Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 82/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. Č., M., zastúpeného JUDr. M. K., M., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

postupom a nekonaním Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. XV/3 Spr 180/08 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. D. Č. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára

2009 doručená sťažnosť Ing. D. Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom a nekonaním Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. sp. zn.

XV/3 Spr 180/08.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že porušenie svojho základného práva vidí v tom,

že generálna prokuratúra v namietanom konaní „vôbec neprejednala a neodpovedala na

môj piaty opakovaný podnet a v ňom relevantné fakty v čl. I pod bodom 1. až 8.) zo dňa

15. novembra 2008.“

Sťažovateľ ďalej tvrdí, že rozhodnutie o spôsobe vybavenia sťažnosti mu do

dnešného dňa nebolo doručené, a uvádza, že sťažnosť na ústavnom súde podáva v zákonnej

lehote „od doručenia listu GP sp. zn.: XV/3 Spr 180/08-3 zo dňa 5. 12. 2008, ktoré bolo

doručené môjmu právnemu zástupcovi dňa 15. 12. 2008“.

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo Ing. D. Č. podľa na inú

právnu ochranu bolo porušené.

2. Zakazuje GP SR vo veci XV/3 Spr 180/08-3 pokračovať v porušovaní základného

práva a prikazuje porušovateľovi obnoviť stav pred porušením tohto práva.“

Súčasťou sťažnosti bola žiadosť o nezverejňovanie mena a priezviska sťažovateľa

a jeho právneho zástupcu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané

náležitosti sú upravené v

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pričom

nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom

prerokovaní podľa . Ústavný súd preto predbežne

prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa a skúmal, či

neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa .

Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy,

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú treba považovať takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.

, ).

Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základného práva podľa

došlo postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. sp. zn. XV/3 Spr

180/08, pretože generálna prokuratúra „vôbec neprejednala a neodpovedala“ na jeho

„pádne argumenty“ uvedené v čl. I piateho opakovaného podnetu z 15. novembra 2008.

Podľa sa každý môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Základné právo na súdnu ochranu podľa zaručuje, že každý sa

môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým

orgánom môže byť aj generálna prokuratúra.

Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa je

nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány

prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu [§ 31 ods. 2 a § 34

ods. 2 o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o prokuratúre“)], pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov

prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať

a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou toho práva dotknutej osoby nie je

ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m.

, a ).

Podľa § 31 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia podnetom sa rozumie

písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej

osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti,

najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby

vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia

zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je

podľa zákona oprávnený.

Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať

na ktorejkoľvek prokuratúre.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet

v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje

nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet,

v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich

podnetov v tej istej veci.

Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd je toho názoru, že generálna

prokuratúra sa jeho podnetom v napadnutom konaní zaoberala, pretože o spôsobe

preskúmania riadne sťažovateľa (prostredníctvom jeho právneho zástupcu) aj vyrozumela.

Ústavný súd zistil, že 15. novembra 2008 podal sťažovateľ „Ďalší opakovaný podnet

- piaty na zrušenie rozhodnutia v prípravnom konaní - prejav nespokojnosti s vybavením

našich predchádzajúcich podnetov... z dôvodu, že v prechádzajúcom piatom podnete

z 5. augusta 2008 išlo o zjavnú chybu z našej strany v napísaní spisovej značky ku ktorej sa

daný podnet vzťahuje a podávam ho vo veci k sp. zn.: Pz 74/07-44: Podávateľa: Ing. D. Č...

zast. JUDr. M. K. - advokátom“.

V tomto podnete sťažovateľ uviedol: „S deštruktívnou sentenciou vybavujúcej

prokurátorky GP SR JUD. Ľ. Ch, ktorá vybavovala v konaní jednotlivé podania

apriori holisticky nesúhlasím...“.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uvádza, že podnetom zo

7. júla 2007 sa domáhal zrušenia rozhodnutia v prípravnom konaní - „Uznesenia O. ... B.,

ktorým sa začalo trestné stíhanie voči môjmu mandantovi Ing. D. Č., lebo podal voči nemu

sťažnosť a rozhodnutie o spôsobe jej vybavenia sme do dnešného dňa neobdržali, a to aj

napriek tomu, že Ing. D. Č. v sťažnosti uviedol svoju kontaktnú adresu na tento účel § 65

. Ďalej poukazujeme na ) Toto ustanovenie zakotvuje všeobecné páchateľstvo

len fyzických osôb. Trestnú zodpovednosť právnických osôb tento zákon nepripúšťa.... A

práve list, od ktorého sa odvíja trestné stíhanie Ing. D. Č. písala spoločnosť D. a. s...

2.) Podnet z 3. 9. 07 - návrh na vylúčenie konkrétne JUD. Ľ. Ch., v trestnom konaní z

dôvodu zaujatosti ... Čo sa do dnešného dňa nestalo. Dňa 30. 10. 2007 Uznesením

sa nevylúčila.

3.) Sťažnosť zo dňa 15. 11. 2007 proti uzneseniu... ktorú dňa 7. 12. 2007 riaditeľ trestného

odboru JUDr. T. Š. zamietol.

4.) Opakovaný podnet ...10. 4. 2008 v ktorom exemplifikatívne poukazujeme na

vydeklarované ex. lége povinnosti O. Apelujem na § a .

