako návrhom na začatie konania,

ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu podľa

príslušných ustanovení , pričom právne účinky tohto podania

zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania.

V okolnostiach prípadu je nepochybné, že okresný súd bude povinný opätovne sa

zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 a z 11. októbra 2006 ako návrhmi na začatie

konania, a pritom musí zabezpečiť zachovanie jeho právnych účinkov ku dňu jeho podania,

a to bez ohľadu na technické problémy, ktoré by mohli v tejto súvislosti vzniknúť. Tento

právny názor je pre okresný súd záväzný ( ).

Sťažnosti na porušenie základného práva sťažovateľky podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní proti okresnému súdu doručené ústavnému

súdu 15. júla 2008 a 15. októbra 2008 sa týkajú identických návrhov podaných okresnému

súdu, ktoré tvorili základ predchádzajúcich sťažností podaných ústavnému súdu a o ktorých

už ústavný súd rozhodol. Sťažovateľka v tomto prípade namieta síce porušenie inej súčasti

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v siedmom oddiele druhej

hlavy ( až ) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru (ako to bolo v konaní vedenom na ústavnom súdu pod sp. zn. a sp.

zn. ), avšak na základe tých istých podstatných skutkových a právnych

okolností vo vzťahu k tomu istému orgánu verejnej moci. Zachovaná je identita

namietaného zásahu do jej základných práv – namietaná nečinnosť okresného súdu

v konaniach o návrhoch urobených formou elektronického podania, ktoré okresný súd

odmietol prijať s poukazom na administratívno-technickú nespôsobilosť. Sťažovateľka

v tomto prípade iba zvýrazňuje druhý – časový aspekt namietaného zásahu do jej práv,

domáhajúc sa priznania primeraného finančného zadosťučinenia.

Namietaná nečinnosť okresného súdu v konaní v prvom prípade v období od 26. júla

2006 a v druhom prípade v období od 19. októbra 2006 je nevyhnutným dôsledkom

(sprievodným javom) toho, že okresný súd odmietol prijať ňou doručené elektronické

podania s tým, že nedisponuje potrebnými technickými prostriedkami. Vo vzťahu k tomuto

zásahu však sťažovateľka v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn.

a pod sp. zn. už dosiahla nápravu (nálezom z 24. októbra 2008

a zo 14. októbra 2008) v podobe uznania (vyslovenia) porušenia jej označených práv

ústavným súdom a v podobe príkazu ústavného súdu adresovaného okresnému súdu, aby

o jej návrhoch konal podľa ustanovení (prirodzene, vrátane

, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá).

Označené opatrenia na nápravu porušenia ústavnosti v sťažovateľkinej veci možno

vzhľadom na okolnosti daného prípadu považovať za primerané a dostatočné. Pokiaľ

sťažovateľka žiada v nových sťažnostiach (ktoré sú predmetom tohto konania) vysloviť, že

postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej práv podľa a

dohovoru, a priznať kompenzáciu formou priznania primeraného finančného zadosťučinenia

s poukazom na uplynuvšiu dobu nečinnosti okresných súdov argumentujúc, že namietané

porušenia jej práv nemožno napraviť obnovením stavu pred ich porušením, a obdobie, počas

ktorého trvajú predmetné konania, pre ňu znamená „výrazné obmedzenie... vlastníckych

práv“ a problémy v podnikateľskej činnosti, považuje ústavný súd sťažnosť za zjavne

neopodstatnenú.

Ústavný súd súd zistil z vyjadrení predsedníčky okresného súdu a z korešpondencie

medzi okresným súdom a sťažovateľkou, že okresný súd opakovane vyvinul iniciatívu

(po doručení nálezov ústavného súdu sp. zn. a sp. zn. a potom,

ako boli prekážky technického charakteru odstránené) smerom k sťažovateľke, aby získal

predmetné podania a mohol riadne pokračovať v konaniach, avšak bezvýsledne.

