Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 12/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Rudolfa

Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka vo veci návrhu

Ing. J. Č., Ž., zastúpeného advokátom Mgr. J. P., Ž., na preskúmanie rozhodnutia Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn.

z 18. septembra 2008 na neverejnom zasadnutí 21. apríla 2009 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií

sp. zn. z 18. septembra 2008 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením

č. k. -11 z 20. januára 2009 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na konanie návrh Ing. J. Č., (ďalej len „navrhovateľ“), na preskúmanie

rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej

len „výbor“) sp. zn. z 18. septembra 2008 (ďalej aj „namietané rozhodnutie“)

podľa ústavného o ochrane verejného záujmu pri

výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného (ďalej

len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“) v spojení s § 73a a § 73b zákona

o ústavnom súde.

Z návrhu vyplýva, že namietaným rozhodnutím uložil výbor navrhovateľovi ako

verejnému funkcionárovi [čl. 3 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu], pokutu v sume 360 000 Sk pre porušenie zákazu

vyplývajúceho z ustanovenia čl. 5 ods. 2 prvej vety ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu, podľa ktorého verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom

štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej

osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia

a členskej schôdze.

Vo svojom rozhodnutí sp. zn. z 18. septembra 2008 výbor konštatoval:

„verejný funkcionár Ing. J. Č., člen predstavenstva N., a. s., B. tým, že v období, keď

vykonával funkciu člena predstavenstva N., a. s., B. vykonával súčasne funkciu konateľa G.

s. r. o. Ž., G. s. r. o. Ž. a Ž., s. r. o. Ž. a za výkon týchto funkcií počas výkonu verejnej

funkcie (november a december 2006 až do 27. februára 2007) poberal odmenu v rozpore

s čl. 5 ods. 5 ústavného zákona v celkovej výške 480.136,- Sk, porušil ustanovenie čl. 5 ods.

2 ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v znení ústavného “

Navrhovateľ tvrdí, že zákaz vyplývajúci z ustanovenia čl. 5 ods. 2 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu neporušil a namietané rozhodnutie výboru je nezákonné.

Svoje tvrdenie odôvodnil argumentom, že zákaz vyplývajúci z ustanovenia čl. 5

ods. 2 prvej vety ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa vzťahuje iba na orgány

právnických osôb zriadených na výkon podnikateľskej činnosti. Netýka sa teda výkonu

funkcie štatutárneho orgánu alebo členstva v orgánoch právnických osôb, ktoré neboli

zriadené na výkon podnikateľskej činnosti, ani právnických osôb, ktoré pôvodne boli

zriadené na výkon podnikateľskej činnosti, no v dôsledku zmeny ich účelu vykonávajú inú

činnosť, ktorá nie je podnikaním v zmysle Obchodného

zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Takejto

interpretácii nasvedčuje účel právnej úpravy obsiahnutý v čl. 5 ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu vyplývajúci predovšetkým zo znenia a vzájomnej súvislosti jeho odsekov

2, 4 a 5.

Navrhovateľ uviedol, že spoločnosti G., s. r. o., G., s. r. o., a Ž., s. r. o., boli založené

„... len za účelom a v súvislosti s plnením záväzkov Slovenskej republiky a M., ktorými bola

a aj v súčasnosti je pomoc týchto subjektov, poskytovaná v súvislosti s investíciou

spoločností K. Ltd. a H. v rámci projektu výstavby závodov na výrobu automobilov

a automobilových dielov v katastrálnych územiach T., N., G. a M. a to konkrétne :

- v prípade spoločností G. a G. za účelom nadobudnutia a prípravy pozemkov pre

výstavbu uvádzaných závodov

- v prípade spoločnosti Ž., s. r. o. výstavba verejnej infraštruktúry v katastrálnych

územiach T., M., G. a N., podpora pri nábore pracovných síl v zmysle záväzkov

M. atď.

Uvedenému účelu existencie týchto spoločností potom zodpovedal aj spôsob ich

financovania v čase môjho pôsobenia v nich (je tomu tak aj v súčasnosti). Spoločnosti boli

v plnom rozsahu financované z prostriedkov Ministerstva hospodárstva Slovenskej

republiky, poskytovaných prostredníctvom M., prípadne priamo z prostriedkov M. (najmä

vo vzťahu k zabezpečovaniu náboru pracovných síl). Spoločnosti nemali žiadne príjmy

z nimi vykonávanej činnosti, s tým, že prostriedky v rozsahu, v akom zostali nevyčerpané,

spoločnosti vracali.

