Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 94/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť K. M., H., zastúpenej advokátkou JUDr. A. F., Advokátska

kancelária, H., vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Senica v konaniach vedených pod

sp. zn. SI-3C 484/1999 a sp. zn. SI-5 C 91/2002 a Okresného súdu Skalica v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra

2008 doručená sťažnosť K. M., H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu Senica

v konaniach vedených pod sp. zn. SI-3C 484/1999 a sp. zn. SI-5 C 91/2002 a Okresného

súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. .

V odôvodnení svojej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že vystupovala v pozícii

žalobcu v konaní Okresného súdu Skalica začatom 16. júla 2002 (sp. zn. ),

v ktorom žiadala o určenie neplatnosti výpovede z nájomného vzťahu k bytu. V tomto

konaní podala 28. marca 2003 návrh na predbežné opatrenie, o ktorom konajúci súd

rozhodol až 23. februára 2004. Rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení napadla

sťažovateľka odvolaním, na základe ktorého Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd Skalica následne rozhodnutím z 12. októbra 2004 vyhovel návrhu

sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia. Na základe odvolania odporcu v konaní

však krajský súd toto rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie

predbežného opatrenia zamietol.

Po zrušení Okresného súdu Skalica pokračoval v konaní o sťažovateľkinej žalobe

Okresný súd Senica, ktorý konanie viedol pod sp. zn. SI-5C 91/2002 a rozsudkom č. k. SI-

-200 z 26. septembra 2006 žalobu sťažovateľky zamietol. Rozsudok napadla

sťažovateľka odvolaním. Krajský súd rozsudkom č. k. -246 z 12. septembra

2007 prvostupňový rozsudok potvrdil. Prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

18. októbra 2007.

Sťažovateľka uviedla, že na jej sťažnosť predsedníčka Okresného súdu Skalica

podala sťažovateľke 16. októbra 2003 správu o stave konania, „v ktorom jej oznámila,

že termín pojednávania nebol vytýčený z toho dôvodu, že sudkyňa si potrebovala zabezpečiť

nevyhnutné dôkazy a rozhodnúť o oslobodení od súdnych poplatkov“.

Podľa názoru sťažovateľky konajúce súdy v označenom konaní „nekonali včas tak,

aby mohlo byť zabezpečené ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Prieťahy na Okresnom súde v Skalici neboli dôvodné, pretože nešlo o náročné procesné

úkony ... Návrh bol podaný v roku 2002 a až v roku 2007 súdy vo veci právoplatne

rozhodli“.

V sťažnosti tiež sťažovateľka poukázala na konanie vedené na Okresnom súde

Senica pod sp. zn. SI-3 C 484/1999, ktorého predmetom bolo rozhodovanie o úhrade

nedoplatku na nájomnom a v ktorom sťažovateľka vystupovala ako žalovaná. V uvedenom

konaní Okresný súd Senica rozsudkom č. k. SI-3 C 484/1999-118 z 12. apríla 2006 žalobný

návrh zamietol.

Sťažovateľka žiada, aby po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vydal

tento nález:

„Okresný súd v Skalici a Okresný súd v Senici porušili základné právo sťažovateľky

podľa ustanovenia SR na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd v Skalici a Okresný súd v Senici sú povinní zaplatiť spoločne

a nerozdielne sťažovateľke sumu 100.000 Sk do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v prvom rade poukazuje na neurčitosť sťažnostného petitu predloženej

sťažnosti, v ktorom sťažovateľka neidentifikovala jednoznačne konanie, v ktorom podľa jej

názoru došlo k porušeniu jej označeného základného práva. Ústavný súd takýto nedostatok

štandardne odstraňuje výzvou adresovanou sťažovateľovi. V posudzovanom prípade však

berúc do úvahy skutkové zistenia, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o predloženej sťažnosti

v rámci jej predbežného prerokovania, ako aj skutočnosť, že sťažovateľka je v konaní

zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátkou, ústavný súd od výzvy

na odstránenie nedostatkov podania upustil, pretože táto by zjavne nemohla viesť

k odlišnému rozhodnutiu o predmetnej sťažnosti. Ústavný súd sa tak zameral na obe

konania, o ktorých sa sťažovateľka vo svojej sťažnosti zmienila.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade krajského súdu) nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

(všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, , , ) sa ochrana základnému právu

podľa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci

(v tomto prípade okresným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému

súdu, už nedochádza k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ). Vychádza

pritom z toho, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

orgánu verejnej moci (napr. , , ).

Z tvrdení sťažovateľky i príloh jej sťažnosti ústavný súd zistil, že Okresný súd Senica

v konaní vedenom pod sp. zn. SI-5 91/2002 vydal meritórny rozsudok 26. septembra 2006,

pričom v dôsledku podaného odvolania tento rozsudok nadobudol právoplatnosť

18. októbra 2007.

Pokiaľ ide o konanie vedené pred Okresným súdom Senica pod sp. zn. SI-3 C

484/1999, i v tomto konaní bolo rozhodnuté rozhodnutím vo veci 12. apríla 2006. Ústavný

súd z konania vedeného pod sp. zn. vo veci inej sťažnosti sťažovateľky

(podanie bolo vybavené odložením podľa ) zistil, že toto

rozhodnutie Okresného súdu Senica nadobudlo právoplatnosť 17. júna 2006.

Pre obidve označené konania tak platí, že vydaním prvostupňových rozhodnutí, ich

doručením účastníkom konania a následným nadobudnutím ich právoplatnosti konajúce

súdy v posudzovaných konaniach vykonali všetky zákonom predpokladané a dovolené

úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky. Sťažovateľka teda namietala

prieťahy v konaniach oboch okresných súdov, ktoré vo veci samej v čase podania sťažnosti

už nemohli vykonávať žiadne relevantné procesné úkony smerujúce k nastoleniu právnej

istoty sťažovateľky.

Ústavný súd v tejto spojitosti poznamenáva, že proti porušovaniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa sa sťažovateľka

mohla brániť do vydania prvostupňových rozhodnutí podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

.

Z uvedeného vyplýva, že konajúce súdy v čase podania sťažnosti ústavnému súdu

(11. decembra 2008) už nemohli žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh

oboch konaní, prípadne prieťahy v nich, a teda nemohli ani porušovať sťažovateľkou

označené základné právo.

Tento stav viedol ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov k záveru, že podaná sťažnosť je zjavne

neopodstatnená, preto ju podľa po jej predbežnom

prerokovaní odmietol.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch uplatnených

v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (v petite sťažnosti) nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2009