Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 125/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Y., s. r. o., M., zastúpenej advokátom

JUDr. G. D., M., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práva základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4

uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k.

105 z 30. októbra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Y., s. r. o., o d m i e t a pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára

2009 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Y., s. r. o., M. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. G. D., M., vo veci namietaného porušenia jej základných práv

podľa a (ďalej len „“) a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) v spojení s , a uznesením Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. -105 z 30. októbra 2008.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:

„Na Okresnom súde v Michalovciach je pod sp. zn. č. vedené

od 28. 8. 2006 konanie medzi Y. s. r. o., M. a spol. R., spoločnosť s ručením obmedzeným M.

o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy.

V uvedenom konaní bolo v roku 2006 až 2007 vytýčených a uskutočnených viacero

konaní, na ktorých nebola účastníkmi ani konajúcim sudcom konania vznesená námietka

zaujatosti.

Žalovaný dňa 18. 4. 2008 podal námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi

JUDr. G. Š. Tento sa dňa 29. 4. 2008 vyjadril, že bol vylúčený Krajským súdom v Košiciach

č. k. vo veci mal. G. D. a preto v súlade s týmto rozhodnutím sa cíti byť

vo veci zaujatý a súhlasí s pridelením veci inému sudcovi.

Predseda Okresného súdu v Michalovciach v rozpore s ustanovením § 16 Obč. súdn.

por., keď nepredložil vec nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti v lehote

15 dní, sám podľa rozhodol o pridelení veci náhodným výberom sudcovi

JUDr. A. C. Tento oznámil dňa 26. 5. 2008 predsedovi súdu, že z dôvodov uvedených

v rozhodnutí Krajského súdu č. sa cíti byť vo veci zaujatý.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. 3 NcC/31/2008 zo dňa 5. 6. 2008 bolo

rozhodnuté, že sudca JUDr. A. C. nie je vylúčený z pojednávania a rozhodovania vo veci

. Následne predseda Okresného súdu v Michalovciach predložil Krajskému

súdu v Košiciach na rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej účastníkom konania podľa

§ 16 O. s .p., ktorý uznesením č. zo dňa 30. 10. 2008 rozhodol, že sudca

JUDr. G. Š. je vylúčený z konania aj vzhľadom na skutočnosť, že bol vylúčený z konania

14 ako aj 10 C/1013/2000. Dôkaz: uznesenie 3 NcC/31/2008 uznesenie

5 NcC/51/2008

Uzneseniami Krajského súdu v Košiciach č. 11 NcC/36/2008 zo dňa 3. 9. 2008

11 NcC/35/2008 zo dňa 18. 9. 2008 však sudca JUDr. G. Š. nebol vylúčený z konania kde

zastupoval právny zástupca sťažovateľa a bolo konštatované, že vylúčenie vo veci

vzhľadom na rozdielnu povahu veci nemožno stotožniť. Dôkaz: uznesenie

11 NcC/35/2008 uznesenie 11 NcC/36/2008

Odôvodnenie uznesenia č. je nepreskúmateľné a nijako z neho

nevyplýva, či boli splnené objektívne a subjektívne podmienky na jeho vydanie. Krajský súd

sa vôbec nevysporiadal ani so skutočnosťou, že v období od 23. 5. 2008 do právoplatnosti

uznesenia bola vec pridelená dvom sudcom: JUDr. G. Š. a JUDr. A. C.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. doručenému 16. 12. 2008

nieje prípustný ani riadny ani mimoriadny opravný prostriedok, pričom toto uznesenie je

protikladné s uznesením č. 3 NcC/31/2008.“

V nadväznosti na tieto skutočnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„1. Základné práva Y. s. r. o., M. v konaní vedenom na Okresnom súde

v Michalovciach č. k. na súdnu a inú právnu ochranu zaručené článkom 46

ods. 1 a článkom 48 ods. 1 a právo na spravodlivé súdne

konanie zaručené článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v spojení s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2 a článkom 152 ods. 4

uznesením Krajského súdu v Košiciach č. 5 NcC/51/2008 zo

dňa 30. 10. 2008 boli porušené.

2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č . k . zo dňa 30. 10. 2008

zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Košiciach je povinný sťažovateľom zaplatiť náhradu trov právneho

zastúpenia zvýšenú o daň z pridanej hodnoty v zákonom ustanovenej výške pozostávajúce

z dvoch úkonov [jeden úkon 115,90 € + 22,02 € (DPH 19 %) + 6,95 € režijný paušál],

spolu 245,70 € + 44,04 € (19 % DPH) na účet právneho zástupcu JUDr. G. D., M.,do 15

dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Súčasne sťažovateľka oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva domáhať sa

svojich práv na nestrannom súde podľa a práva podľa

dohovoru a základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia všeobecného súdu v rámci

predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo

slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie, ústavný súd považuje takúto sťažnosť za zjavne neopodstatnenú

(, , , ).