Financované boli a sú len náklady spoločností bez akejkoľvek prirážky a to len

skutočne a preukázateľne vynaložené náklady (nakladanie s prostriedkami spoločností

podliehalo kontrole najmä zo strany príslušných ústredných orgánov štátnej správy ako aj

M.).

Čo sa týka tvorby vôle v spoločnostiach, táto v čase môjho pôsobenia v nich v plnom

rozsahu rešpektovala účel ich existencie a teda v žiadnom prípade nesmerovala

k vykonávaniu podnikateľskej činnosti.

V tejto súvislosti potrebujem za potrebné ešte poukázať na to, že aj keď má

spoločnosť Ž. v predmete svojej činnosti zapísané aj sprostredkovanie zamestnania za

úhradu, spoločnosť Ž. za vykonávanie náboru pracovníkov nepoberala odplatu ani od

potenciálnych zamestnávateľov (v tomto prípade spoločností K. s. r. o. a M. s. r. o.), ani od

uchádzačov, ale táto činnosť bola financovaná len vkladom spoločníka M. vo výške

predpokladaných nákladov vždy na jeden rok s tým, že nevyčerpaná časť prostriedkov

musela byť vrátená, pričom čerpanie finančných prostriedkov aj v tomto prípade podliehalo

kontrole.

Vo vzťahu k ostatným predmetom činnosti spoločností, uvedeným v obchodnom

registri, uvádzam, že tieto boli podľa mojich vedomostí zapísané z dôvodu legislatívnych

požiadaviek, pričom zároveň poukazujem na to, že predmet činnosti spoločností sa

vzájomne kopíruje.

Zastávam však názor, že vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, ani u jednej zo

spoločností nemožno hovoriť, že by podnikala (vykonávala živnosť) alebo bola založená za

účelom podnikania/podnikateľskej činnosti a to vzhľadom k tomu, že nie sú a ani pri ich

založení a vzniku neboli naplnené a ani predpokladané základné pojmové znaky pre

subsumpciu pod pojem podnikania. ...“

Na základe uvedených dôvodov a skutočností navrhovateľ prostredníctvom

splnomocneného právneho zástupcu navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodnutie výboru

sp. zn. z 18. septembra 2008 zrušil a uložil Kancelárii Národnej rady Slovenskej

republiky povinnosť uhradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia.

Na základe výzvy ústavného súdu z 21. januára 2009 sa k návrhu vyjadril výbor

prostredníctvom svojho predsedu podaním sp. zn. zo 4. marca 2009, v ktorom sa

okrem iného uvádza: «S predmetným návrhom a s jeho účelovým odôvodnením nesúhlasíme

z dôvodov, ktoré sme už uviedli v predmetnom rozhodnutí Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky č. VP/42/08-K zo dňa 18. septembra 2008. Niet totiž pochýb o tom, že verejný

funkcionár popri výkone svojej funkcie vykonával funkciu konateľa všetkých troch

uvedených obchodných spoločností a že za výkon týchto činnosti poberal i finančnú

odmenu. Túto skutočnosť nám priznal v oznámení za rok 2007 podľa čl. 7 ods. 1 ústavného

zákona a čo bolo dôvodom pre začatie konania.

Nie náhodou totiž verejný funkcionár nepoukazuje v návrhu na preskúmanie

rozhodnutia pri dokladovaní svojho tvrdenia na údaje v obchodnom registri a v

spoločenských zmluvách o ich zriadení. Je totiž nesporné, že charakter obchodnej

spoločnosti určuje spoločenská zmluva, ako zakladajúci dokument podľa § 57 ods. 1

v kontexte s , ktorý určuje

podstatné náležitosti spoločenskej, resp. zakladateľskej zmluvy spoločnosti s ručením

obmedzeným. Skutočnosť, že ide o obchodnú spoločnosť, ktorá nemá „podnikateľský

charakter a bola založená za iným účelom“, je možné uviesť v zakladateľskej zmluve v §

110 ods. 1 písm. c) alebo h) , resp. akýmkoľvek iným spôsobom.