Sťažovateľka mu „DVD“ nosiče, na ktorých sú predmetné návrhy zaznamenané, dosiaľ

nepredložila napriek jeho oznámeniu sťažovateľke z 19. februára 2008, že je vybavený

technickými prostriedkami umožňujúcimi prijatie a spracovanie návrhov v elektronickej

podobe, a ďalšiemu oznámeniu z 5. marca 2008, že je možné prijať aj identické záložné

kópie.

Za tohto stavu veci musí ústavný súd konštatovať, že bezprostrednou príčinou

pretrvávania stavu právnej neistoty sťažovateľky týkajúcej sa ňou uplatňovaných

majetkových práv preto nie je namietaná nečinnosť okresného súdu vo veciach jej

elektronických podaní v období od 26. júla 2006 a v období od 19. októbra 2006, ale

skutočnosť, že okresný súd objektívne v predmetných konaniach pokračovať nemôže, a to

ani v takých elementárnych, ale nevyhnutných úkonoch, ako je doručenie návrhu na začatie

konania ostatným účastníkom do vlastných rúk, čo vyplýva z .

Náprava porušenia ústavnosti, ktorú sťažovateľka dosiahla, spočívajúca vo výroku

nálezu sp. zn. z 24. júna 2008 a nálezu sp. zn. zo 14. októbra

2008 o porušení jej práv podľa a dohovoru a výrok, ktorým

ústavný súd prikázal okresnému súdu v predmetných veciach konať v súlade s príslušnými

ustanoveniami , je v danej fáze konaní podľa názoru

ústavného súdu primeraná a dostatočná.

Z organizovania postupu okresného súdu pri vybavovaní podaní doručených mu

26. júla 2006 a 19. októbra 2006 je zrejmé, že v dôsledku nedisponovania technickými

prostriedkami na príjem podaní podaných elektronickými prostriedkami bola v jednotlivých

konaniach vzhľadom na nemožnosť realizácie práva sťažovateľky podať návrh jedným

zo spôsobov ustanovených zákonom okresným súdom porušená, resp. obmedzená

dispozičná zásada konania.

Na druhej strane, sama sťažovateľka si musí byť vedomá skutočnosti, že

neposkytnutie uvedených „DVD“ nosičov, ktoré obsahujú jej návrhy zaznamenané

v elektronickej podobe, bráni ďalšiemu postupu okresného súdu v uvedených veciach ako

„condicio sine qua non“, pričom nie je rozhodujúce, z akých dôvodov tak sťažovateľka

dosiaľ neurobila alebo nemôže urobiť.

Intenzita právnej neistoty účastníka konania je spravidla vyjadrená jeho snahou

o uplatnenie svojich práv spôsobom, ktorý je orgán rozhodujúci o jeho právach spôsobilý

akceptovať, ako aj snahou o využitie všetkých účinných prostriedkov na ich ochranu.

Neposkytnutie súčinnosti sťažovateľkou spočívajúcej v nepredložení „DVD“ nosičov vedie

k spochybneniu jej skutočného záujmu ako účastníčky konania o ochranu jej práv

v konaniach pred okresným súdom a zároveň aj naozajstného dosiahnutia účelu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu jej

právnej neistoty. Argument sťažovateľky, podľa ktorého „DVD“ nosiče nemôže predložiť,

pretože ich musí poskytnúť ako dôkaz v konaní pred ESĽP, nemá podľa názoru ústavného

súdu potrebnú relevanciu vzhľadom na existenciu možnosti vyhotovenia ich kópií.

Z uvedeného vyplýva, že v súčasnosti existuje objektívna prekážka, pre ktorú

okresný súd nemôže v predmetných právnych veciach sťažovateľky ďalej konať. Táto

prekážka môže byť odstránená len súčinnosťou sťažovateľky, ktorá ju však okresnému súdu

bez relevantného dôvodu nie je ochotná poskytnúť.

Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj s prihliadnutím

na doterajšiu dĺžku tohto konania dospel pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25

ods. 2 k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne

neopodstatnená. Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto

uznesenia.

Ústavný súd nad rámec odôvodnenia uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe

okresného súdu dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľke nič nebráni v tom,

aby opätovne podala sťažnosť ústavnému súdu pre porušenie základných práv a slobôd

podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2009