Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 117/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2008

doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom podaným okresnému

súdu 16. januára 2006 domáhal obnovy konania v jeho veci pôvodne vedenej na okresnom

súde pod sp. zn. , odvolávajúc sa pritom na rozhodnutie Európskeho súdu pre

ľudské práva, ktorý svojím rozhodnutím č. 32106/96 zo 4. júna 2002 mal podľa sťažovateľa

konštatovať, že v konaní vedenom pod sp. zn. okresný súd porušil jeho základné

právo na spravodlivý proces. Podľa tvrdení sťažovateľa okresný súd o jeho návrhu na

obnovu konania koná iba formálne, čím spôsobuje prieťahy v konaní a ponecháva

sťažovateľa v dlhodobej právnej neistote.

Sťažovateľ v podanej sťažnosti súčasne žiadal, aby mu ústavný súd v konaní pred

ústavným súdom ustanovil právneho zástupcu z dôvodu jeho nepriaznivých majetkových

a finančných pomerov.

Sťažovateľ ďalej vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:

„Myslím si, že v danom prípade mnou označený porušovateľ ľudského práva i

základného v zmysle ods. 2), SR v spojení s ods. 1), Dohovoru sa dopúšťa

zbytočných a neodôvodnených prieťahov a na môj úkor prípad neuzavrel v primeranej

lehote, a to ani čiastočne tým, že môj návrh na obnovu konania aspoň povoľuje, čím ma drží

v dlhej neistote a..., keďže tu ide o nadmieru veľmi dôležitý súdny spor.“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po

prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. nielen podľa ods. 2),

SR a ods. 1), čl. 6 Dohovoru boli postupom (nečinnosťou) Okresného súdu v Bardejove v

konaní vedenom u neho pod č. k. porušené, ale že sťažovateľ, ako obeť bezprávia

je dlhodobo v zmysle Dohovoru MOP č. 111/58, Paktu o občianskych a politických právach

i hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach diskriminovaný vo svojom povolaní

a zamestnaní.

2. Prikazuje Okresnému súdu v Bardejove vo veci pod č. k. konať bez

prieťahov.

3. Priznáva I. K. K. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 180 tis. Sk (slovom

stoosemdesiattisíc korún slovenských), ktoré je mu povinný Okresný súd v Bardejove

uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia.

4. Ukladá Okresnému súdu v Bardejove uhradiť vzniklé trovy tohto súdneho konania

na označený účet právneho zástupcu sťažovateľa, a to do 15-tich dní od právoplatnosti

tohto súdneho rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou námietok sťažovateľa je tvrdenie o tom, že okresný súd vo veci jeho

návrhu na obnovu konania, ktorá je vedená pod sp. zn. , koná so zbytočnými

a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa neustále predlžuje stav jeho právnej neistoty

a okresný súd porušuje jeho základné právo zaručené v a právo zaručené

v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto

odmietne (m. m. a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Ústavný súd predovšetkým poukazuje na to, že jeho judikatúra sa ustálila v tom, že

základným účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v (a obdobne aj v dohovoru) je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(napr. ). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda

možno porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie štátneho orgánu

o právach a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav

právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu (,

).

Podľa (ďalej aj „OSP“) návrh na obnovu

konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu konania povolí. V zmysle odseku 3

citovaného ustanovenia povolením obnovy konania sa odkladá vykonateľnosť rozhodnutia

vo veci.

Podľa len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy

právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko,

čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednaní obnovy.

Podľa ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne,

zamietne uznesením návrh na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej

zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.

V konaní o návrhu na obnovu konania - v štádiu do právoplatného rozhodovania

o povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania - nie

je aplikovateľný v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (rovnako to platí, pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru v časti týkajúcej

sa práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote - pozri napr. Sablon v. Belgicko,

2004), pretože nejde o rozhodovanie o hmotnom práve alebo záväzku a o odstránenie stavu

právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím vo veci (,

, , ).

Takéto rozhodnutie týkajúce sa práv účastníkov konania bolo už totiž v danej veci

vydané v pôvodnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. a až do doby

povolenia obnovy konania v zmysle predstavuje prekážku veci

rozhodnutej, ktorú nemožno prejednať znova.

Prekážka veci rozhodnutej odpadne len za predpokladu nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia o povolení obnovy konania podľa , keď by okresný súd

bez ďalšieho návrhu vec znovu prejednal. V tomto štádiu by už preto išlo o rozhodovanie

o občianskom práve alebo záväzku a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote

právoplatným rozhodnutím o návrhu na zmenu rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní,

a prichádzala by teda do úvahy aj aplikovateľnosť v časti týkajúcej sa

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a rovnako aj práva na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd už vyslovil, že pri obnove konania podľa Občianskeho súdneho

poriadku (§ 228 a nasl.) môže byť základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa porušené len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti

uznesenia o povolení obnovy konania (, ).

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu

v predmetnom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bez ďalšieho

kvalifikoval ako porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd rozhodol o odmietnutí sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, tak ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia, a rozhodnutie o prikázaní okresnému súdu konať, o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia a trov konania je podmienené vyslovením

porušenia práva alebo slobody sťažovateľa ( prvá veta ), nepripadalo už

do úvahy, aby ústavný súd o tejto časti sťažnosti rozhodoval.

Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa aj

žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2009