V danom prípade predkladáme konajúcemu Ústavnému súdu Slovenskej republiky

nasledovné doklady o zriadení predmetných obchodných spoločností a to nasledovne:

1. NZ... G., s. r. o.

2. NZ... G., s. r. o.

3. spoločenskú zmluvu... Ž., s. r. o. (prílohy 1 až 3),

v ktorých ani v jednom prípade v predmete činnosti zakladaných obchodných spoločností,

ani v ich ďalšom texte sa neuvádza, že ide o obchodnú spoločnosť, ktorá nemá

podnikateľský charakter. Naopak, v zakladateľských zmluvách o zriadení G., s. r. o. a G., s.

r. o. je uvedený ako druh podnikania aj veľkoobchod a maloobchod, čo je klasická

podnikateľská činnosť; rovnako je to i v prípade Ž. s. r. o., kde predmetom činnosti je i

veľkoobchodná činnosť. Máme za to, že pokiaľ sa uvedené obchodné spoločnosti zakladali

na výkon inej ako podnikateľskej činnosti, mal zakladateľ možnosť, ale i povinnosť túto

skutočnosť uviesť v zakladateľskej zmluve.

Máme preto za to, že zo strany verejného funkcionára ide o účelovú obranu, ktorou

sa chce vyhnúť zodpovednosti za porušenie ustanovení v čl. 5 ústavného zákona. V tomto

zmysle je potrebné posudzovať i dôkazy, ktoré predkladá v konaní, ktoré majú dokladovať,

že ide o obchodné spoločnosti s nepodnikateľským charakterom. V skutočnosti predmetné

obchodné spoločnosti boli zriadené „najmä“ na uvedené aktivity súvisiace s vysporiadaním

pozemkov pri výstavbe K., ale okrem toho predmetné spoločnosti s ručením obmedzeným

vykonávajú aj ďalšie činnosti, ktoré im dávajú jednoznačne charakter podnikateľského

subjektu. Domnievame sa, že adekvátnym dôkazom sú relevantné zakladateľské zmluvy a

údaje v obchodnom registri (prílohy 4 až 6).

Z tohto dôvodu zotrvávame na stanovisku, že verejný funkcionár Ing. J. Č. tým, že

poberal mzdu za súbežný výkon funkcie konateľa v uvedených troch obchodných

spoločnostiach s výkonom verejnej funkcie porušil čl. 5 ods. 2 až 5 ústavného zákona a

uloženie sankcie bolo dôvodné.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky

napadnuté rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. VP/4208-K

z 18. septembra 2008 s poukazom na v znení neskorších

predpisov potvrdil a nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania.»

Po prijatí návrhu na ďalšie konanie navrhovateľ podaním z 19. marca 2009 doplnil

svoju argumentáciu obsiahnutú v návrhu z 8. januára 2009 reagujúc na vyjadrenie výboru

zo 4. marca 2009. Okrem iného uviedol: «... Výbor v rámci úvah, obsiahnutých v jeho

vyjadrení, o povinnostiach, či možnostiach zakladateľov vyjadriť účel založenia spoločnosti

v zakladateľskej listine alebo spoločenskej zmluve, opomenul poukázať na preambulu

spoločenskej zmluvy spoločnosti Ž.

Čo sa týka úvah o povinnosti zakladateľa uviesť „účel“ založenia spoločnosti

v zakladateľských dokumentoch tak tento názor je potrebné veľmi dôrazne odmietnuť.

Žiaden zákon takúto povinnosť neukladá, navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť,

že účel založenia spoločnosti Ž. je vyjadrený v preambule spoločenskej zmluvy tejto

spoločnosti.

