Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 114/09
PDF · 218.92 KB
No categories available
II. ÚS 114/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2009
predbežne prerokoval sťažnosť PaedDr. O. J., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr.
I. K., N., vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu a na súdnu
ochranu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na
slobodu a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Nitra
pod sp. zn. 21 T 115/2008 a Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 3 To 81/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť PaedDr. O. J. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára
2009 doručená sťažnosť PaedDr. O. J., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie základného práva na osobnú slobodu a na súdnu ochranu podľa čl. 17
ods. 2 a 5 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na
slobodu a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom
Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 21 T 115/2008 a Krajským
súdom v Nitre (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 3 To 81/2008. Sťažnosť bola odovzdaná
na poštovú prepravu 16. februára 2009.
Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením okresného súdu sp. zn. 21 T 115/2008
z 20. novembra 2008 bola odmietnutá obžaloba okresného prokurátora v Nitre (ďalej len
„prokurátor“) sp. zn. 1 Pv 168/2008 podaná proti sťažovateľovi pre zločin výroby detskej
pornografie podľa § 368 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona a prečin prechovávania
detskej pornografie podľa § 370 Trestného zákona a trestná vec bola zároveň vrátená
prokurátorovi na došetrenie. Podľa § 244 ods. 5 Trestného poriadku okresný súd tiež
rozhodol, že väzba sťažovateľa z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
naďalej trvá. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku písomný sľub sťažovateľa, že
povedie riadny život, nedopustí sa trestnej činnosti a splní povinnosti, resp. dodrží
obmedzenia, ktoré by sa mu uložili na nahradenie väzby, neprijal. Proti uzneseniu
okresného súdu v časti týkajúcej sa trvania dôvodov väzby a neprijatia písomného sľubu
podal sťažovateľ ako riadny opravný prostriedok sťažnosť. Uznesením krajského súdu
sp. zn. 3 To 81/2008 z 23. decembra 2008 bola sťažnosť zamietnutá ako nedôvodná.
Krajský súd sa pri odôvodňovaní uznesenia vôbec nezaoberal konkrétnymi
skutočnosťami, hoci jedine takéto skutočnosti môžu v zmysle zákona založiť dôvod väzby
podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Dal za pravdu okresnému súdu, podľa
ktorého všetky formálne a materiálne podmienky ďalšieho trvania preventívnej väzby sú
dané. Čo sa týka písomného sľubu sťažovateľa, krajský súd dospel k záveru, že tento sa
nejaví ako dostatočný na nahradenie väzby. Podľa názoru krajského súdu ak obvinený
popiera dôvodnosť preventívnej väzby, potom možno jeho sľub chápať iba ako vyslovene
formálny, bez schopnosti uvedomiť si všetku zodpovednosť vyplývajúcu z takéhoto aktu.
Ústredným dôvodom sťažnosti je skutočnosť, že namietané uznesenia krajského súdu
a okresného súdu sú abstraktné, založené len na domnienkach, ktoré sú irelevantné
vo vzťahu k preventívnej väzbe. Krajský súd svoje uznesenie zdôvodnil iba celkom krátko,
pričom si iba osvojil závery okresného súdu. Podľa okresného súdu má dôvodná obava
z pokračovania v trestnej činnosti spočívať v tom, že intelektová úroveň sťažovateľa sa
podľa znaleckého posudku Mgr. Ť. nachádza v pásme mierneho populačného nadpriemeru.
Dôvodná obava z pokračovania v trestnej činnosti má ďalej vyplývať z toho, že v bydlisku
a v nebytových priestoroch sťažovateľa boli zaistené technické prostriedky dokumentujúce
zábery 229 detí mladších ako osemnásť rokov. Žiadne iné konkrétne skutočnosti
odôvodňujúce väzbu zistené neboli. Pritom zo znaleckého posudku MUDr. V. a MUDr. I.
vyplýva, že sťažovateľ netrpí žiadnou sexuálnou úchylkou, ale ani inou duševnou chorobou
či poruchou. Ani znalkyňa Mgr. Ť. nenachádza v materiálne klinicko-psychologickom
vyšetrení také preukazné ukazovatele, na základe ktorých by bolo možné suponovať niektorú
z foriem parafílie, teda sexuálnej úchylky. V jej posudku sa vôbec neuvádza to, na čo
okresný súd poukazuje.
