Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 114/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť PaedDr. O. J., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr.

I. K., N., vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu a na súdnu

ochranu podľa a 5 a , ako aj práva na

slobodu a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Nitra

pod sp. zn. a Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť PaedDr. O. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára

2009 doručená sťažnosť PaedDr. O. J., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie základného práva na osobnú slobodu a na súdnu ochranu podľa čl. 17

ods. 2 a 5 a (ďalej len „“), ako aj práva na

slobodu a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom

Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. a Krajským

súdom v Nitre (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná

na poštovú prepravu 16. februára 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením okresného súdu sp. zn.

z 20. novembra 2008 bola odmietnutá obžaloba okresného prokurátora v Nitre (ďalej len

„prokurátor“) sp. zn. podaná proti sťažovateľovi pre zločin výroby detskej

pornografie podľa a a prečin prechovávania

detskej pornografie podľa a trestná vec bola zároveň vrátená

prokurátorovi na došetrenie. Podľa okresný súd tiež

rozhodol, že väzba sťažovateľa z dôvodov podľa

naďalej trvá. Podľa písomný sľub sťažovateľa, že

povedie riadny život, nedopustí sa trestnej činnosti a splní povinnosti, resp. dodrží

obmedzenia, ktoré by sa mu uložili na nahradenie väzby, neprijal. Proti uzneseniu

okresného súdu v časti týkajúcej sa trvania dôvodov väzby a neprijatia písomného sľubu

podal sťažovateľ ako riadny opravný prostriedok sťažnosť. Uznesením krajského súdu

sp. zn. z 23. decembra 2008 bola sťažnosť zamietnutá ako nedôvodná.

Krajský súd sa pri odôvodňovaní uznesenia vôbec nezaoberal konkrétnymi

skutočnosťami, hoci jedine takéto skutočnosti môžu v zmysle zákona založiť dôvod väzby

podľa . Dal za pravdu okresnému súdu, podľa

ktorého všetky formálne a materiálne podmienky ďalšieho trvania preventívnej väzby sú

dané. Čo sa týka písomného sľubu sťažovateľa, krajský súd dospel k záveru, že tento sa

nejaví ako dostatočný na nahradenie väzby. Podľa názoru krajského súdu ak obvinený

popiera dôvodnosť preventívnej väzby, potom možno jeho sľub chápať iba ako vyslovene

formálny, bez schopnosti uvedomiť si všetku zodpovednosť vyplývajúcu z takéhoto aktu.

Ústredným dôvodom sťažnosti je skutočnosť, že namietané uznesenia krajského súdu

a okresného súdu sú abstraktné, založené len na domnienkach, ktoré sú irelevantné

vo vzťahu k preventívnej väzbe. Krajský súd svoje uznesenie zdôvodnil iba celkom krátko,

pričom si iba osvojil závery okresného súdu. Podľa okresného súdu má dôvodná obava

z pokračovania v trestnej činnosti spočívať v tom, že intelektová úroveň sťažovateľa sa

podľa znaleckého posudku Mgr. Ť. nachádza v pásme mierneho populačného nadpriemeru.

Dôvodná obava z pokračovania v trestnej činnosti má ďalej vyplývať z toho, že v bydlisku

a v nebytových priestoroch sťažovateľa boli zaistené technické prostriedky dokumentujúce

zábery 229 detí mladších ako osemnásť rokov. Žiadne iné konkrétne skutočnosti

odôvodňujúce väzbu zistené neboli. Pritom zo znaleckého posudku MUDr. V. a MUDr. I.

vyplýva, že sťažovateľ netrpí žiadnou sexuálnou úchylkou, ale ani inou duševnou chorobou

či poruchou. Ani znalkyňa Mgr. Ť. nenachádza v materiálne klinicko-psychologickom

vyšetrení také preukazné ukazovatele, na základe ktorých by bolo možné suponovať niektorú

z foriem parafílie, teda sexuálnej úchylky. V jej posudku sa vôbec neuvádza to, na čo

okresný súd poukazuje.

Z už uvedeného vyplýva, že v danom prípade nie sú dané žiadne konkrétne

skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod preventívnej väzby, preto treba väzbu v prípade

sťažovateľa považovať za neopodstatnenú. Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného

súdu, pričom vôbec neprihliadol na obhajobné dôvody sťažovateľa. Uznesenia

nezodpovedajú skutkovej ani právnej kvalite, s ktorou zákon väzobné rozhodnutia spája.

