Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 65/09
PDF · 177.14 KB
No categories available
III. ÚS 65/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2009
predbežne prerokoval sťažnosť E. V., F., zastúpenej advokátom Mgr. G. G., G., vo veci
namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Katastrálneho úradu v N., Správy katastra L., nevykonaním záznamu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej v katastrálnom území F. podľa právoplatného
rozsudku Okresného súdu Levice sp. zn. 7 C 123/1993 z 21. júla 1993 a takto
rozhodol:
Sťažnosť E. V. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. decembra
2008 doručená sťažnosť E. V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“)
postupom Katastrálneho úradu v N., Správy katastra L. (ďalej len „katastrálny úrad“),
nevykonaním záznamu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (roľa na parcele č. 1273 zapísaná
v pozemnoknižnej vložke č. 862), katastrálne územie F., podľa právoplatného rozsudku
Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 7 C 123/93 z 21. júla 1993.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:
„Rozsudkom Okresného súdu v Leviciach č. 7 C 123/93 zo dňa 21. 07. 1993 bolo
určené vlastnícke právo E. V., rod. Š. k nehnuteľnosti v celosti. Tento rozsudok bol
Okresným súdom v Leviciach doručený aj Katastrálnemu úradu N., Správa katastra L.
Katastrálny úrad N., Správa katastra L. bol na základe súdneho rozhodnutia povinný
vykonať záznam a zapísať vlastnícke právo k nehnuteľnosti v prospech E. V., rod. Š.
Katastrálny úrad N., Správa katastra L. však uvedený záznam neuskutočnili a sťažovateľku
neuviedla ako vlastnícku nehnuteľnosti: par. č. 1273 o výmere 4 j 1419 š. s. - roľa,
v katastrálnom území F., zapísanej v PKV č. 862.
Ani na základe viacerých žiadostí sťažovateľky Katastrálny úrad N., Správa
katastra L. uvedený záznam neuskutočnil.“.
Ďalej sa sťažovateľka zmieňuje o tom, že nečinnosťou katastrálneho úradu boli
porušené ustanovenia § 7 a 8 zákona č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných
vecných práv k nehnuteľnostiam v znení zákona č. 60/1994 Z. z. a ustanovenia § 17 ods. 2
a 19 ods. 1 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb. o katastri
nehnuteľností v Slovenskej republike, ale najmä jej základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a 3
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:
„1. Konaním Katastrálneho úradu, Správa katastra L..., nezapísaním vlastníckeho
práva sťažovateľky k nehnuteľnosti: par. Č. 1273 o výmere 4 j 1419 š. s. - roľa,
v katastrálnom území F., zapísanej v PKV č. 862, bolo porušené základné ľudské právo -
vlastnícke právo - sťažovateľky.
2. Katastrálny úrad, Správa katastra L..., je povinný vo veci konať bez zbytočných
prieťahov a zapísať vlastnícke právo sťažovateľky k nehnuteľnosti: par. č. 1273
o výmere 4 j 1419 š. s. - roľa, v katastrálnom území F., zapísanej v PKV č. 862,
do evidencie nehnuteľností.
3. Sťažovateľke priznáva náhradu trov konania vo výške 18.914,- Sk
(627,83,- EUR)...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,
ak túto ochranu neposkytujú všeobecné súdy.
Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá
automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Ústavný súd sa pri zakladaní
svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen
zákonnosť, ale aj ústavnosť. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo
slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných
a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť
odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02,
To znamená, že sťažnosť možno ústavnému súdu podať vtedy, ak sťažovateľ ešte
pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva
poskytuje.
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú fyzickú
osobu a právnickú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva,
musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu,
musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza
právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04).
Ako už bolo uvedené, sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného
práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 3 ústavy postupom katastrálneho úradu,
ktorý jej nezapísal jej vlastnícke právo k už uvedenej nehnuteľnosti na základe
právoplatného rozsudku okresného súdu sp. zn. 7 C 123/1993 z 21. júla 1993.