Z už uvedeného vyplýva, že v danom prípade nie sú dané žiadne konkrétne
skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod preventívnej väzby, preto treba väzbu v prípade
sťažovateľa považovať za neopodstatnenú. Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného
súdu, pričom vôbec neprihliadol na obhajobné dôvody sťažovateľa. Uznesenia
nezodpovedajú skutkovej ani právnej kvalite, s ktorou zákon väzobné rozhodnutia spája.
Prax, keď si odvolací súd iba osvojí dôvody napadnutého rozhodnutia a iba na ne poukáže
vo svojom rozhodnutí, ešte sama osebe neodporuje dohovoru pod podmienkou, že odvolací
súd skutočne preskúma napadnuté rozhodnutie na základe argumentov uvedených
v opravnom prostriedku. V prípade sťažovateľa sa však krajský súd len uspokojil s dôvodmi
okresného súdu a osvojil si jeho závery bez toho, aby ich konfrontoval so skutočnosťami
uvedenými v sťažnosti. Preto uznesenia trpia právnymi vadami a znamenajú porušenie
základných práv sťažovateľa. Ide o prejav svojvôle, resp. o postup, v ktorom absentuje
zákonné odôvodnenie väzby. Ak odôvodnenie rozhodnutia o väzbe neobsahuje
vysporiadanie sa s obranou obvineného v jej základe poukazujúcom na nezákonnosť, sú
právne závery súdu porušením ústavného princípu zákazu ľubovôle v rozhodovaní.
Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených
článkov ústavy a dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 3 To 81/2008 z 23. decembra
2008, ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo, s tým, aby bolo uznesenie krajského súdu,
ako aj uznesenie okresného súdu sp. zn. 21 T 115/2008 z 20. novembra 2008 zrušené.
Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 21 T 115/2008 z 20. novembra 2008 vyplýva, že
ním bola odmietnutá obžaloba prokurátora proti sťažovateľovi, trestná vec sťažovateľa bola
vrátená prokurátorovi, podľa § 244 ods. 5 Trestného poriadku bolo vyslovené, že väzba
sťažovateľa z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku naďalej trvá,
a napokon podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku nebol prijatý písomný sľub
sťažovateľa, že povedie riadny život, najmä že sa už nedopustí trestnej činnosti a že splní
povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia na nahradenie väzby. Podľa názoru
okresného súdu dôvodom odmietnutia obžaloby a vrátenia trestnej veci prokurátorovi bola
skutočnosť, že sťažovateľ, resp. jeho obhajca nemali zachovanú trojdňovú lehotu
v súvislosti s prípravou na preštudovanie vyšetrovacieho spisu. Sťažovateľ bol vzatý do
väzby uznesením okresného súdu sp. zn. 6 Tp 31/2008 zo 6. marca 2008 v spojení
s uznesením krajského súdu sp. zn. 4 Tpo 11/2008 zo 14. marca 2008 z dôvodov uvedených
v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Išlo teda o takzvanú preventívnu
väzbu, ktorá začala 4. marca 2008 o 12.50 h. Ďalším uznesením okresného súdu sp. zn.
6 Tp 67/2008 z 13. mája 2008 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 4 Tpo 24/2008
z 29. mája 2008 bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby. Napokon
uznesením okresného súdu sp. zn. 21 T 115/2008 z 3. septembra 2008 v spojení s uznesením
krajského súdu sp. zn. 3 Tos 63/2008 zo 14. októbra 2008 bola zamietnutá ďalšia žiadosť
sťažovateľa o prepustenie z väzby, ale aj o prijatie jeho sľubu na nahradenie väzby, pričom
bolo rozhodnuté o ďalšom trvaní jeho väzby. Podľa § 244 ods. 5 Trestného poriadku ak je
obvinený vo väzbe, rozhodne súd pri predbežnom prerokovaní obžaloby vždy aj o ďalšom
trvaní väzby. Preskúmaním spisového materiálu bolo preukázané, že dôvody väzby naďalej
trvajú. Posúdiac formálne a materiálne podmienky väzby sa zistilo, že tieto sú splnené.