Prax, keď si odvolací súd iba osvojí dôvody napadnutého rozhodnutia a iba na ne poukáže

vo svojom rozhodnutí, ešte sama osebe neodporuje dohovoru pod podmienkou, že odvolací

súd skutočne preskúma napadnuté rozhodnutie na základe argumentov uvedených

v opravnom prostriedku. V prípade sťažovateľa sa však krajský súd len uspokojil s dôvodmi

okresného súdu a osvojil si jeho závery bez toho, aby ich konfrontoval so skutočnosťami

uvedenými v sťažnosti. Preto uznesenia trpia právnymi vadami a znamenajú porušenie

základných práv sťažovateľa. Ide o prejav svojvôle, resp. o postup, v ktorom absentuje

zákonné odôvodnenie väzby. Ak odôvodnenie rozhodnutia o väzbe neobsahuje

vysporiadanie sa s obranou obvineného v jej základe poukazujúcom na nezákonnosť, sú

právne závery súdu porušením ústavného princípu zákazu ľubovôle v rozhodovaní.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených

článkov a dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 23. decembra

2008, ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo, s tým, aby bolo uznesenie krajského súdu,

ako aj uznesenie okresného súdu sp. zn. z 20. novembra 2008 zrušené.

Z uznesenia okresného súdu sp. zn. z 20. novembra 2008 vyplýva, že

ním bola odmietnutá obžaloba prokurátora proti sťažovateľovi, trestná vec sťažovateľa bola

vrátená prokurátorovi, podľa bolo vyslovené, že väzba

sťažovateľa z dôvodov podľa naďalej trvá,

a napokon podľa nebol prijatý písomný sľub

sťažovateľa, že povedie riadny život, najmä že sa už nedopustí trestnej činnosti a že splní

povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia na nahradenie väzby. Podľa názoru

okresného súdu dôvodom odmietnutia obžaloby a vrátenia trestnej veci prokurátorovi bola

skutočnosť, že sťažovateľ, resp. jeho obhajca nemali zachovanú trojdňovú lehotu

v súvislosti s prípravou na preštudovanie vyšetrovacieho spisu. Sťažovateľ bol vzatý do

väzby uznesením okresného súdu sp. zn. zo 6. marca 2008 v spojení

s uznesením krajského súdu sp. zn. zo 14. marca 2008 z dôvodov uvedených

v ustanovení . Išlo teda o takzvanú preventívnu

väzbu, ktorá začala 4. marca 2008 o 12.50 h. Ďalším uznesením okresného súdu sp. zn.

z 13. mája 2008 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.

z 29. mája 2008 bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby. Napokon

uznesením okresného súdu sp. zn. z 3. septembra 2008 v spojení s uznesením

krajského súdu sp. zn. zo 14. októbra 2008 bola zamietnutá ďalšia žiadosť

sťažovateľa o prepustenie z väzby, ale aj o prijatie jeho sľubu na nahradenie väzby, pričom

bolo rozhodnuté o ďalšom trvaní jeho väzby. Podľa ak je

obvinený vo väzbe, rozhodne súd pri predbežnom prerokovaní obžaloby vždy aj o ďalšom

trvaní väzby. Preskúmaním spisového materiálu bolo preukázané, že dôvody väzby naďalej

trvajú. Posúdiac formálne a materiálne podmienky väzby sa zistilo, že tieto sú splnené.

Procesný postup orgánov činných v trestnom konaní bol v súlade so zákonom, vznesené

obvinenie podľa obsahuje konkrétne skutočnosti s presným

uvedením skutkov a náležitostí podľa . Boli splnené tiež

materiálne podmienky väzby z dôvodov podľa , teda

„preventívnej“ väzby. Doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré

bolo začaté trestné stíhanie, boli spáchané, majú znaky trestných činov a naďalej existujú

dôvody na podozrenie, že sťažovateľ skutky spáchal. Okresný súd mal za preukázané, že

naďalej existuje dôvodná obava vyplývajúca z konania sťažovateľa, ako aj z konkrétnych

skutočností, že sťažovateľ bude v trestnej činnosti pokračovať. Táto dôvodná obava aj

naďalej vyplýva z konkrétnych skutočností, o ktoré sa súdy opierali v doterajších už

označených uzneseniach. Dôvodná obava, že sťažovateľ bude v trestnej činnosti

pokračovať, je daná tým, že intelektová úroveň sťažovateľa sa nachádza v pásme až

mierneho populačného nadpriemeru (čo vyplýva zo znaleckého posudku znalkyne Mgr. Ť.

z 27. júla 2008), pričom objektom páchania trestného činu môžu byť deti a cieľom je

chrániť spoločnosť pred opakovaným páchaním trestnej činnosti. Znalkyňa Mgr. Ť.

nezodpovedala odborne na všetky vyšetrovateľom položené otázky s tým, že by sa k nim mal

vyjadriť znalec z odboru sexuológie. Dôvodná obava vyplýva ďalej zo skutočnosti, že

vykonanými vyšetrovacími úkonmi sa u sťažovateľa zistila existencia 229 záberov detí

mladších ako osemnásť rokov v predpokladanom veku pätnásť až sedemnásť rokov, ktorých

väčšina nebola ešte identifikovaná. Väzba podľa môže

v konaní pred súdom trvať len nevyhnutný čas, najviac šesť mesiacov (§ 78 ods. 1 Trestného

poriadku). Celková doba trvania väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred

súdom nesmie presiahnuť tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin [§

