Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 69/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti R., a. s. v likvidácii, D., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -138 z 11. septembra 2008

a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 11. novembra 2008

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti R., a. s. v likvidácii, o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára

2009 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti R., a. s. v likvidácii (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 35 ods. 1

(ďalej len „“) uznesením Okresného súdu Trenčín (ďalej

len „okresný súd“) č. k. -138 z 11. septembra 2008 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“) a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 11. novembra 2008.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnutým uznesením okresného súdu bol

vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Na odvolanie sťažovateľky proti tomuto uzneseniu

krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu.

Podľa tvrdenia sťažovateľky táto 23. júla 2008 (ešte pred vydaním uznesenia

o vyhlásení konkurzu) uhradila v celom rozsahu pohľadávky, ktoré mala voči

navrhovateľovi a rovnako voči ďalšiemu veriteľovi Mesto R.. Sťažovateľka na základe

uvedených skutočností (v rámci podaného odvolania proti napadnutému uzneseniu

okresného súdu) požiadala krajský súd, aby zmenil prvostupňové rozhodnutie a zastavil

konkurzné konanie v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa jej názoru

okresný súd nesprávne vyhodnotil predovšetkým skutočnosť, že pohľadávky boli uhradené

z finančných prostriedkov inej osoby ako dlžníka, a preto pri svojom rozhodovaní dospel aj

k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vyhlásil konkurz na majetok sťažovateľky.

Zároveň v rámci podaného odvolania sťažovateľka namietala, že súd prvého stupňa neúplné

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností.

K porušeniu práv namietaným postupom súdov sťažovateľka uviedla, „že týmto

rozhodnutím Okresného súdu... potvrdeného rozhodnutím Krajského súd... boli porušené

jeho základné práva a slobody uvedené v Ústave... a to právo na podnikanie“. Po odcitovaní

ďalej uviedla, že „v dôsledku rozhodnutia KS... a právoplatného

uznesenia Okresného súdu... je sťažovateľ nútený ukončiť svoju podnikateľskú činnosť...

Ukončením konkurzného konania dôjde k zániku sťažovateľa i jeho podnikateľskej

činnosti.“.

Sťažovateľka zároveň navrhla, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutých

uznesení okresného súdu a krajského súdu, čo odôvodnila tým, že v súčasnej dobe sú už

všetky pohľadávky uhradené.

Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd „zrušil rozhodnutie

Okresného súdu v Trenčíne č. k.: -138 zo dňa 11. 09. 2008 a uznesenie

Krajského súdu v Bratislave č. k.: zo dňa 11. 11. 2008 a vrátil vec na

ďalšie konanie.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K napadnutému uzneseniu okresného súdu

V je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý znamená, že ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na jej prerokovanie.

V súlade s princípom subsidiarity právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov.

Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie okresného súdu, ústavný súd vzhľadom na už

uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti tomuto uzneseniu bolo možné podať odvolanie

(čo sťažovateľka aj využila), a preto sťažnosť v tejto časti bolo potrebné odmietnuť pre

nedostatok právomoci ústavného súdu podľa .

V závere ústavný súd v súvislosti s napadnutým uznesením okresného súdu

poukazuje na závery v bode 2 II. časti odôvodnenia, ktoré sú použiteľné aj pre napadnuté

uznesenie okresného súdu.

2. K napadnutému uzneseniu krajského súdu

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Ústavný súd je v súlade s viazaný petitom

sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil

za porušovateľa svojich práv (m. m. , ).

Sťažovateľka vo svojom návrhu žiadala, aby ústavný súd zrušil okrem iného

napadnuté uznesenie krajského súdu. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je

nesúhlas sťažovateľky s hodnotením dôkazov a s právnym názorom krajského (okresného)

súdu, teda s jeho interpretáciou príslušných zákonných ustanovení, hodnotením skutkového

stavu a právnym názorom vo veci sťažovateľky.

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné uviesť,

že nie je zásadne oprávnený ani povinný preskúmavať a posudzovať skutkové zistenia

a právne názory všeobecných súdov, ktoré pri výklade a uplatňovaní obyčajných zákonov

vytvorili skutkový a právny základ ich rozhodnutí. Ústavný súd nepreskúmava, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav, pretože to je

v právomoci opravných všeobecných súdov.

Ústavnou kompetenciou ústavného súdu je v prípadoch napadnutia rozhodnutí

všeobecných súdov kontrola zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie právnych noriem

a postupu, ktorý im predchádzal, s , prípadne s medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Preskúmanie rozhodnutia všeobecného súdu

v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo základnej

slobody. Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné

a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne

, , ).

V návrhu na rozhodnutie ústavného súdu sťažovateľka nenavrhla vysloviť porušenie

žiadneho jej základného práva. Sťažovateľka len v odôvodnení svojej sťažnosti uviedla, že

ňou označenými rozhodnutiami, ktorých zrušenia sa domáha, bolo porušené jej základné

právo na podnikanie podľa . ods. 1 , čo odôvodnila tým, že „v dôsledku

rozhodnutia KS... a právoplatného uznesenia Okresného súdu... je sťažovateľ nútený

ukončiť svoju podnikateľskú činnosť... Ukončením konkurzného konania dôjde k zániku

sťažovateľa i jeho podnikateľskej činnosti.“. Porušenie iného základného práva nie je

uvedené ani v obsahu sťažnosti.

Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu

naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

K namietanému porušeniu základného práva podľa ústavný súd

považuje za potrebné uviesť, že v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou zastáva názor,

že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv

hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil

aj ústavnoprocesné princípy postupu vyplývajúce z až . V opačnom prípade

by sa ústavný súd stal opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom

ochrany ústavnosti podľa v spojení s . Ústavný súd by

takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov,

ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základom na to, aby sa vytvoril skutkový

základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumcia pod právne normy.

Ústavný súd konštatuje, že z tohto dôvodu nie je ani žiadna vecná súvislosť medzi

napadnutým uznesením krajského súdu a označeným základným právom podľa čl. 35 ods. 1

.

Preto je sťažnosť v tomto rozsahu zjavne neopodstatnená podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

3. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu

ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2009