Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 153/09
PDF · 203.91 KB
No categories available
II. ÚS 153/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť K. W., Z., zastúpenej advokátom JUDr. M. R. I., B., vo veci
namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu
v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 23 S 92/2007 a jeho rozhodnutím z
21. novembra 2007 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 Sžo 82/2008 a jeho uznesením z 2. decembra 2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť K. W. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2009
doručená faxom a 10. marca 2009 poštou sťažnosť K. W., Z. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namietala porušenie čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
23 S 92/2007 a jeho rozhodnutím z 21. novembra 2007 a postupom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sžo
82/2008 a jeho uznesením z 2. decembra 2008.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 7. januára 2009 bolo právnemu zástupcovi
sťažovateľky doručené uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžo 82/2008 z 2. decembra
2008, ktorým bolo odmietnuté odvolanie sťažovateľky z 11. marca 2009 proti rozhodnutiu
krajského súdu z 21. novembra 2007. Druhostupňové rozhodnutie odvolací súd odôvodnil
nesplnením podmienok na prejednanie odvolania vo veci samej z dôvodu oneskoreného
podania odvolania v zmysle § 218 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).
Podľa sťažovateľky krajský súd prvostupňové rozhodnutie adresoval na súkromnú
adresu v súčasnosti už bývalého advokátskeho koncipienta JUDr. M. R. I., B. (ďalej len
„koncipient“), a nie na adresu splnomocneného právneho zástupcu sťažovateľky
Advokátska kancelária H., K., s. r. o., B. (ďalej len „advokátska kancelária“),
s odôvodnením, že predmetné rozhodnutie zaslal koncipientovi na základe plnej moci z
12. novembra 2007 udelenej advokátskou kanceláriou na zastupovanie na pojednávaní na
súde prvého stupňa 21. novembra 2007.
Sťažovateľka ďalej uvádza, že koncipient bol advokátskou kanceláriou
splnomocnený na zastupovanie výlučne na pojednávaní súdu prvého stupňa 21. novembra
2007, nebol splnomocnený na zastupovanie prijímania doručovaných písomností v súlade
s § 47 a § 158 ods. 2 OSP.
V zmysle uvedeného prvostupňový súd nesprávne zaslal svoje rozhodnutie
z 21. novembra 2007 koncipientovi z dôvodu, že tento v čase udelenia plnej moci na
predmetné pojednávanie, ako aj v čase doručovania prvostupňového rozhodnutia nebol a ani
nemohol byť advokátskou kanceláriou splnomocnený v rámci celého „poverenia“, lebo
nebol advokátom.
Podľa sťažovateľky najvyšší súd porušil ňou označený článok ústavy a jej základné
právo zaručené v ústave a právo zaručené v dohovore. Porušenie vyplýva z toho, že
odvolací súd argumentuje vo svojom rozhodnutí tým, že z udelenej plnej moci nevyplýva,
že advokátska kancelária poverila koncipienta, a aj v prípade, že by bol advokátsky
koncipient splnomocnený na prebratie doručených písomností, nebolo predmetné
prvostupňové rozhodnutie doručené riadne, keďže toto bolo doručované na súkromnú
adresu koncipienta počas jeho dovolenky bez toho, aby doručenie potvrdil sám alebo ním
splnomocnená osoba.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález, ktorým
vysloví, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 S 92/2007 a jeho
rozhodnutím z 21. novembra 2007 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 1 Sžo 82/2008 a jeho uznesením z 2. decembra 2008 bol porušený čl. 1 ods. 1 ústavy,
jej základné právo zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru,
zruší uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžo 82/2008 z 2. decembra 2008 a vec mu vráti
na ďalšie konanie a prizná jej úhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie čl. 1 ods. 1
ústavy, základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 23 S 92/2007 a jeho rozhodnutím z 21. novembra 2007 a postupom najvyššieho súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sžo 82/2008 a jeho uznesením z 2. decembra 2008.