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej
moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov
verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán
verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť
orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ
nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Zo sťažnosti, ako aj z príloh k nej pripojených vyplýva, že 19. júna 2006 podal
právny zástupca sťažovateľky na katastrálnom úrade „návrh na záznam“, resp. na zápis
jej vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností „k nehnuteľnosti: par. č. 1273 o výmere 4 j
1419 š. s. - roľa, v katastrálnom území F., zapísanej v PKV č. 862“.
Katastrálny úrad podaním z 15. augusta 2006 sp. zn. Z-3477/06 a Z-3478/06 oznámil
sťažovateľke, že k zápisu do katastra nehnuteľností je potrebné ešte doložiť identifikáciu
parcely č. 1273. Právny zástupca preto požiadal 7. septembra 2006 katastrálny úrad
o vyhotovenie identifikácie parcely a následný zápis vlastníckeho práva sťažovateľky
k predmetnej nehnuteľnosti.
Podaním sp. zn. 445/2006 z 11. septembra 2006 katastrálny úrad oznámil
sťažovateľke dôvody, prečo zápis vlastníckeho práva nemôže vykonať.
Podaním z 2. októbra 2006 právny zástupca sťažovateľky podal katastrálnemu úradu
opätovný „návrh na zápis vlastníckeho práva“ sťažovateľky k nehnuteľnostiam.
Keďže katastrálny úrad odvtedy nevykonal zápis jej vlastníckeho práva podľa
citovaných právnych predpisov na základe rozhodnutia okresného súdu sp. zn.
7 C 123/1993 z 21. júla 1993, právny zástupca sťažovateľky podal 4. apríla 2007 orgánom
činným v trestnom konaní trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.
Uznesením Okresnej prokuratúry L. sp. zn. 1 Pv 532/2007 z 10. júla 2008 bola
napokon zamietnutá sťažnosť sťažovateľky (proti uzneseniu policajta
Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v L. sp. zn.
ORP-531/1-OSV-LV-2007 z 21. mája 2008, ktorým zastavil trestné stíhanie vo veci jej
trestného oznámenia), pretože nebola dôvodná.
Keďže z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka v sťažnosti skutkovo namieta vlastne
nečinnosť orgánu štátnej správy, ústavný súd upriamuje pozornosť na § 250t ods. 1 OSP,
podľa ktorého fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým,
že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej
správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal
prostriedky, použitie ktorých umožňuje osobitný predpis.
Z citovaných právnych noriem je tiež zrejmé, že vo veci sťažovateľky bola daná
právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu
verejnej správy, ktorým je aj katastrálny úrad. Túto právomoc správneho súdnictva nie je
možné nahradiť konaním pred ústavným súdom.
Vzhľadom na princíp subsidiarity (čl. 127 ods. 1 i. f. ústavy) môže ústavný súd
zásadne preskúmavať iba právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej moci, ktorými
sa rozhodlo o zákonnosti postupu orgánu verejnej správy (§ 247 ods. 1 a nasl. OSP). Preto
v okolnostiach daného prípadu by do úvahy prichádzalo iba preskúmanie rozhodnutia
správneho súdu, ktorý by rozhodol vo veci v poslednom stupni.
Ústavný súd nemá právomoc ukladať orgánom verejnej správy povinnosť konať,
ak sa uloženie tejto povinnosti nedomáhal oprávnený subjekt podaním návrhu
na príslušnom zákonom určenom orgáne, a to spôsobom predpísaným zákonom.
Vychádzajúc z právnych záverov a zisteného skutkového stavu ústavný súd dospel
k záveru, že v danom prípade pred právomocou ústavného súdu ešte existoval iný
(všeobecný) súd, ktorý bol v prvom rade povolaný poskytnúť ochranu označených
základných práv sťažovateľky, porušenie ktorých namieta. Ústavný súd za daného
procesného stavu konštatuje, že sťažovateľka nevyčerpala všetky procesné prostriedky,
ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv poskytoval, a preto jej sťažnosť odmietol
pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie [čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 25 ods. 2
a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (obdobne napr. m. m. III. ÚS 135/04, IV. ÚS 405/04,
III. ÚS 133/05, I. ÚS 53/07, III. ÚS 310/07, IV. ÚS 276/08).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. marca 2008