Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 153/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť K. W., Z., zastúpenej advokátom JUDr. M. R. I., B., vo veci

namietaného porušenia , základného práva

zaručeného v a práva zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím z

21. novembra 2007 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 2. decembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. W. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2009

doručená faxom a 10. marca 2009 poštou sťažnosť K. W., Z. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie (ďalej len „“),

základného práva zaručeného v a práva zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozhodnutím z 21. novembra 2007 a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sžo

82/2008 a jeho uznesením z 2. decembra 2008.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 7. januára 2009 bolo právnemu zástupcovi

sťažovateľky doručené uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 2. decembra

2008, ktorým bolo odmietnuté odvolanie sťažovateľky z 11. marca 2009 proti rozhodnutiu

krajského súdu z 21. novembra 2007. Druhostupňové rozhodnutie odvolací súd odôvodnil

nesplnením podmienok na prejednanie odvolania vo veci samej z dôvodu oneskoreného

podania odvolania v zmysle (ďalej aj „OSP“).

Podľa sťažovateľky krajský súd prvostupňové rozhodnutie adresoval na súkromnú

adresu v súčasnosti už bývalého advokátskeho koncipienta JUDr. M. R. I., B. (ďalej len

„koncipient“), a nie na adresu splnomocneného právneho zástupcu sťažovateľky

Advokátska kancelária H., K., s. r. o., B. (ďalej len „advokátska kancelária“),

s odôvodnením, že predmetné rozhodnutie zaslal koncipientovi na základe plnej moci z

12. novembra 2007 udelenej advokátskou kanceláriou na zastupovanie na pojednávaní na

súde prvého stupňa 21. novembra 2007.

Sťažovateľka ďalej uvádza, že koncipient bol advokátskou kanceláriou

splnomocnený na zastupovanie výlučne na pojednávaní súdu prvého stupňa 21. novembra

2007, nebol splnomocnený na zastupovanie prijímania doručovaných písomností v súlade

s a .

V zmysle uvedeného prvostupňový súd nesprávne zaslal svoje rozhodnutie

z 21. novembra 2007 koncipientovi z dôvodu, že tento v čase udelenia plnej moci na

predmetné pojednávanie, ako aj v čase doručovania prvostupňového rozhodnutia nebol a ani

nemohol byť advokátskou kanceláriou splnomocnený v rámci celého „poverenia“, lebo

nebol advokátom.

Podľa sťažovateľky najvyšší súd porušil ňou označený článok a jej základné

právo zaručené v ústave a právo zaručené v dohovore. Porušenie vyplýva z toho, že

odvolací súd argumentuje vo svojom rozhodnutí tým, že z udelenej plnej moci nevyplýva,

že advokátska kancelária poverila koncipienta, a aj v prípade, že by bol advokátsky

koncipient splnomocnený na prebratie doručených písomností, nebolo predmetné

prvostupňové rozhodnutie doručené riadne, keďže toto bolo doručované na súkromnú

adresu koncipienta počas jeho dovolenky bez toho, aby doručenie potvrdil sám alebo ním

splnomocnená osoba.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález, ktorým

vysloví, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozhodnutím z 21. novembra 2007 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 2. decembra 2008 bol porušený ,

jej základné právo zaručené v a právo zaručené v dohovoru,

zruší uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 2. decembra 2008 a vec mu vráti

na ďalšie konanie a prizná jej úhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie čl. 1 ods. 1

, základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozhodnutím z 21. novembra 2007 a postupom najvyššieho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 2. decembra 2008.

1. Podľa názoru ústavného súdu na konanie o sťažnosti v časti, v ktorej sťažovateľka

namieta porušenie , základného práva zaručeného v

a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom z 21. novembra 2007, nie je daná právomoc

ústavného súdu.

Ako vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu je daná

iba vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc

ústavného súdu je preto v týchto prípadoch subsidiárna. O ochrane práv sťažovateľky,

ktorých porušenie namieta, vo vzťahu ku konaniu krajského súdu (vo veci rozhodol

rozsudkom z 21. novembra 2007), proti ktorému sťažovateľka podala odvolanie, rozhodoval

v odvolacom konaní najvyšší súd (uznesenie sp. zn. z 2. decembra 2008).

Vzhľadom na uvedenú zásadu subsidiarity preto nie je v právomoci ústavného súdu

preskúmať namietané konanie a rozsudok krajského súdu.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť v časti namietajúcej

porušenie , základného práva zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v predmetnom konaní

odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa .

2. Sťažovateľka namieta porušenie , základného práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v a práva zaručeného v

ods. 1 dohovoru aj postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 2. decembra 2008, ktorým odmietol odvolanie sťažovateľky proti

rozsudku krajského súdu sp. zn. z 21. novembra 2007.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Najvyšší súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

v spojení s § 10 ods. 2 preskúmal vec predloženú krajským súdom podľa §§ 212 ods. 1

a nasl. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2, a dospel k názoru, že v danom

prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre prejednanie odvolania vo veci samej.

Podľa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto

časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný

prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný, ak nie je ustanovené inak

v § 250s ods. 2.

Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo

podané oneskorene.

Podľa , účinného do 15. 10. 2008 do vlastných rúk treba doručiť

písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci

sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu

zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus

o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce

a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od

uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa

adresát o uložení nedozvedel.

Podľa účinného do 15. 10. 2008 písomnosti určené advokátovi sa

môžu doručovať tiež advokátskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta

pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok.