1. Podľa názoru ústavného súdu na konanie o sťažnosti v časti, v ktorej sťažovateľka
namieta porušenie čl. 1 ods. 1 ústavy, základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 23 S 92/2007 a jeho rozsudkom z 21. novembra 2007, nie je daná právomoc
ústavného súdu.
Ako vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu je daná
iba vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc
ústavného súdu je preto v týchto prípadoch subsidiárna. O ochrane práv sťažovateľky,
ktorých porušenie namieta, vo vzťahu ku konaniu krajského súdu (vo veci rozhodol
rozsudkom z 21. novembra 2007), proti ktorému sťažovateľka podala odvolanie, rozhodoval
v odvolacom konaní najvyšší súd (uznesenie sp. zn. 1 Sžo 82/2008 z 2. decembra 2008).
Vzhľadom na uvedenú zásadu subsidiarity preto nie je v právomoci ústavného súdu
preskúmať namietané konanie a rozsudok krajského súdu.
Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť v časti namietajúcej
porušenie čl. 1 ods. 1 ústavy, základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v predmetnom konaní
odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2. Sťažovateľka namieta porušenie čl. 1 ods. 1 ústavy, základného práva na
spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru aj postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sžo 82/2008
a jeho rozsudkom z 2. decembra 2008, ktorým odmietol odvolanie sťažovateľky proti
rozsudku krajského súdu sp. zn. 23 S 92/2007 z 21. novembra 2007.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.
Najvyšší súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol:
„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 246c ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 10 ods. 2 preskúmal vec predloženú krajským súdom podľa §§ 212 ods. 1
a nasl. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2, a dospel k názoru, že v danom
prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre prejednanie odvolania vo veci samej.
Podľa § 246c ods. 1 O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto
časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný
prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný, ak nie je ustanovené inak
v § 250s ods. 2.
Podľa § 218 ods. 1, písm. a) O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo
podané oneskorene.
Podľa § 47 ods. 1, 2 O. s. p. účinného do 15. 10. 2008 do vlastných rúk treba doručiť
písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci
sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu
zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus
o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce
a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od
uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa
adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 48 ods. 4 O. s. p. účinného do 15. 10. 2008 písomnosti určené advokátovi sa
môžu doručovať tiež advokátskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta
pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok.
Z predloženého spisového materiálu krajského súdu vyplýva, že žalobkyňa na jej
zastupovanie v danej veci splnomocnila advokátsku kanceláriu H., K., s. r. o., Mgr. P. K.,
advokáta, konateľa advokátskej kancelárie, B. splnomocnením zo dňa 26. 7. 2007, v ktorom
zároveň vyjadrila súhlas, s tým, aby splnomocnenca v prípade potreby v rámci jeho
poverenia zastúpil iný advokát, resp., aby ho pri jednotlivých úkonoch právnej pomoci
zastúpil advokátsky koncipient alebo iná osoba. H., K., s. r. o., Mgr. P. K., advokát, konateľ
advokátskej kancelárie, B. ako splnomocniteľ dňa 12. 11. 2007 splnomocnil JUDr. M. R. I.,
B. ako splnomocnenca na zastupovanie na pojednávaní spis. zn. 23 S 92/2007 na Krajskom
súde v Banskej Bystrici dňa 21. 11. 2007 a všetky s tým súvisiace právne úkony vo veci
žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Banskej
Bystrici č. KSU BB-2007-64/65-1:OŠSS-Di zo dňa 13. 2. 2007 a rozhodnutia mesta Z. č. SÚ
2943/2005/6-roz. zo dňa 19. 9. 2005. JUDr. M. R. I. zastupoval žalobkyňu na pojednávaní
Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 21. 11. 2007, na ktorom krajský súd rozhodol vo veci
samej rozsudkom. Rozsudok krajského súdu bol doručený JUDr. M. R. I. prostredníctvom
pošty dňa 2. 1. 2008 na adresu udávanú podľa splnomocnenia zo dňa 12. 11. 2007.
Potvrdenie o doručení rozsudku je opatrené pečiatkou pošty a podpisom R., s uvedením
dátumu prevzatia písomnosti dňa 2. 1. 2008. Odvolanie proti rozsudku krajského súdu
podal Mgr. P. K., advokát, konateľ spoločnosti H., K. & P., s. r. o., v mene žalobkyne na
poštovú prepravu dňa 12. 3. 2008.