Vzhľadom k skutočnosti, že zákon neukladá povinnosť uvádzať účel založenia

obchodnej spoločnosti v zmysle v „zakladajúcich“ dokumentoch,

nie je možné ani dospieť k právnemu názoru, že pokiaľ v týchto dokumentoch nie je uvedené

niečo iné, je spoločnosť založená za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti.

Z mnou predložených dokumentov je absolútne nepochybné, aký bol účel založenia

a aký je účel existencie v rozhodnutí uvádzaných spoločností a teda to, že tieto spoločnosti

neboli založené na výkon podnikateľskej činnosti a takúto činnosť nevykonávajú.

Výbor pri rozhodovaní a ani dodatočne vo vyjadrení neuviedol jedinú skutočnosť (a

teda už vôbec takú skutočnosť nepreukázal), z ktorej by vyplývalo, že činnosť niektorej zo

spoločností Ž., G. alebo G. napĺňa znaky podnikania tak, ako ich vymedzuje § 2 ods. 1

alebo, že by zakladatelia týchto spoločností mali pri zakladaní vôľu,

aby tieto spoločnosti takúto činnosť vykonávali.

Je potrebné zdôrazniť aj to, že zakladateľské listiny spoločností G. a G. obsahujú iba

podstatné náležitosti a to iba v nevyhnutnom rozsahu.

V tejto súvislosti aj z mnou k návrhu na preskúmanie rozhodnutia pripojených

dokladov vyplýva účel založenia spoločností Ž., G. a G., ktorý bol ich zakladateľom zrejmý

a od ktorého sa činnosť týchto spoločností neodchýlila.

Za závažnú skutočnosť považujem aj to, že Výbor sa nevyjadril k obsahu mnou

predložených dokladov a teda tieto ani nespochybňuje.

Pokiaľ Výbor vo svojom vyjadrení uvádza, že „v skutočnosti predmetné obchodné

spoločnosti boli zriadené „najmä“ na uvedené aktivity súvisiace s vysporiadavaním

pozemkov pri výstavbe K., ale okrem toho predmetné spoločnosti s ručením obmedzeným

vykonávajú aj ďalšie činnosti, ktoré im dávajú jednoznačne charakter podnikateľského

subjektu“ tak neviem, z čoho Výbor vyvodzuje toto stanovisko. Je pravdou, že tieto

spoločnosti vykonávajú aj iné činnosti ako je nadobúdanie pozemkov, ale rozhodne

nevykonávajú činnosť, ktorá by bola podnikaním (v tejto súvislosti spoločnosti G. a G.

vykonávali napr. aj hrubé terénne úpravy nadobudnutých pozemkov – financované vkladom

spoločníka z prostriedkov štátneho rozpočtu a Ž. realizuje aj výstavbu infraštruktúry v danej

lokalite – tiež v plnom rozsahu financované z prostriedkov štátneho rozpočtu vkladom

spoločníka).»

Okrem listín označených ako prílohy, ktoré sú spomínané v texte vyjadrenia výboru

zo 4. marca 2009, predložil výbor ústavnému súdu originál príslušného na vec sa

vzťahujúceho spisu. Navrhovateľ predložil ako dôkazný prostriedok na podporu svojich

tvrdení fotokópiu „Záznamu z rokovania k projektu...“ uskutočneného 31. marca 2004 na

Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) za účasti

zástupcov Úradu vlády Slovenskej republiky, M. a S.(ďalej len „S.“), fotokópiu prílohy

tohto záznamu označenú ako „Model realizácie projektu...“, fotokópiu vyjadrenia S. zo 7.

januára 2009, ako aj vyjadrenia M. zo 7. januára 2009, G., s. r. o., zo 7. januára 2009, G., s.

r. o., zo 7. januára 2009 a Ž., s. r. o., zo 7. januára 2009 k povahe činností vykonávaných

uvedenými spoločnosťami.

II.

