Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 131/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť J. Č., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci

namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa

Slovenskej republiky v konaní vedenom Krajským súdom v Trnave pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Č. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca

2009 doručená sťažnosť J. Č., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17

(ďalej len „“) v konaní vedenom Krajským súdom

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na

poštovú prepravu 9. marca 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu

vraždy rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 26. novembra 2001

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. apríla

2002. Bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov so

zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny. Dňa 29. júna 2008 vykonal dve tretiny

uloženého trestu, a preto požiadal o podmienečné prepustenie. Uznesením Okresného súdu

Piešťany (ďalej len „okresný súd“) č. k. -74 z 19. novembra 2008 bola žiadosť

sťažovateľa o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietnutá.

Následným uznesením krajského súdu č. k. -130 z 8. januára 2009 bola

zamietnutá aj jeho sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu.

Podľa názoru sťažovateľa uzneseniami všeobecných súdov došlo k porušeniu jeho

základného práva na osobnú slobodu. Je prvotrestancom, predtým v minulosti nikdy súdne

trestaný nebol a nemal ani žiadne problémy so zákonom. Bol riadne zamestnaný, v kolektíve

vždy obľúbený a prácu vykonával zodpovedne k spokojnosti nadriadeného. O dvoch synov

zo zaniknutého manželstva sa vždy riadne staral. Psychiater a sexuológ nepovažujú jeho

pobyt na slobode za nebezpečný. V súčasnosti má vážnu a dlhoročnú známosť s družkou,

ktorá je bezúhonnou a riadne zamestnanou osobou. Počas výkonu väzby sa správal na

požadovanej úrovni a bol kladne hodnotený. Vo výkone trestu dostával tak odmeny, ako aj

disciplinárne tresty, tie však súviseli s tým, že sa mu niektorí pracovníci snažili

v maximálnej miere uškodiť, a preto si na neho vymýšľali rôzne priestupky. Po zmene

prístupu k nemu sa vzťahy zlepšili. Všeobecné súdy vzhľadom na uvedené skutočnosti

nerozhodovali o jeho žiadosti objektívne.

Žiada, aby ústavný súd sťažnosti vyhovel a nariadil všeobecným súdom opätovne

konať vo veci jeho podmienečného prepustenia s tým, aby im uložil povinnosť objektívne

prešetriť a posúdiť sťažovateľovu žiadosť.

Z uznesenia krajského súdu č. k. -130 z 8. januára 2009 vyplýva, že

ním bola zamietnutá sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu č. k. -74

z 19. novembra 2008. Podľa názoru krajského súdu nebolo možné sťažnosti vyhovieť.

Okresný súd pri rozhodovaní o žiadosti o podmienečné prepustenie sťažovateľa vykonal

všetky dôkazy potrebné pre spravodlivé a objektívne rozhodnutie, následne tieto dôkazy

individuálne, ako aj v ich spojitosti starostlivo vyhodnotil, a tak dospel k správnemu

a zákonnému presvedčeniu, že u sťažovateľa nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby

bolo možné jeho žiadosti o podmienečné prepustenie vyhovieť. Z obsahu zadovážených

dôkazov je zreteľné, že sťažovateľ sa nedokázal počas výkonu trestu ani len vysporiadať

s režimom vo výkone trestu, tento režim požadovaným spôsobom nedodržiaval, svojím

správaním a vystupovaním nepreukázal, že by zmenil svoju hodnotovú orientáciu a postoj

k spoločenským normám, ako aj k správaniu sa voči blízkemu sociálnemu okoliu. Tieto

základné postoje z jeho strany nedávajú záruku, že by v prípade prepustenia na slobodu

viedol riadny život. Táto skutočnosť sa pokladá za základnú pre prípadné pozitívne

rozhodnutie o žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu. Kontroverzné

a neústretové správanie sa sťažovateľa vo výkone trestu spochybňuje akékoľvek možné

reálne úvahy o jeho polepšení sa v zmysle ustanovenia .

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri

uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani

právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis ,

, ).

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľ považuje za porušenie základného práva skutočnosť, že napriek jeho

očakávaniu všeobecné súdy nepovažovali za možné podmienečne ho prepustiť z výkonu

trestu odňatia slobody. Rozhodovanie všeobecných súdov nebolo podľa neho objektívne,

keďže bolo ovplyvnené zaujatými stanoviskami ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

Z pohľadu ústavného súdu možno konštatovať, že všeobecné súdy sa pri rozhodovaní

opierali o konkrétne fakty dokumentujúce správanie a prístupy sťažovateľa. V žiadnom

prípade preto nie je možné ich závery považovať za arbitrárne či zjavne neopodstatnené.

Samotná skutočnosť, že všeobecné súdy nerozhodli v súlade s predstavami sťažovateľa,

nemôže bez ďalšieho znamenať porušenie označeného základného práva.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2009