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.).
Podľa názoru odvolacieho súdu právny zástupca žalobkyne podal odvolanie proti
rozsudku krajského súdu oneskorene. Zo skutkových okolností v danom prípade vyplýva, že
rozsudok krajského súdu mu bol doručený poštou podľa § 47 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 48
ods. 4 dňom 2. 1. 2008, pretože zo splnomocnenia zo dňa 12. 11. 2007 vyplýva, že Mgr. P.
K., advokát a konateľ spoločnosti H., K. & P., s. r. o., ako právny zástupca žalobkyne na
základe plnej moci zo dňa 26. 7. 2007 splnomocnil JUDr. M. R. I. nielen na zastupovanie
na pojednávaní krajského súdu dňa 21. 11. 2007, ale aj na všetky stým súvisiace právne
úkony vo veci predmetnej žaloby, teda aj na doručovanie písomnosti, pričom skutočnosť, že
poveril na zastupovanie advokátskeho koncipienta zo splnomocnenia ž 12. 11. 2007
nevyplýva. Z právnej normy ustanovenej v § 48 ods. 4. O. s. p. vyplýva, že advokát môže
poveriť na doručovanie písomností tiež advokátskeho koncipienta. Pokiaľ teda písomnosť a
to rozsudok krajského súdu bola doručená na základe splnomocnenia právneho zástupcu
žalobkyne zo dňa 12. 11. 2007 ním poverenému JUDr. M. R. I. dňom 2. 1. 2008, dňom
nasledujúcim t. j. 3. 1. 2008 začala plynúť odvolacia 15-dňová lehota, ktorá uplynula dna
17. 1. 2008, v ktorý posledný deň odvolacej lehoty bolo možné podať odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobkyne podal
odvolanie proti rozsudku krajského súdu na poštovú prepravu dňa 12. 3. 2008, podal
odvolanie oneskorene. Námietky právneho zástupcu žalobkyne, ktoré uviedol v odvolaní,
vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd považoval za právne bezvýznamné.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobkyne
v zmysle § 246c ods. 1 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1, písm. a) odmietol, pretože že bolo
podané oneskorene.“
Z rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že do svojho odôvodnenia uviedol postup,
akým dospel k záverom o odmietnutí odvolania proti rozsudku krajského súdu, jeho
uznesenie obsahuje výklad právnych noriem Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny.
Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd vykonal ústavne súladný výklad platných
právnych predpisov, ktorý nie je svojvoľný a nepopiera zmysel interpretovaných
a použitých právnych noriem.
Na tomto závere treba trvať napriek tomu, že sťažovateľka nesúhlasí s právnym
názorom krajského súdu, pretože porušenie základného práva nemožno vidieť len v tom, že
najvyšší súd postupoval a rozhodoval bez toho, aby sa stotožnili s právnym názorom
sťažovateľky.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že sťažnosť v časti, ktorou
sťažovateľka namieta porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 1 Sžo 82/2008 a jeho rozsudkom z 2. decembra 2008, je zjavne neopodstatnená,
a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 1 ods. 1 ústavy, ústavný súd uvádza, že jeho
aplikácia sa v individuálnych sťažnostiach zásadne viaže na vyslovenie porušenia
individuálne určeného základného práva alebo slobody sťažovateľky, a preto požiadavka na
vyslovenie jeho porušenia v prípade, ak nie je porušené niektoré základné právo
sťažovateľky, je zjavne neopodstatnená (napr. II. ÚS 22/07).
Predmetom konania o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je rozhodovanie
o porušení základných práv a slobôd upravených v druhej hlave ústavy, a nie aj o porušení
tých článkov ústavy, ktoré síce vytvárajú právny základ ochrany základných práv a slobôd
upravených v druhej hlave ústavy, ale o ich porušení je ústavný súd oprávnený rozhodovať
v iných druhoch konania (II. ÚS 234/03).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. apríla 2009