76 ods. 6 písm. b) ], pričom z tejto lehoty pripadá jedna polovica na

prípravné konanie a jedna polovica na konanie pred súdom, ktorému plynie lehota v zmysle

od podania obžaloby, teda v danom prípade od 18. augusta

2008. Účelom väzby je tiež zabezpečiť osobu obvineného pre trestné konanie a výkon trestu,

ďalej zabezpečiť súdne konanie tak, aby obvinený nemaril objasňovanie skutočností

závažných pre trestné konanie, a napokon je tiež účelom väzby (v neposlednom rade)

chrániť spoločnosť pred pokračovaním v trestnej činnosti v zmysle § 71 ods. 1 písm. c)

. Sťažovateľ prostredníctvom obhajcu doručil okresnému súdu 30.

októbra 2008 písomný sľub, ktorým žiadal nahradiť väzbu sľubom. Predložil aj písomný

doklad o ukončení zmluvného vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o nájme podnikateľského

priestoru v N. Tieto konkrétne skutočnosti, o ktoré sťažovateľ opieral svoju žiadosť

o nahradenie väzby daním písomného sľubu na nahradenie väzby [§ 80 ods. 1 písm. b)

], nepostačujú na to, aby vyvrátili alebo nahradili dôvodnú obavu, že

sťažovateľ bude v trestnej činnosti pokračovať. Z konania sťažovateľa a z ďalších

konkrétnych skutočností, na základe ktorých bol vzatý do väzby, mal okresný súd za

preukázané, že dôvody väzby sa nezmenili, naďalej trvajú, a to aj napriek tomu, že okresný

súd obžalobu pri jej predbežnom prerokovaní odmietol a vec vrátil prokurátorovi pre

závažnú procesnú chybu v súvislosti so zabezpečením práva obhajoby. Okresný súd preto

nepovažuje sľub sťažovateľa na nahradenie väzby za dostatočný. Sťažovateľ je dôvodne

podozrivý, že skutky spáchal v mieste podnikania na F. 17 v N. v priestoroch realitnej

kancelárie, pričom ukončenie nájmu podnikateľského priestoru sčasti znižuje dôvodnú

obavu, že sťažovateľ bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti, vzhľadom na charakter

a spôsob páchania danej trestnej činnosti.

Zo sťažnosti podanej sťažovateľom 5. decembra 2008 proti uzneseniu okresného

súdu sp. zn. z 20. novembra 2008 vyplýva, že požadoval zrušiť napadnuté

uznesenie v časti týkajúcej sa trvania dôvodov väzby a neprijatia písomného sľubu s tým,

aby bol z väzby prepustený a aby bol prijatý jeho písomný sľub z 27. októbra 2008. Podľa

názoru sťažovateľa namietané výroky uznesenia sú založené len na domnienkach

opisujúcich skutkové okolnosti, ktoré sú irelevantné vo vzťahu k dôvodom preventívnej

väzby. Obsah znaleckých posudkov nemôže byť dôvodom na ďalšie trvanie väzby. Pritom

posudky Mgr. Ť. a MUDr. T. svedčia jednak o intelektovej úrovni sťažovateľa, ďalej o tom,

že jeho sexuálne správanie a konanie nemožno hodnotiť ako sexuálny delikt na báze

prítomnej deviácie a že ide zábery osôb vo veku asi 15 – 17 rokov, nie však vyslovene

o detskú pornografiu. Vek týchto osôb je znalcom len odhadnutý, lebo ani z obsahu

znaleckého posudku nevyplývajú žiadne metódy, na základe ktorých znalec dospel

k uvedenému veku. Interpretácia znaleckých posudkov je iba ničím nepodložená domnienka

nemajúca oporu v preukázaných skutočnostiach a nevyplýva z nej obava, že sťažovateľ bude

pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Dôležité sú aj výpovede údajných poškodených. Títo

sa správali veľmi skúsene v sexuálnej oblasti, predávali sa aj iným osobám a neviedli

morálny spôsob života. V tlači bolo písané, že sa dokonca mali dopustiť aj trestnej činnosti.

Túto skutočnosť súdy dosiaľ v rozhodnutiach o väzbe sťažovateľa vôbec nebrali do úvahy.