Procesný postup orgánov činných v trestnom konaní bol v súlade so zákonom, vznesené
obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku obsahuje konkrétne skutočnosti s presným
uvedením skutkov a náležitostí podľa § 206 ods. 3 Trestného poriadku. Boli splnené tiež
materiálne podmienky väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, teda
„preventívnej“ väzby. Doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré
bolo začaté trestné stíhanie, boli spáchané, majú znaky trestných činov a naďalej existujú
dôvody na podozrenie, že sťažovateľ skutky spáchal. Okresný súd mal za preukázané, že
naďalej existuje dôvodná obava vyplývajúca z konania sťažovateľa, ako aj z konkrétnych
skutočností, že sťažovateľ bude v trestnej činnosti pokračovať. Táto dôvodná obava aj
naďalej vyplýva z konkrétnych skutočností, o ktoré sa súdy opierali v doterajších už
označených uzneseniach. Dôvodná obava, že sťažovateľ bude v trestnej činnosti
pokračovať, je daná tým, že intelektová úroveň sťažovateľa sa nachádza v pásme až
mierneho populačného nadpriemeru (čo vyplýva zo znaleckého posudku znalkyne Mgr. Ť.
z 27. júla 2008), pričom objektom páchania trestného činu môžu byť deti a cieľom je
chrániť spoločnosť pred opakovaným páchaním trestnej činnosti. Znalkyňa Mgr. Ť.
nezodpovedala odborne na všetky vyšetrovateľom položené otázky s tým, že by sa k nim mal
vyjadriť znalec z odboru sexuológie. Dôvodná obava vyplýva ďalej zo skutočnosti, že
vykonanými vyšetrovacími úkonmi sa u sťažovateľa zistila existencia 229 záberov detí
mladších ako osemnásť rokov v predpokladanom veku pätnásť až sedemnásť rokov, ktorých
väčšina nebola ešte identifikovaná. Väzba podľa § 71 ods. 2 Trestného poriadku môže
v konaní pred súdom trvať len nevyhnutný čas, najviac šesť mesiacov (§ 78 ods. 1 Trestného
poriadku). Celková doba trvania väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred
súdom nesmie presiahnuť tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin [§
76 ods. 6 písm. b) Trestného poriadku], pričom z tejto lehoty pripadá jedna polovica na
prípravné konanie a jedna polovica na konanie pred súdom, ktorému plynie lehota v zmysle
§ 76 ods. 7 Trestného poriadku od podania obžaloby, teda v danom prípade od 18. augusta
2008. Účelom väzby je tiež zabezpečiť osobu obvineného pre trestné konanie a výkon trestu,
ďalej zabezpečiť súdne konanie tak, aby obvinený nemaril objasňovanie skutočností
závažných pre trestné konanie, a napokon je tiež účelom väzby (v neposlednom rade)
chrániť spoločnosť pred pokračovaním v trestnej činnosti v zmysle § 71 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku. Sťažovateľ prostredníctvom obhajcu doručil okresnému súdu 30.
