Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 86/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť J. L., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím súdu alebo nesprávnym úradným postupom podľa

Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práva na spravodlivý proces a na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára

2009 doručená a 2. marca 2009 doplnená sťažnosť J. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím súdu alebo nesprávnym úradným postupom podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

„1./ Okresný súd Košice II v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru

okamžitým zrušením a o náhradu mzdy pod číslom konania -177 v rozsudku

zo dňa 27. 11. 2007 vylúčil môj nárok na náhradu mzdy na samostatné konanie pod číslo

-22. Od tejto doby až do 11. 12. 2008 nebol Okresný súd Košice II schopný túto

jednoduchú vec ukončiť.

2./ Okresný súd Košice II nedoručil uznesenie zo dňa 3. 11. 2008 mne ako aj

odporcovi U... a uznesenie -22 takto správoplatnil dňom 11. 12. 2008.

3. Okresný súd Košice II v konaní -22 odo mňa ako navrhovateľa žiadal

vyčísliť výšku náhrady mzdy, aby som špecifikoval výšku náhrady mzdy, ktorej zaplatenia sa

proti odporcovi v konaní domáham, čo považujem za nelogické, pretože ja som nemohol

vedieť, že koľko by som bol zarobil. Na vyčíslenie výšky náhrady mzdy je predsa

kompetentná mzdová učtáreň môjho bývalého zamestnávateľa teda odporcu U... Od nich si

mal súd vyžiadať vyčíslenia výšky náhrady mzdy.

4./ Uznesením OS Košice II zo dňa 3. 11. 2008 pod číslom konania -22,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. 12. 2008 súd odmietol podanie navrhovateľa zo dňa

17. 12. 2001-návrh na náhradu mzdy, pretože podľa súdu je môj návrh neúplný a neurčitý,

nakoľko som nešpecifikoval podľa súdu nekonkretizoval peňažnú sumu, ktorej zaplatenia

som sa domáhal a domáham sa. Ja neviem vyčísliť výšku náhrady mzdy...“

3. Sťažovateľ v podaní doručenom 2. marca 2009 namietal aj porušenie základného

práva na súdnu ochranu zaručeného v a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného dohovorom, avšak bez upresnenia petitu.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo J. L. na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,

alebo nesprávnym úradným postupom zaručené mu v SR a na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené mu v SR a na

prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené mu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom slobôd postupom odporcu pod spisovou

značkou -22 bolo porušené.

Zrušuje sa uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 3. 11. 2008 pod číslom

konania -22, ako nezákonné a prikazuje sa odporcovi riadne vo veci konať.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi primerané zadosťučinenie v sume

2 000 eura do dvoch mesiacov od doručenia nálezu a nahradiť trovy právneho

zastúpenia.“.

5. Nárok na finančné zadosťučinenie sťažovateľ odôvodnil takto: „Rozhodným

dôvodom, pre ktorý si uplatňujem primerané zadosťučinenie je to, že ma tento jednoduchý

súdny spor znervózňuje a spôsobuje mi traumu v psychickej zložke mojej osobnosti a som

presvedčený o tom, že som v práve. Zavinením odporcu sa po dlhú dobu, ktorá je

neadekvátna povahe a zložitosti sporu, udržiava moja právna neistota. Tiež som

presvedčený o tom, že OS KE II pochybil po procesnej stránke. Z vyššie uvedených dôvodov

si myslím, že primerané spravodlivé zadosťučinenie od odporcu mi po práve patrí.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy,

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie v danej

veci predbežne skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V prípadoch

sťažností podľa , v ktorých je namietané porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ako aj práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie

ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov [platného do 31. marca 2005 (ďalej len „zákon o štátnej správe

súdov“)] a od 1. apríla 2005 podľa a a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa zákona

o štátnej správe súdov (a v súčasnosti podľa zákona o súdoch), alebo ak sa preukáže, že

sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2

).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,

že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti“.

Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán

poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ, kvalifikovane zastúpený advokátom, nepreukázal

(ani to nedoložil), že podal v súvislosti s namietaným postupom okresného súdu sťažnosť na

prieťahy v konaní doručenú predsedovi okresného súdu, bolo potrebné sťažnosť v tejto časti

odmietnuť pre neprípustnosť.

2. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný

súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktorými sťažovatelia namietajú

zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu

základnému právu podľa a právu podľa dohovoru len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného

práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. , ,

, ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (v rovnakom

rozsahu sa vzťahuje aj na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže preto vyplývať aj z toho,

že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom

už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

(), alebo aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom

konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby

sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

Sťažovateľ namieta, že okresný súd „... 27. 11. 2007 vylúčil môj nárok na náhradu

mzdy na samostatné konanie pod číslo -22. Od tejto doby až do 11. 12. 2008

nebol Okresný súd Košice II schopný túto jednoduchú vec ukončiť.“. Ústavný súd k tomu

uvádza, že prijatím namietaného rozhodnutia okresným súdom č. k. -22

z 3. novembra 2008 už netrvali prieťahy v konaní a okrem toho doba súdneho konania,

ktoré je v sťažnosti namietané (od 27. novembra 2007 do 3. novembra 2008), nevykazovala

znaky ústavne akceptovateľného prieťahu v konaní, preto v tejto časti sťažnosť odmietol

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

3. V ďalšom sťažovateľ namieta nezákonnosť, nespravodlivý proces spočívajúci

v tom, že mu okresným súdom nebolo doručené rozhodnutie č. k. -22

z 3. novembra 2008 a žiada, aby ho ústavný súd zrušil. Túto žiadosť opiera o čl. 46 ods. 1

a dohovoru.

Ak sťažovateľ má alebo v minulosti mal možnosť domáhať sa ochrany svojich

označených práv pred všeobecným súdom, tak to vylučuje právomoc ústavného súdu konať

o jeho sťažnosti. Nedostatok právomoci ústavného súdu vyplýva priamo z (

ods. 1) a ústavný súd ho nemôže prekonať postupom podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, ktorý sa vzťahuje len na neprípustnosť sťažnosti spočívajúcu v nevyužití iných ako

súdnych prostriedkov ochrany označených sťažovateľových práv.

Ústavný súd z uvedených dôvodov nebol oprávnený zaoberať sa ani s touto časťou

sťažnosti a musel ju odmietnuť pre nedostatok svojej právomoci, pretože ide o rozhodnutie

okresného súdu, proti ktorému bolo (je) možné podať opravný prostriedok (odvolanie).

Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že jemu ani jeho právnemu zástupcovi nebolo doručené

uznesenie okresného súdu č. k. -22 z 3. novembra 2008, potom toto rozhodnutie

nemohlo ani nadobudnúť právoplatnosť a nič mu ani nebráni, aby po jeho doručení podal

proti nemu odvolanie.

4. Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie práva na náhradu škody (čl. 46 ods. 3

) z dôvodu nezákonného rozhodnutia súdu, resp. nesprávnym úradným postupom,

ústavný súd aj v tejto časti musel sťažnosť odmietnuť pre nedostatok svojej právomoci,

pretože sťažovateľ má možnosť domáhať sa náhrady škody postupom podľa zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Preto aj v tejto časti rozhodol ústavný súd tak, ako to je vo výroku uvedené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2009