Z obsahu návrhu a listín predložených navrhovateľom, z vyjadrenia výboru

a z obsahu listín predložených výborom, ako aj z obsahu predložených listinných dôkazov

obsiahnutých v spise týkajúcom sa konania vedeného výborom proti navrhovateľovi zistil

ústavný súd tento skutkový stav relevantný na posúdenie veci:

Navrhovateľ podal 31. marca 2008 oznámenie funkcií, zamestnaní, činností

a majetkových pomerov verejných funkcionárov za rok 2007 podľa čl. 7 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu (ďalej len „oznámenie verejného funkcionára“) z titulu členstva

v predstavenstve N., a. s.

V oznámení okrem iného uviedol, že počas výkonu verejnej funkcie v zmysle čl. 3

ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

vykonával v danom období zároveň funkciu konateľa v spoločnostiach G., s. r. o., G., s. r.

o., a Ž., s. r. o., všetky so sídlom v Ž., pričom za výkon funkcií konateľa poberal odmenu.

Predseda výboru 5. mája 2008 vyzval navrhovateľa, aby v lehote desiatich dní

vysvetlil svoje pôsobenie vo funkcii konateľa spoločnosti G., s. r. o., s tým, že výkon

funkcií, ktoré uviedol v oznámení verejného funkcionára z 31. marca 2008, je v rozpore s čl.

5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Navrhovateľ na základe výzvy predsedu výboru doručil výboru 19. mája 2008

podanie, v ktorom okrem iného uviedol: „Oznamujem Vám, že podľa mojich zistení

a poznatkov výkon funkcie konateľa v spoločnosti G., s. r. o., Ž. uvedený v majetkovom

priznaní za rok 2007 nebol v rozpore s výkonom verejnej funkcie. Som presvedčený, že moja

konateľská činnosť v uvedenej spoločnosti bola plne v súlade s ustanovením čl. 5 ods. 4

písm. c) citovaného ústavného zákona.“

Výbor na svojej 18. schôdzi uznesením č. 591 z 18. júna 2008 začal podľa čl. 9 ods.

2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti navrhovateľovi konanie vo

veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, pre porušenie povinnosti

podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Uvedenú skutočnosť

oznámil výbor navrhovateľovi 19. júna 2008 a zároveň mu zaslal predmetné rozhodnutie a

vyzval ho, aby sa k veci vyjadril.

Navrhovateľ sa vyjadril podaním 25. júna 2008, v ktorom okrem iného uviedol:

„Oznamujem Vám, že podľa mojich zistení a poznatkov výkon funkcie v spoločnostiach

G., s. r. o. Ž., G., s. r. o. Ž. a Ž., s. r. o. uvedený v majetkovom priznaní za rok 2007 nebol

v rozpore s výkonom verejnej funkcie. Som presvedčený, že výkon funkcie v uvedených

spoločnostiach bol plne v súlade s ustanovením čl. 5 ods. 4 písm. c) ústavného zákona č.

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov

v znení ústavného “

Rozhodnutím sp. zn. z 18. septembra 2008 výbor konštatoval, že

navrhovateľ ako verejný funkcionár – člen predstavenstva obchodnej spoločnosti so

stopercentnou majetkovou účasťou štátu – N., a. s., porušil ustanovenie čl. 5 ods. 2

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tým, že: „... v období, keď vykonával funkciu

člena predstavenstva N., a. s., B., vykonával súčasne funkciu konateľa G., s. r. o., G., s. r.

o., Ž., s. r. o., a za výkon týchto funkcií počas výkonu verejnej funkcie (november

a december 2006 až do 27. februára 2007) poberal odmenu v rozpore s čl. 5 ods. 5

ústavného zákona v celkovej výške 480.136,- Sk...“. Výbor uložil navrhovateľovi pokutu

podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Dňa 30. októbra 2008 žiadal výbor spoločnosti G., s. r. o., G., s. r. o., a Ž., s. r. o.,

o oznámenie výšky odmeny, ktorá bola vyplatená navrhovateľovi v období rokov 2006

a 2007 za výkon funkcie konateľa. Označené spoločnosti mu 11. novembra 2008 oznámili

požadované údaje. V oznámeniach zároveň uviedli, že nie sú právnickými osobami

založenými na účel vykonávania podnikateľskej činnosti. Spoločnosti G., s. r. o., a G., s. r.

o., zhodne uviedli, že sú „... právnickou osobou založenou za účelom nadobudnutia

pozemkov podľa zmluvy uzavretej medzi Slovenskou republikou, M. a materskou

spoločnosťou K. s. r. o., pričom žiadnu inú činnosť (ako nadobudnutie určených pozemkov)

vykonávať ani nemôžeme“. Spoločnosť Ž., s. r. o., uviedla, že účelom jej vzniku je „...

zabezpečenie zriadenia verejnej infraštruktúry v oblasti kat. území T., M., N. a G.