októbra 2008 písomný sľub, ktorým žiadal nahradiť väzbu sľubom. Predložil aj písomný
doklad o ukončení zmluvného vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o nájme podnikateľského
priestoru v N. Tieto konkrétne skutočnosti, o ktoré sťažovateľ opieral svoju žiadosť
o nahradenie väzby daním písomného sľubu na nahradenie väzby [§ 80 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku], nepostačujú na to, aby vyvrátili alebo nahradili dôvodnú obavu, že
sťažovateľ bude v trestnej činnosti pokračovať. Z konania sťažovateľa a z ďalších
konkrétnych skutočností, na základe ktorých bol vzatý do väzby, mal okresný súd za
preukázané, že dôvody väzby sa nezmenili, naďalej trvajú, a to aj napriek tomu, že okresný
súd obžalobu pri jej predbežnom prerokovaní odmietol a vec vrátil prokurátorovi pre
závažnú procesnú chybu v súvislosti so zabezpečením práva obhajoby. Okresný súd preto
nepovažuje sľub sťažovateľa na nahradenie väzby za dostatočný. Sťažovateľ je dôvodne
podozrivý, že skutky spáchal v mieste podnikania na F. 17 v N. v priestoroch realitnej
kancelárie, pričom ukončenie nájmu podnikateľského priestoru sčasti znižuje dôvodnú
obavu, že sťažovateľ bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti, vzhľadom na charakter
a spôsob páchania danej trestnej činnosti.
Zo sťažnosti podanej sťažovateľom 5. decembra 2008 proti uzneseniu okresného
súdu sp. zn. 21 T 115/2008 z 20. novembra 2008 vyplýva, že požadoval zrušiť napadnuté
uznesenie v časti týkajúcej sa trvania dôvodov väzby a neprijatia písomného sľubu s tým,
aby bol z väzby prepustený a aby bol prijatý jeho písomný sľub z 27. októbra 2008. Podľa
názoru sťažovateľa namietané výroky uznesenia sú založené len na domnienkach
opisujúcich skutkové okolnosti, ktoré sú irelevantné vo vzťahu k dôvodom preventívnej
väzby. Obsah znaleckých posudkov nemôže byť dôvodom na ďalšie trvanie väzby. Pritom
posudky Mgr. Ť. a MUDr. T. svedčia jednak o intelektovej úrovni sťažovateľa, ďalej o tom,
že jeho sexuálne správanie a konanie nemožno hodnotiť ako sexuálny delikt na báze
prítomnej deviácie a že ide zábery osôb vo veku asi 15 – 17 rokov, nie však vyslovene
o detskú pornografiu. Vek týchto osôb je znalcom len odhadnutý, lebo ani z obsahu
znaleckého posudku nevyplývajú žiadne metódy, na základe ktorých znalec dospel
k uvedenému veku. Interpretácia znaleckých posudkov je iba ničím nepodložená domnienka
nemajúca oporu v preukázaných skutočnostiach a nevyplýva z nej obava, že sťažovateľ bude
pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Dôležité sú aj výpovede údajných poškodených. Títo
sa správali veľmi skúsene v sexuálnej oblasti, predávali sa aj iným osobám a neviedli
morálny spôsob života. V tlači bolo písané, že sa dokonca mali dopustiť aj trestnej činnosti.
Túto skutočnosť súdy dosiaľ v rozhodnutiach o väzbe sťažovateľa vôbec nebrali do úvahy.
Nebrali do úvahy ani skutočnosť, že sťažovateľ nebol dosiaľ súdne trestaný, že žije
v usporiadanej rodine, stará sa o šesťročnú dcérku a má trvalé bydlisko a zamestnanie. Aj
z tohto dôvodu dal písomný sľub, ktorý považuje za dostatočný na nahradenie prípadného
dôvodu väzby. Predložil tiež dôkaz svedčiaci o tom, že ukončil nájom priestorov, v ktorých
sa mal trestný čin stať. Okresný súd ani tento dôkaz neakceptoval, potvrdil iba, že sčasti
znižuje dôvodnú obavu z pokračovania v trestnej činnosti.
Z uznesenia krajského súdu sp. zn. 3 To 81/2008 z 23. decembra 2008 vyplýva, že
ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.