Z predloženého spisového materiálu krajského súdu vyplýva, že žalobkyňa na jej

zastupovanie v danej veci splnomocnila advokátsku kanceláriu H., K., s. r. o., Mgr. P. K.,

advokáta, konateľa advokátskej kancelárie, B. splnomocnením zo dňa 26. 7. 2007, v ktorom

zároveň vyjadrila súhlas, s tým, aby splnomocnenca v prípade potreby v rámci jeho

poverenia zastúpil iný advokát, resp., aby ho pri jednotlivých úkonoch právnej pomoci

zastúpil advokátsky koncipient alebo iná osoba. H., K., s. r. o., Mgr. P. K., advokát, konateľ

advokátskej kancelárie, B. ako splnomocniteľ dňa 12. 11. 2007 splnomocnil JUDr. M. R. I.,

B. ako splnomocnenca na zastupovanie na pojednávaní spis. zn. na Krajskom

súde v Banskej Bystrici dňa 21. 11. 2007 a všetky s tým súvisiace právne úkony vo veci

žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Banskej

Bystrici č. KSU BB-2007-64/65-1:OŠSS-Di zo dňa 13. 2. 2007 a rozhodnutia mesta Z. č. SÚ

2943/2005/6-roz. zo dňa 19. 9. 2005. JUDr. M. R. I. zastupoval žalobkyňu na pojednávaní

Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 21. 11. 2007, na ktorom krajský súd rozhodol vo veci

samej rozsudkom. Rozsudok krajského súdu bol doručený JUDr. M. R. I. prostredníctvom

pošty dňa 2. 1. 2008 na adresu udávanú podľa splnomocnenia zo dňa 12. 11. 2007.

Potvrdenie o doručení rozsudku je opatrené pečiatkou pošty a podpisom R., s uvedením

dátumu prevzatia písomnosti dňa 2. 1. 2008. Odvolanie proti rozsudku krajského súdu

podal Mgr. P. K., advokát, konateľ spoločnosti H., K. & P., s. r. o., v mene žalobkyne na

poštovú prepravu dňa 12. 3. 2008.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu

ktorého smeruje (, veta prvá ).

Podľa názoru odvolacieho súdu právny zástupca žalobkyne podal odvolanie proti

rozsudku krajského súdu oneskorene. Zo skutkových okolností v danom prípade vyplýva, že

rozsudok krajského súdu mu bol doručený poštou podľa v spojení s

ods. 4 dňom 2. 1. 2008, pretože zo splnomocnenia zo dňa 12. 11. 2007 vyplýva, že Mgr. P.

K., advokát a konateľ spoločnosti H., K. & P., s. r. o., ako právny zástupca žalobkyne na

základe plnej moci zo dňa 26. 7. 2007 splnomocnil JUDr. M. R. I. nielen na zastupovanie

na pojednávaní krajského súdu dňa 21. 11. 2007, ale aj na všetky stým súvisiace právne

úkony vo veci predmetnej žaloby, teda aj na doručovanie písomnosti, pričom skutočnosť, že

poveril na zastupovanie advokátskeho koncipienta zo splnomocnenia ž 12. 11. 2007

nevyplýva. Z právnej normy ustanovenej v . vyplýva, že advokát môže

poveriť na doručovanie písomností tiež advokátskeho koncipienta. Pokiaľ teda písomnosť a

to rozsudok krajského súdu bola doručená na základe splnomocnenia právneho zástupcu

žalobkyne zo dňa 12. 11. 2007 ním poverenému JUDr. M. R. I. dňom 2. 1. 2008, dňom

nasledujúcim t. j. 3. 1. 2008 začala plynúť odvolacia 15-dňová lehota, ktorá uplynula dna

17. 1. 2008, v ktorý posledný deň odvolacej lehoty bolo možné podať odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobkyne podal

odvolanie proti rozsudku krajského súdu na poštovú prepravu dňa 12. 3. 2008, podal

odvolanie oneskorene. Námietky právneho zástupcu žalobkyne, ktoré uviedol v odvolaní,

vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd považoval za právne bezvýznamné.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobkyne

v zmysle v spojení s , odmietol, pretože že bolo

podané oneskorene.“

Z rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že do svojho odôvodnenia uviedol postup,

akým dospel k záverom o odmietnutí odvolania proti rozsudku krajského súdu, jeho

uznesenie obsahuje výklad právnych noriem , ktorý

nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny.

Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd vykonal ústavne súladný výklad platných

právnych predpisov, ktorý nie je svojvoľný a nepopiera zmysel interpretovaných

a použitých právnych noriem.

Na tomto závere treba trvať napriek tomu, že sťažovateľka nesúhlasí s právnym

názorom krajského súdu, pretože porušenie základného práva nemožno vidieť len v tom, že

najvyšší súd postupoval a rozhodoval bez toho, aby sa stotožnili s právnym názorom

sťažovateľky.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že sťažnosť v časti, ktorou

sťažovateľka namieta porušenie základného práva zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom z 2. decembra 2008, je zjavne neopodstatnená,

a preto ju odmietol podľa .

Pokiaľ ide o namietané porušenie , ústavný súd uvádza, že jeho

aplikácia sa v individuálnych sťažnostiach zásadne viaže na vyslovenie porušenia

individuálne určeného základného práva alebo slobody sťažovateľky, a preto požiadavka na

vyslovenie jeho porušenia v prípade, ak nie je porušené niektoré základné právo

sťažovateľky, je zjavne neopodstatnená (napr. ).

Predmetom konania o sťažnosti podľa je rozhodovanie

o porušení základných práv a slobôd upravených v druhej hlave , a nie aj o porušení

tých článkov , ktoré síce vytvárajú právny základ ochrany základných práv a slobôd

upravených v druhej hlave , ale o ich porušení je ústavný súd oprávnený rozhodovať

v iných druhoch konania ().

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2009