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci na nezávislom a nestrannom súde podľa , práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48

ods. 1 uznesením krajského súdu č. k. -105 z 30. októbra 2008

o vylúčení zákonného sudcu z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.

Okresným súdom Michalovce (ďalej len „okresný súd“) z dôvodu jeho

zaujatosti.

Sťažovateľka síce kriticky hodnotí procesný postup, akým spôsobom sa riešila

situácia vylúčenia zákonného sudcu z prerokúvania veci na okresnom súde, avšak

v uznesení krajského súdu namieta absenciu dostatočného odôvodnenia rozhodnutia

a skutočnosť, že v určitom období bola vec pridelená súčasne dvom zákonným sudcom.

1. K prvej námietke – absencii dostatočného odôvodnenia uznesenia krajského súdu

– ústavný súd uvádza, že v odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd pomerne

na veľkom priestore cituje dôvody zaujatosti zákonného sudcu (G. Š.) uvedené v jeho

podaní; tieto krajský súd bez akýchkoľvek pochybností a pripomienok akceptoval a stali sa

základom pre jeho rozhodnutie o vylúčení zákonného sudcu (G. Š.) z prerokúvania

a rozhodovania veci sp. zn. . Podľa názoru ústavného súdu nemožno celkom

spochybniť argumenty sťažovateľky a absenciu dostatočného odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia, na druhej strane absencia explicitného „prevzatia“ dôvodov uvádzaných

samotným zákonným sudcom (G. Š.) pre jeho vylúčenie v odôvodnení napadnutého

uznesenia nevyvoláva pochybnosti o existencii dôvodov, pre ktoré bol zákonný sudca

z prerokúvania a rozhodovania v označenej veci vylúčený. Z odôvodnenia rozhodnutia

krajského súdu je zrejmé, na základe akých dôvodov rozhodol. Tento nedostatok

rozhodnutia podľa názoru ústavného súdu nemá takú intenzitu, ktorá by signalizovala

prípadnú možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľky (

a čl. 6 ods. 1 dohovoru) po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Preto je podľa názoru

ústavného súdu táto časť sťažnosti zjavne neopodstatnená a je dôvod na jej odmietnutie

podľa .

2. Druhá námietka sťažovateľky smerovala k požiadavke vysloviť porušenie

jej základného práva podľa z dôvodu súčasného pridelenia veci dvom

zákonným sudcom v období od 23. mája 2008 do 9. januára 2009 (podľa zistenia

právoplatnosti uznesenia). Tento nedostatok nemožno podľa názoru ústavného súdu spájať

s označeným uznesením krajského súdu, pretože práve týmto rozhodnutím krajský súd tento

nedostatok odstránil. Absencia príčinnej súvislosti medzi označeným uznesením krajského

súdu a namietaným porušením práv sťažovateľky založila dôvod na odmietnutie tejto časti

sťažnosti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd už o ďalších požiadavkách

sťažovateľky nerozhodoval.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že sťažovateľka predložila

ústavnému súdu rozhodnutia krajského súdu, podľa ktorých krajský súd v roku 2008

rozhodoval o vylúčení obidvoch „zákonných sudcov“ z dôvodu ich zaujatosti k osobe

advokáta JUDr. G. Š. vo veciach vedených na okresnom súde u každého tri razy (spolu štyri

rozhodnutia krajského súdu), pričom vždy o tejto otázke rozhodoval iný senát krajského

súdu. Pritom jeden „zákonný sudca“ (G. Š.) bol dva razy vzhľadom na pomer k tomu istému

advokátovi vylúčený a raz krajský súd nedospel k tomu, že sú dané dôvody na jeho

vylúčenie. Naopak, u druhého zákonného sudcu (A. Ch.) krajský súd dva razy rozhodol, že

tento sudca nie je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania vecí v konaniach vedených na

okresnom súde vzhľadom na osobu advokáta, a raz krajský súd dôvody na vylúčenie uznal

(č. k. -65 z 5. marca 2008, č. k. -93 z 5. júna 2009, č. k.

-62 z 18. septembra 2008 a č. k. -105 z 30. októbra 2008).

Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že jeho úlohou nie je zjednocovať

judikatúru všeobecných súdov, a pretože toto zistenie nemohlo ovplyvniť rozhodovanie

o sťažnosti sťažovateľky, bližšie sa touto otázkou nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2009