- Upovedomenie z 9. 5. 2008 JUDr. T. Š., že neboli dôvody na zmenu stanoviska GP

vyjadrené v upovedomení z 8. 11. 2007, vzhľadom na uplynutie trojmesačnej lehoty. Ale kto

zapríčinil tieto prieťahy, prečo podanie zo 7. 7. 07 nebolo včas vybavené, a oznámenie o

spôsobe vybavenia tohto podnetu, ktorý som písal ja splnomocnený advokát mi nebolo

zaslané doporučene, tak riaditeľ trestného odboru JUDr. T. Š. to účelovo zahmlieva a

vyhýba sa tejto odpovedi.

5.) Ďalší opakovaný podnet - tretí ...30. 5. 2008 v ktorom apelujem na §66 ods. 1 pís. c, ale

aj a na túto adresu L. č. ... mu O. nedoručovali písomnosti...

- Upovedomenie od námestníka GP JUDr. C. K., ktorý sa stotožňuje s vyjadreniami

podriadených prokurátorov, bez argumentačného sa vysporiadania a naším tvrdením

vyjadreným v kontexte jednotlivých podaní.

6.) Ďalší opakovaný podnet - štvrtý. Exemplifikatívne deklarujem per analógiám

argumentum ex lége a ex iure (Nálezy Ú súdu SR) podotýkam k povinnostiam prokuratúry v

rámci trestného konania

- Následne JUDr. Ľ. Ch. upovedomením z 18.7.08 opakovane rozhoduje o opakovanom

podnete - štvrtom čo je protizákonne a je porušené ustanovenie § 54 ods., 2 zák.

o prokuratúre...

7) V Upovedomení 8. 11. 07 sa vôbec argumentačne JUDr. Ľ. Ch. nezaoberá nami

brojacími námietkami proti doručovaniu ako vyššie deklarujem v bode 1.) a bod 5.)

8.) Opakovaný podnet naša sp. zn.: Ku 10/08 z 10. 4. 08. sa v podstate prelína s

predchádzajúcimi, nakoľko z odpovedi od GP sme boli mystifikovaný nakoľko obsahovo sú

identické...

Namietam, že v celom konaní od jeho začiatku v roku 2001, kedy sa stala DN ktorá

do dnešného dňa nebola ukončená od ktorej sa odvíja celý tento prípad a sám orgán

prokuratúry vykonáva obštrukcie vo vyšetrovaní, (dôkaz spisový materiál) na základe

sťažnosti ktorú podala D. a. s. M., vzniesli obvinenie Ing. D. Č. za ohováranie a celé trestné

konanie je vedené jednostranne čo sa prieči účelu, významu a podstate . V

rozpore so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu veci je postup O., ktorý v

prípravnom konaní pod vplyvom nesprávnej aplikácie zásady in dubio pro reo nevykonal

časť dôkazov významných pre zistenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska zákonných

znakov trestného činu.“

Na jeho piaty opakovaný podnet mu odpovedala generálna prokuratúra (odbor

organizačný a kontrolný) listom sp. zn. XV/3 Spr 180/08 z 5. decembra 2008, ktorý bol

doručený iba právnemu zástupcovi sťažovateľa. V ňom uviedla, že „preskúmala namietaný

postup Vami označených prokurátorov Generálnej prokuratúry SR pri vybavovaní Vašich

predchádzajúcich podnetov, pričom som nezistila pochybenia v ich rozhodovaní ani v

postupe.

Prokurátorka trestného odboru Generálnej prokuratúry SR, riaditeľ trestného

odboru Generálnej prokuratúry SR ako aj námestník generálneho prokurátora na základe

zadovážených spisových materiálov dostatočne preskúmali a vyargumentovali všetky

skutočnosti, na ktoré ste poukazovali vo Vašich jednotlivých podnetoch. Tieto podnety

kvalifikovane vybavili a právne odôvodnili prečo nebolo možné zrušiť uznesenie povereného

príslušníka P. B. I sp. zn. ORP-1470/06 zo dňa 28. 02. 2007 a prečo nebol dôvod na

vylúčenie prokurátorky trestného odboru Generálnej prokuratúry SR.

Poznamenávam, že postup a rozhodovanie týchto prokurátorov bol preskúmaný

námestníkom generálneho prokurátora, o čom ste boli upovedomený listom zo dňa 16. 06.

2008.

Po preskúmaní na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu som nezistila také

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu stanoviska, ktoré Generálna prokuratúra SR

zaujala v predmetnej veci.

Z týchto dôvodov prosím, aby ste s pochopením vzali na vedomie, že Generálna

prokuratúra SR podanie zo dňa 15. 11. 2008 odkladá bez prijatia ďalších opatrení“.

Generálna prokuratúra teda v tomto oznámení náležite vysvetlila sťažovateľovi

dôvody takého postupu a v závere uviedla, že „nezistila také skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali zmenu stanoviska, ktoré Generálna prokuratúra SR zaujala v predmetnej

veci“.

Ústavný súd konštatuje, že postup generálnej prokuratúry pri vybavovaní

opakovaného podnetu sťažovateľa bol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona

o prokuratúre. Je nepochybné, že generálna prokuratúra sa podnetom sťažovateľa zaoberala,

pričom svoj názor zaujala v liste č. k. XV/3 Spr 180/08-3 z 5. decembra 2008. To, že

generálna prokuratúra mu neodpovedala na všetky jeho námietky, ktoré uviedol vo svojom

piatom podnete, a tým sa odchýlila od očakávaní a predstáv sťažovateľa, ešte neznamená, že

došlo k porušeniu základného práva podľa .

Z tohto dôvodu ústavný súd vyvodil zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej

proti generálnej prokuratúre a rozhodol o jej odmietnutí už po jej predbežnom prerokovaní

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2009