Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 135/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. V., D.; Ing. J. P., Ž.; Ing. D. H., Ž., a Ing. P. Š., Ž.,

zastúpených advokátom JUDr. V. B., K., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. 7 C

342/91) a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. V., Ing. J. P., Ing. D. H a Ing. P. Š. o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca

2009 doručená sťažnosť Ing. M. V., D.; Ing. J. P., Ž.; Ing. D. H., Ž., a Ing. P. Š., Ž. (spolu

ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej

len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa návrhom podaným okresnému

súdu domáhali proti V., E., a. s., Ž. (ďalej len „odporca“), zaplatenia odmeny za zlepšovací

návrh, o ktorom okresný súd rozsudkom sp. zn. z 5. mája 1993 rozhodol tak, že

odporcu zaviazal zaplatiť sťažovateľom každému po 23 658 Sk s 3 % úrokom od

11. decembra 1999 do zaplatenia, ďalej bol odporca v zmysle rozsudku povinný zaplatiť na

účet okresného súdu poplatok za konanie 3 784 Sk a sťažovatelia solidárne 1 088,80 Sk na

trovy znaleckého dokazovania, a napokon bol odporca povinný zaplatiť sťažovateľom trovy

znaleckého dokazovania 3 088,80 Sk.

Na základe odvolania odporcu Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský

súd“) uznesením sp. zn. z 2. septembra 1993 rozsudok okresného súdu

z 5. mája 1993 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd po vykonaní ďalšieho

dokazovania rozsudkom č. k. -257 z 27. marca 1996 návrh sťažovateľov

zamietol. Toto rozhodnutie, proti ktorému podali sťažovatelia odvolanie, krajský súd

rozsudkom sp. zn. zo 6. marca 1997 potvrdil.

Sťažovatelia rozhodnutie krajského súdu napadli dovolaním, o ktorom Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 18. augusta 1998 tak, že rozsudok krajského súdu sp. zn. zo 6. marca 1997

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd následne uznesením sp. zn.

z 29. októbra 1999 rozsudok okresného súdu č. k. -261

z 27. marca 1996 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd vo veci ďalej konal a rozsudkom sp. zn. z 2. apríla 2001

a doplňujúcim rozsudkom zo 6. septembra 2002 rozhodol, že odporca je povinný uhradiť

sťažovateľom každému po 23 659 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania s účinnosťou od

11. decembra 1989 do zaplatenia, ďalej zaviazal odporcu na úhradu trov konania

sťažovateľom, vo zvyšnej časti návrh sťažovateľov zamietol a konanie proti odporcovi

v 3. rade, ktorým sa stal V., I., B., zastavil.

Proti rozsudku (ako aj doplňujúcemu rozsudku) okresného súdu podali sťažovatelia,

ako aj odporca odvolanie, na základe ktorého krajský súd uznesením č. k. -420

z 30. apríla 2003 rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu v spojitosti s doplňujúcim

rozsudkom vo výrokoch, ktorými bol odporca zaviazaný uhradiť sťažovateľom každému po

23 659 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania a nahradiť sťažovateľom trovy konania a ktorým

vo zvyšnej časti návrh sťažovateľov zamietol, vec zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie. Ostatné odvolaním nenapadnuté výroky ostali nedotknuté, krajský súd však zmenil

výrok o náhrade trov konania.

V priebehu ďalšieho konania okresný súd rozsudkom č. k. -570

z 28. februára 2007 rozhodol, že odporca je povinný uhradiť sťažovateľom po 2 372 Sk

spolu s úrokom z omeškania 3 % z dlžnej sumy od 11. decembra 1989 do zaplatenia.

V ostatných častiach návrh sťažovateľov zamietol. Toto rozhodnutie sťažovatelia napadli

odvolaním, o ktorom krajský súd rozsudkom č. k. -608 z 2. decembra 2008,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. februára 2009, rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu

zmenil a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sťažovateľom po 11 829 Sk s 3 % ročným

úrokom z omeškania od 11. decembra 1989 do zaplatenia. V ostatnej časti návrh

sťažovateľov zamietol. Vo výroku odvolaním nenapadnutom ostal rozsudok okresného súdu

nedotknutý.