Nebrali do úvahy ani skutočnosť, že sťažovateľ nebol dosiaľ súdne trestaný, že žije

v usporiadanej rodine, stará sa o šesťročnú dcérku a má trvalé bydlisko a zamestnanie. Aj

z tohto dôvodu dal písomný sľub, ktorý považuje za dostatočný na nahradenie prípadného

dôvodu väzby. Predložil tiež dôkaz svedčiaci o tom, že ukončil nájom priestorov, v ktorých

sa mal trestný čin stať. Okresný súd ani tento dôkaz neakceptoval, potvrdil iba, že sčasti

znižuje dôvodnú obavu z pokračovania v trestnej činnosti.

Z uznesenia krajského súdu sp. zn. z 23. decembra 2008 vyplýva, že

ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 20. novembra 2008. Podľa názoru krajského súdu sťažnosť nie je dôvodná.

Okresný súd rozhodol správne a zákonne. Je nutné dať mu za pravdu v tom, že všetky

formálne a materiálne podmienky preventívnej väzby i naďalej trvajú. Z dosiaľ vykonaných

dôkazov možno dôvodne vysloviť záver, že obvinenie sťažovateľa bolo zákonné, a to bez

prejudikovania rozhodnutia okresného súdu (ak také nastane) v merite veci, keďže v časti

odmietnutia obžaloby a vrátenia veci prokurátorovi sa uznesenie okresného súdu stalo

právoplatným už skôr. Z pohľadu zabezpečených dôkazov sa ani krajskému súdu nejaví

dostatočný sľub sťažovateľa na nahradenie väzby. Je nutné uviesť, že ustanovenie § 80

ods. 1 umožňuje nahradiť väzbu zárukou, sľubom alebo dohľadom, ak

je prítomná existencia dôvodu väzby. Ak však obvinený dôvodnosť preventívnej väzby

popiera (ako je to v danom prípade), potom je potrebné aj jeho sľub chápať iba ako

vyslovene formálny, bez schopnosti uvedomiť si všetku zodpovednosť vyplývajúcu z takéhoto

aktu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému okresným

súdom pod sp. zn. , nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z už citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

V danom prípade bola proti uzneseniu okresného súdu prípustná sťažnosť ako riadny

opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa

mal krajský súd v opravnom konaní. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Odlišná je situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu

vedenému krajským súdom pod sp. zn. . Túto časť sťažnosti treba podľa

názoru ústavného súdu považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu tento nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať

a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky.

Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým

prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Podstatou sťažnosti je tvrdenie, že sťažovateľ bol ponechaný vo väzbe bez existencie

konkrétnych skutočností, z ktorých by mala vyplývať obava z pokračovania v trestnej

činnosti. V tejto súvislosti majú uznesenia okresného súdu a krajského súdu postrádať

náležité odôvodnenie.

Hoci odôvodnenie uznesenia krajského súdu je iba celkom stručné, keďže tento

odkazuje v celom rozsahu na závery okresného súdu, napriek tomu je zistiteľné, že

všeobecné súdy zakladajú dôvodnosť takzvanej preventívnej väzby sťažovateľa na dvoch

skutočnostiach. Ide jednak o rozsah kriminalizovanej činnosti sťažovateľa

(zadokumentovanie 229 záberov neidentifikovaných osôb v predpokladanom veku 15 až 17

rokov), ako aj o zistenú intelektovú úroveň sťažovateľa, ktorá je nadpriemerná.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno za daného stavu závery krajského súdu

považovať za arbitrárne či za zjavne neodôvodnené. Berúc do úvahy povahu trestnej

činnosti, z ktorej je sťažovateľ obžalovaný, možno krajským súdom akcentované dôvody

považovať v danom štádiu trestného konania za dostatočné.

Hoci bola obžaloba proti sťažovateľovi okresným súdom odmietnutá a trestná vec

vrátená prokurátorovi, stalo sa tak pre porušenie obhajobného práva v súvislosti

s nedodržaním zákonnej lehoty na prípravu k preštudovaniu trestného spisu. Preto

odmietnutie obžaloby nijako nespochybňuje existenciu kvalifikovaného stupňa dôvodného

podozrenia zo spáchania žalovaných trestných činov.

Za uvedeného stavu nemožno považovať za arbitrárne či zjavne neodôvodnené ani

rozhodnutie neakceptovať sľub sťažovateľa na nahradenie väzby. Nahradenie väzby sľubom

či iným spôsobom prichádza do úvahy iba vtedy, ak všetky zákonom predpísané podmienky

väzby sú splnené. Ide o opatrenie, ktoré je miernejšie než väzba, pričom musí byť

v konkrétnom prípade dostatočnou zárukou na to, aby nedošlo k zmareniu účelu trestného

konania. Nemožno preto vytknúť krajskému súdu, že má pochybnosti o úprimnosti sľubu zo

strany sťažovateľa, s poukazom na skutočnosť, že sťažovateľ splnenie podmienok pre väzbu

spochybňuje a domáha sa primárne prepustenia z väzby pre neexistenciu jej dôvodov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2009