Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 93/09
PDF · 137.05 KB
No categories available
IV. ÚS 93/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2009
predbežne prerokoval sťažnosť M. J., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namieta
porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv
podľa čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom vyšetrovateľa Policajného zboru, ako aj postupom Okresného súdu Zvolen
v jeho trestnej veci vedenej pod sp. zn. 3 T 124/2006 a jeho rozsudkom z 13. marca 2007
v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 To 196/07 z 28. augusta
2008, a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. J. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 26. februára
2009 doručené podanie M. J., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len
„sťažovateľ“), označené ako „Podnet na prešetrenie porušenia ľudských práv a slobôd“.
Z podania a priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom
Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 124/2006 z 13. marca 2007
(ďalej aj „označený rozsudok“) uznaný za vinného z trestného činu vydierania podľa § 235
ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný
zákon“) v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1
Trestného zákona, z trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 a 2
Trestného zákona, z trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 184a ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 31. marca 2005 a z prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona účinného
od 1. januára 2006 (ďalej len „nový Trestný zákon“) v jednočinnom súbehu s prečinom
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 písm. a) nového Trestného zákona, za čo
mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a štyri mesiace. Krajský
súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 5 To 196/07
z 28. augusta 2008 (ďalej aj „označené uznesenie“) zamietol odvolanie sťažovateľa proti
označenému rozsudku okresného súdu.
Sťažovateľ vo svojom podaní okrem iného namieta, že v priebehu trestného konania
mu bolo „zo strany vyšetrovateľa odopreté právo na konfrontáciu s poškodenou, čím došlo
k porušeniu článku 6 ods. 3 písm. d, Európskeho dohovoru...“, pričom „po neoznámenej
zmene vyšetrovateľa“ mu bolo tiež „odopreté právo na konfrontáciu so svedkami obhajoby,
pričom vyšetrovateľ neakceptoval mňou navrhované doplnenie spisu o prešetrenie
psychického stavu poškodenej, ako aj vypracovanie súdno-znaleckého posudku na rozsah
poranení poškodenej, ako aj porovnanie dokladovaných PN na rozsah jednotlivých zranení
poškodenej, čím bol porušený článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o zásade rovnosti...“.
Sťažovateľ tiež namieta, že „v termíne od 16. 10. 2006 som bol vo väzbe
nezákonne“, čo „je v príkrom rozpore s ustanovením článku 5 ods. 1 Európskeho
dohovoru“, pričom „Súdne rozhodnutie o mojom ďalšom zotrvaní vo vyšetrovacej väzbe
bolo urobené 11 dní po jej zákonnom skončení. Týmto bolo porušené ustanovenie čl. 17
ods. 5 Ústavy SR...“.
V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namieta procesné pochybenia okresného súdu
súvisiace s predvolávaním svedkov, v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu jeho práva
podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“).
Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ žiada ústavný súd
„o prešetrenie môjho podnetu a aby následne prijal také rozhodnutie, ktoré celé konanie
vráti do štádia obnovy konania a zároveň sa domáham aj primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 33.000 €...“.
Vychádzajúc z obsahu podania sťažovateľa ho ústavný súd posudzoval ako sťažnosť
podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a svojich práv podľa čl. 5
ods. 1, čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d) dohovoru postupom vyšetrovateľa Policajného zboru (ďalej
len „vyšetrovateľ“), ako aj postupom okresného súdu v jeho trestnej veci vedenej pod
sp. zn. 3 T 124/2006 a jeho rozsudkom z 13. marca 2007 v spojení s uznesením krajského
súdu sp. zn. 5 To 196/07 z 28. augusta 2008.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na
ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia
opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa
počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako
podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po
uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto
lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy
a svojich práv podľa čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d) dohovoru postupom vyšetrovateľa,
ako aj postupom okresného súdu v jeho trestnej veci vedenej pod sp. zn. 3 T 124/2006
a jeho rozsudkom z 13. marca 2007 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.
5 To 196/07 z 28. augusta 2008.
Ústavný súd na okresnom súde zistil, že označený rozsudok okresného súdu
v trestnej veci sťažovateľa v spojení s označeným uznesením krajského súdu nadobudol
právoplatnosť 28. augusta 2008, pričom sťažovateľ doručil svoju sťažnosť ústavnému súdu
až 26. februára 2009. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ doručil svoju sťažnosť
ústavnému súdu zjavne po uplynutí lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd poukazuje na to, že sťažnosť sťažovateľa
v predloženom znení neobsahovala všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde.
Po odmietnutí sťažnosti z dôvodu, že bola podaná oneskorene, bolo už bez právneho
dôvodu vyzývať sťažovateľa na odstránenie jej nedostatkov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. marca 2009