Sťažovatelia v sťažnosti tvrdia, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) porušil ich základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v a ich právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo takto

odôvodnili:

„Súdne konanie na OS v Žiline začalo v podstate dňom 22. 2. 1991, keď na konajúci

súd sťažovatelia zaslali po neúspešnom zmierovacom konaní proti odporcovi podklady a na

výzvu OS v Žiline tieto doplnili dňa 17. 4. 1991, pričom spisu bolo pridelené č. k.

, ktoré bolo od 1. 1. 2000 zmenené na č. k. .

Sťažovatelia sa snažili od začiatku súdneho konania o zabezpečenie jeho plynulého

priebehu upozorňovaním na zbytočné prieťahy v konaní ústnou i písomnou formou. (...)

Nečinnosť a neefektívna činnosť súdu, v dôsledku čoho došlo k neúmernému

predlženiu konania, je dokumentovaná nasledovne:

(...) Rozsudok OS 7 C 342/91 z 5. 5. 1993 - odvolal sa odporca a KS zrušil rozsudok

OS pre nedostatočne zistený skutočný stav veci.

(...) Rozsudok OS 7 C 342/91 z 27. 3. 1996 - odvolal sa navrhovateľ, KS potvrdil

rozsudok OS, ale pripustil proti rozsudku KS dovolanie - NS () zrušuje rozsudok

KS, pretože dovolanie sťažovateľov 1.) - 4.) je dôvodné

(...) KS uznesením zrušuje rozsudok OS 7 C 342/91 z 27. 3. 1996

(...) Rozsudok OS -372 z 2. 4. 2001 a doplňujúci rozsudok OS 2 C 155/00-

399 zo 6. 2. 2002 - KS uznesením rozsudky OS zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

(...) Rozsudok OS -570 z 28. 2. 2007 na odvolanie navrhovateľov KS

rozsudkom -608 mení a rozsudok KS nadobudol právoplatnosť 17. 2. 2009,

takmer po 18 ročnom súdnom konaní.“

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

1. Základné právo sťažovateľa v rade 1.) Ing. M. V. (...), v rade 2.) Ing. J. P. (...),

v rade 3.) Ing. D. H. (...), v rade 4.) Ing. P. Š. (...), prerokovať vec bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, postupom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom pod č. k. a od

1. 1. 2000 pod č. k. bolo porušené.

2. Sťažovateľovi v rade 1.) Ing. M. V. (...), v rade 2.) Ing. J. P. (...), v rade 3.) Ing. D.

H. (...), v rade 4.) Ing. P. Š. (...), sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie, každému

vo výške 30 000,- EUR (...). Okresný súd v Žiline je povinný vyplatiť primerané finančné

zadosťučinenie do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Priznáva trovy konania - právneho zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľov

vo výške 741,75 EUR, ktoré je Okresný súd v Žiline povinný uhradiť na účet JUDr. V. B.,

AK so sídlom (...) K. v termíne do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , pôvodne vedenom pod sp. zn. došlo

k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS

22/01, , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už

nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne

ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých

dôvodov skončilo toto porušovanie ().

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnuté konanie bolo na okresnom súde

skončené 28. februára 2007 rozsudkom č. k. -570, ktorý nadobudol

právoplatnosť 17. februára 2009 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k.

608 z 2. decembra 2008. Sťažovatelia sa na ústavný súd obrátili so svojou sťažnosťou až

podaním zo 16. marca 2009 (doručeným ústavnému súdu 19. marca 2009), t. j. v čase, keď

porušenie označeného základného práva na okresnom súde, ktorý sťažovatelia označili za

účastníka konania, už netrvalo a konanie o ich sťažnosti pred ústavným súdom nebolo

spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (mutatis

mutandis ). Rovnaký záver platí, aj pokiaľ ide o namietané porušenie práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovatelia sa v predmetnej veci

domáhali ochrany základného práva zaručeného v a práva zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané

porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená ich právna neistota, ústavný súd

odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť sťažovateľov bola odmietnutá a priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom sú

viazané na vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody, bolo bez právneho

dôvodu, aby ústavný súd o týchto požiadavkách sťažovateľov rozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2009