Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 147/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť D. P., D., t. č. vo výkone trestu L., zastúpeného advokátom

JUDr. Ľ. Š., Š., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v v spojení s , a

Slovenskej republiky, základného práva na obhajobu zaručeného v

Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 a 3

písm. c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a namietaného

porušenia čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. novembra 2008

v spojení s postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 27. marca 2007 a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 4. septembra 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. P. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 16. marca 2009

doručená sťažnosť D. P., D., t. č. vo výkone trestu L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 v spojení

s , a (ďalej len „“),

základného práva na obhajobu zaručeného v , základného práva na

súdnu ochranu zaručeného v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“), práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) a d)

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a porušenie

čl. 17 dohovoru uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 25. novembra 2008 v spojení s postupom Okresného súdu

Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 27. marca 2007 a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 4. septembra 2007.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného

súdu sp. zn. z 27. marca 2007 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.

zo 4. septembra 2007 uznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa § 219

ods. 1 a 2 písm. j) v znení neskorších predpisov

účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „“), trestného činu porušovania

domovej slobody podľa a a trestného činu lúpeže podľa

a , za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 23 rokov so zaradením na jeho výkon do III. nápravnovýchovnej skupiny

a trest prepadnutia veci vymedzených v rozsudku. Zároveň bola sťažovateľovi

uložená povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom poškodenej.

Podaním z 18. júna 2008 doručeným okresnému súdu 23. júna 2008 podal sťažovateľ

proti uzneseniu krajského súdu dovolanie, ktorým žiadal zrušenie rozsudku okresného súdu

z 27. marca 2007 v spojení s uznesením krajského súdu zo 4. septembra 2007. Najvyšší súd

uznesením sp. zn. z 25. novembra 2008 dovolanie sťažovateľa odmietol

z dôvodu, že neboli splnené dôvody dovolania predpokladané v ustanoveniach § 371 ods. 1

písm. c) a g) v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“), ktoré sťažovateľ namietal.

Podľa názoru sťažovateľa uznesením najvyššieho súdu v spojení s postupom

a rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu boli porušené ním označené základné

práva zaručené , listinou a práva zaručené dohovorom tým, že všeobecné súdy

ignorovali vykonať ním navrhované dôkazy svedčiace o jeho nevine, bolo mu upreté právo

na záverečnú reč, nebolo vyhovené jeho návrhom na doplnenie dokazovania, výrok o vine

bol založený na dôkazoch, ktoré všeobecný súd vykonal v rozpore so zákonom, pretože

svedok významný pre posúdenie viny sťažovateľa nebol na hlavnom pojednávaní vypočutý

a jeho výpoveď bola len prečítaná.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 25. 11. 2008 v spojení

s postupom a rozhodnutím OS Trnava sp. zn. zo dňa 27. 3. 2007 a KS Trnava,

sp. zn. zo dňa 4. 9. 2007 porušil ľudské práva a základné slobody sťažovateľa

na spravodlivé súdne konanie garantované SR, najmä , v spojení s

ods. 1, a s , , Listinou

základných práv a slobôd, a to najmä čl. 36 ods. 1, Európskym dohovorom o ľudských

právach a základných slobodách, a to najmä čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. c), d), čl. 17.

Ústavný súd SR uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 25. 11. 2008 zrušuje

a vec vracia na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení základného práva

zaručeného v v spojení s , a ,

základného práva zaručeného v , základného práva zaručeného v

ods. 1 listiny, práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) a d) dohovoru, ako aj porušenie

čl. 17 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 25. novembra 2008

v spojení s postupom a rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 23. júla 2007

a postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. zo 4. septembra 2007.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3

to nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 16. marca 2009 (podaná na

poštovú prepravu 11. marca 2009). Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie najvyššieho

súdu sp. zn. z 25. novembra 2008, ktorého vydaním sa dovolacie konanie

právoplatne skončilo, bolo sťažovateľovi, ako aj jeho obhajcovi doručené 30. decembra

2008. Od uvedeného dátumu, keď sa sťažovateľ mohol dozvedieť o prípadnom porušení

svojich základných práv alebo slobôd napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu,

nepochybne uplynula lehota podľa (t. j. dva mesiace).

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť

odmietol ako podanú oneskorene podľa .

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, neprichádzalo do

úvahy rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané na vyslovenie

porušenia základného práva alebo slobody.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2009