21 T 115/2008 z 20. novembra 2008. Podľa názoru krajského súdu sťažnosť nie je dôvodná.
Okresný súd rozhodol správne a zákonne. Je nutné dať mu za pravdu v tom, že všetky
formálne a materiálne podmienky preventívnej väzby i naďalej trvajú. Z dosiaľ vykonaných
dôkazov možno dôvodne vysloviť záver, že obvinenie sťažovateľa bolo zákonné, a to bez
prejudikovania rozhodnutia okresného súdu (ak také nastane) v merite veci, keďže v časti
odmietnutia obžaloby a vrátenia veci prokurátorovi sa uznesenie okresného súdu stalo
právoplatným už skôr. Z pohľadu zabezpečených dôkazov sa ani krajskému súdu nejaví
dostatočný sľub sťažovateľa na nahradenie väzby. Je nutné uviesť, že ustanovenie § 80
ods. 1 Trestného poriadku umožňuje nahradiť väzbu zárukou, sľubom alebo dohľadom, ak
je prítomná existencia dôvodu väzby. Ak však obvinený dôvodnosť preventívnej väzby
popiera (ako je to v danom prípade), potom je potrebné aj jeho sľub chápať iba ako
vyslovene formálny, bez schopnosti uvedomiť si všetku zodpovednosť vyplývajúcu z takéhoto
aktu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému okresným
súdom pod sp. zn. 21 T 115/2008, nie je daná právomoc ústavného súdu.
Ako to vyplýva z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
V danom prípade bola proti uzneseniu okresného súdu prípustná sťažnosť ako riadny
opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa
mal krajský súd v opravnom konaní. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.
Odlišná je situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu
vedenému krajským súdom pod sp. zn. 3 To 81/2008. Túto časť sťažnosti treba podľa
názoru ústavného súdu považovať za zjavne neopodstatnenú.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu tento nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať
a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky.
Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým
prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis
mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).
Podstatou sťažnosti je tvrdenie, že sťažovateľ bol ponechaný vo väzbe bez existencie
konkrétnych skutočností, z ktorých by mala vyplývať obava z pokračovania v trestnej
činnosti. V tejto súvislosti majú uznesenia okresného súdu a krajského súdu postrádať
náležité odôvodnenie.
Hoci odôvodnenie uznesenia krajského súdu je iba celkom stručné, keďže tento
odkazuje v celom rozsahu na závery okresného súdu, napriek tomu je zistiteľné, že
všeobecné súdy zakladajú dôvodnosť takzvanej preventívnej väzby sťažovateľa na dvoch
skutočnostiach. Ide jednak o rozsah kriminalizovanej činnosti sťažovateľa
(zadokumentovanie 229 záberov neidentifikovaných osôb v predpokladanom veku 15 až 17
rokov), ako aj o zistenú intelektovú úroveň sťažovateľa, ktorá je nadpriemerná.
Podľa názoru ústavného súdu nemožno za daného stavu závery krajského súdu
považovať za arbitrárne či za zjavne neodôvodnené. Berúc do úvahy povahu trestnej
činnosti, z ktorej je sťažovateľ obžalovaný, možno krajským súdom akcentované dôvody
považovať v danom štádiu trestného konania za dostatočné.
Hoci bola obžaloba proti sťažovateľovi okresným súdom odmietnutá a trestná vec
vrátená prokurátorovi, stalo sa tak pre porušenie obhajobného práva v súvislosti
s nedodržaním zákonnej lehoty na prípravu k preštudovaniu trestného spisu. Preto
odmietnutie obžaloby nijako nespochybňuje existenciu kvalifikovaného stupňa dôvodného
podozrenia zo spáchania žalovaných trestných činov.
Za uvedeného stavu nemožno považovať za arbitrárne či zjavne neodôvodnené ani
rozhodnutie neakceptovať sľub sťažovateľa na nahradenie väzby. Nahradenie väzby sľubom
či iným spôsobom prichádza do úvahy iba vtedy, ak všetky zákonom predpísané podmienky
väzby sú splnené. Ide o opatrenie, ktoré je miernejšie než väzba, pričom musí byť
v konkrétnom prípade dostatočnou zárukou na to, aby nedošlo k zmareniu účelu trestného
konania. Nemožno preto vytknúť krajskému súdu, že má pochybnosti o úprimnosti sľubu zo
strany sťažovateľa, s poukazom na skutočnosť, že sťažovateľ splnenie podmienok pre väzbu
spochybňuje a domáha sa primárne prepustenia z väzby pre neexistenciu jej dôvodov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. marca 2009