Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 125/09
PDF · 181.59 KB
No categories available
IV. ÚS 125/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. apríla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Y., s. r. o., M., zastúpenej advokátom
JUDr. G. D., M., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 5 NcC/51/2008-
105 z 30. októbra 2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Y., s. r. o., o d m i e t a pre jej zjavnú
neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára
2009 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Y., s. r. o., M. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej advokátom JUDr. G. D., M., vo veci namietaného porušenia jej základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy uznesením Krajského
súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 NcC/51/2008-105 z 30. októbra 2008.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:
„Na Okresnom súde v Michalovciach je pod sp. zn. č. 5 C/66/2006 vedené
od 28. 8. 2006 konanie medzi Y. s. r. o., M. a spol. R., spoločnosť s ručením obmedzeným M.
o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy.
V uvedenom konaní bolo v roku 2006 až 2007 vytýčených a uskutočnených viacero
konaní, na ktorých nebola účastníkmi ani konajúcim sudcom konania vznesená námietka
zaujatosti.
Žalovaný dňa 18. 4. 2008 podal námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi
JUDr. G. Š. Tento sa dňa 29. 4. 2008 vyjadril, že bol vylúčený Krajským súdom v Košiciach
č. k. 14 P/16/2008 vo veci mal. G. D. a preto v súlade s týmto rozhodnutím sa cíti byť
vo veci zaujatý a súhlasí s pridelením veci inému sudcovi.
Predseda Okresného súdu v Michalovciach v rozpore s ustanovením § 16 Obč. súdn.
por., keď nepredložil vec nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti v lehote
15 dní, sám podľa § 15 O. s. p. rozhodol o pridelení veci náhodným výberom sudcovi
JUDr. A. C. Tento oznámil dňa 26. 5. 2008 predsedovi súdu, že z dôvodov uvedených
v rozhodnutí Krajského súdu č. 14 P/16/2008 sa cíti byť vo veci zaujatý.
Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. 3 NcC/31/2008 zo dňa 5. 6. 2008 bolo
rozhodnuté, že sudca JUDr. A. C. nie je vylúčený z pojednávania a rozhodovania vo veci
5 C/66/2008. Následne predseda Okresného súdu v Michalovciach predložil Krajskému
súdu v Košiciach na rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej účastníkom konania podľa
§ 16 O. s .p., ktorý uznesením č. 5 NcC/51/2008 zo dňa 30. 10. 2008 rozhodol, že sudca
JUDr. G. Š. je vylúčený z konania aj vzhľadom na skutočnosť, že bol vylúčený z konania
14 P/16/2005 ako aj 10 C/1013/2000. Dôkaz: uznesenie 3 NcC/31/2008 uznesenie
5 NcC/51/2008
Uzneseniami Krajského súdu v Košiciach č. 11 NcC/36/2008 zo dňa 3. 9. 2008
11 NcC/35/2008 zo dňa 18. 9. 2008 však sudca JUDr. G. Š. nebol vylúčený z konania kde
zastupoval právny zástupca sťažovateľa a bolo konštatované, že vylúčenie vo veci
14P 26/2008 vzhľadom na rozdielnu povahu veci nemožno stotožniť. Dôkaz: uznesenie
11 NcC/35/2008 uznesenie 11 NcC/36/2008
Odôvodnenie uznesenia č. 5 NcC/51/2008 je nepreskúmateľné a nijako z neho
nevyplýva, či boli splnené objektívne a subjektívne podmienky na jeho vydanie. Krajský súd
sa vôbec nevysporiadal ani so skutočnosťou, že v období od 23. 5. 2008 do právoplatnosti
uznesenia 5 NcC/51/2008 bola vec pridelená dvom sudcom: JUDr. G. Š. a JUDr. A. C.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. 5NcC/51/2008 doručenému 16. 12. 2008
nieje prípustný ani riadny ani mimoriadny opravný prostriedok, pričom toto uznesenie je
protikladné s uznesením č. 3 NcC/31/2008.“
V nadväznosti na tieto skutočnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto
rozhodol:
„1. Základné práva Y. s. r. o., M. v konaní vedenom na Okresnom súde
v Michalovciach č. k. 5 C/66/2008 na súdnu a inú právnu ochranu zaručené článkom 46
ods. 1 a článkom 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne
konanie zaručené článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v spojení s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2 a článkom 152 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Košiciach č. 5 NcC/51/2008 zo
dňa 30. 10. 2008 boli porušené.
2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č . k . 5 NcC/51/2008 zo dňa 30. 10. 2008
zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Košiciach je povinný sťažovateľom zaplatiť náhradu trov právneho
zastúpenia zvýšenú o daň z pridanej hodnoty v zákonom ustanovenej výške pozostávajúce
z dvoch úkonov [jeden úkon 115,90 € + 22,02 € (DPH 19 %) + 6,95 € režijný paušál],
spolu 245,70 € + 44,04 € (19 % DPH) na účet právneho zástupcu JUDr. G. D., M.,do 15
dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
Súčasne sťažovateľka oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne
pojednávanie.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva domáhať sa
svojich práv na nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru a základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia všeobecného súdu v rámci
predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo
slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie, ústavný súd považuje takúto sťažnosť za zjavne neopodstatnenú
(I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04, III. ÚS 153/08).
Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48
ods. 1 ústavy uznesením krajského súdu č. k. 5 NcC/51/2008-105 z 30. októbra 2008
o vylúčení zákonného sudcu z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.
5 C/66/2006 Okresným súdom Michalovce (ďalej len „okresný súd“) z dôvodu jeho
zaujatosti.
Sťažovateľka síce kriticky hodnotí procesný postup, akým spôsobom sa riešila
situácia vylúčenia zákonného sudcu z prerokúvania veci na okresnom súde, avšak
v uznesení krajského súdu namieta absenciu dostatočného odôvodnenia rozhodnutia
a skutočnosť, že v určitom období bola vec pridelená súčasne dvom zákonným sudcom.
1. K prvej námietke – absencii dostatočného odôvodnenia uznesenia krajského súdu
– ústavný súd uvádza, že v odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd pomerne
na veľkom priestore cituje dôvody zaujatosti zákonného sudcu (G. Š.) uvedené v jeho
podaní; tieto krajský súd bez akýchkoľvek pochybností a pripomienok akceptoval a stali sa
základom pre jeho rozhodnutie o vylúčení zákonného sudcu (G. Š.) z prerokúvania
a rozhodovania veci sp. zn. 5 C/66/06. Podľa názoru ústavného súdu nemožno celkom
spochybniť argumenty sťažovateľky a absenciu dostatočného odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, na druhej strane absencia explicitného „prevzatia“ dôvodov uvádzaných
samotným zákonným sudcom (G. Š.) pre jeho vylúčenie v odôvodnení napadnutého
uznesenia nevyvoláva pochybnosti o existencii dôvodov, pre ktoré bol zákonný sudca
z prerokúvania a rozhodovania v označenej veci vylúčený. Z odôvodnenia rozhodnutia
krajského súdu je zrejmé, na základe akých dôvodov rozhodol. Tento nedostatok
rozhodnutia podľa názoru ústavného súdu nemá takú intenzitu, ktorá by signalizovala
prípadnú možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľky (čl. 46 ods. 1 ústavy
a čl. 6 ods. 1 dohovoru) po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Preto je podľa názoru
ústavného súdu táto časť sťažnosti zjavne neopodstatnená a je dôvod na jej odmietnutie
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2. Druhá námietka sťažovateľky smerovala k požiadavke vysloviť porušenie
jej základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy z dôvodu súčasného pridelenia veci dvom
zákonným sudcom v období od 23. mája 2008 do 9. januára 2009 (podľa zistenia
právoplatnosti uznesenia). Tento nedostatok nemožno podľa názoru ústavného súdu spájať
s označeným uznesením krajského súdu, pretože práve týmto rozhodnutím krajský súd tento
nedostatok odstránil. Absencia príčinnej súvislosti medzi označeným uznesením krajského
súdu a namietaným porušením práv sťažovateľky založila dôvod na odmietnutie tejto časti
sťažnosti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd už o ďalších požiadavkách
sťažovateľky nerozhodoval.
Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že sťažovateľka predložila
ústavnému súdu rozhodnutia krajského súdu, podľa ktorých krajský súd v roku 2008
rozhodoval o vylúčení obidvoch „zákonných sudcov“ z dôvodu ich zaujatosti k osobe
advokáta JUDr. G. Š. vo veciach vedených na okresnom súde u každého tri razy (spolu štyri
rozhodnutia krajského súdu), pričom vždy o tejto otázke rozhodoval iný senát krajského
súdu. Pritom jeden „zákonný sudca“ (G. Š.) bol dva razy vzhľadom na pomer k tomu istému
advokátovi vylúčený a raz krajský súd nedospel k tomu, že sú dané dôvody na jeho
vylúčenie. Naopak, u druhého zákonného sudcu (A. Ch.) krajský súd dva razy rozhodol, že
tento sudca nie je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania vecí v konaniach vedených na
okresnom súde vzhľadom na osobu advokáta, a raz krajský súd dôvody na vylúčenie uznal
(č. k. 2 NcC/11/2008-65 z 5. marca 2008, č. k. 3 NcC/31/2008-93 z 5. júna 2009, č. k.
11 NcC/35/2008-62 z 18. septembra 2008 a č. k. 5 NcC/51/2008-105 z 30. októbra 2008).
Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že jeho úlohou nie je zjednocovať
judikatúru všeobecných súdov, a pretože toto zistenie nemohlo ovplyvniť rozhodovanie
o sťažnosti sťažovateľky, bližšie sa touto otázkou nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. apríla 2009