Spoločnosť Ž. však predmetné stavby nerealizovala ale ich vybudovanie si

objednávala/objednáva, pričom na tento účel sú jej presne (vo výške výdavkov na tieto

stavby) poskytované finančné prostriedky. Obdobne je financovaná aj prevádzka

spoločnosti Ž.

Spoločnosť Ž. nikdy v minulosti nevykonávala akúkoľvek podnikateľskú činnosť

a takúto činnosť ani vykonávať nebude.“.

Rozhodnutie výboru sp. zn. z 18. septembra 2008 bolo navrhovateľovi

odosielané 5. decembra 2008. Navrhovateľ rozhodnutie prevzal 10. decembra 2008.

Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom v konaní pred ústavným súdom

vyplýva, že zakladateľom a spoločníkom spoločností G., s. r. o., a G., s. r. o., bola S., a. s.,

so sídlom v B., ktorá svoj obchodný podiel v uvedených spoločnostiach previedla M.

Spoločnosti G., s. r. o., G., s. r. o., a Ž., s. r. o., sa svojou činnosťou podieľali na aktivitách

spojených s výstavbou závodov na výrobu automobilov a automobilových súčiastok, pričom

ich činnosť (príprava infraštruktúry a výkup pozemkov) mala byť financovaná z verejných

prostriedkov na základe zmluvy medzi uvedenými spoločnosťami a M. M. mali byť

v súvislosti s realizáciou investičného projektu poskytované prostriedky aj zo štátneho

rozpočtu na základe zmluvy medzi ním a ministerstvom.

Z listinných dôkazov predložených výborom v konaní pred ústavným súdom

(notárskych zápisníc a zakladateľských listín z 15. marca 2004 o založení spoločností G., s.

r. o., a G., s. r. o., spoločenskej zmluvy z 20. februára 2004 o založení spoločnosti Ž., s. r.

o., ako aj z výpisov z obchodného registra týkajúcich sa týchto spoločností) vyplýva, že

zakladateľom a jediným spoločníkom spoločností G., s. r. o., a G., s. r. o., bola S., a. s.,

so sídlom v B., ktorá svoj obchodný podiel v uvedených spoločnostiach previedla M. Obe

spoločnosti boli založené na dobu neurčitú, bez vymedzenia účelu ich založenia s tým, že

predmetom ich činnosti má byť kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom

živností (veľkoobchod), kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi

(maloobchod), inžinierska a obstarávateľská činnosť v stavebníctve v rozsahu voľnej

živnosti, sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti, poradenská činnosť

v oblasti stavebníctva, obchodu, výroby v rozsahu voľnej živnosti. Zakladateľmi

a spoločníkmi spoločnosti Ž., s. r. o., sú M., O., O., O. a O. Účel založenia spoločnosti je

deklarovaný v preambule spoločenskej zmluvy, ktorá znie: „Vyššie uvedení zakladatelia

a spoločníci sa rozhodli založiť spoločnosť s ručením obmedzeným za účelom prípravy

investičnej akcie – P. a v tejto činnosti úzko spolupracovať s investorom, orgánmi štátnej

správy a samosprávy.“ Spoločnosť bola založená na dobu neurčitú. Predmetom jej činnosti

sú inžinierske činnosti a súvisiace technické poradenstvo, veľkoobchodná činnosť v rozsahu

voľných živností, sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľných živností, poradenská

činnosť v rozsahu voľných živností a sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

III.

Podľa čl. 2 písm. zb) v spojení s čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu je verejným funkcionárom aj ten, kto vykonáva funkciu štatutárneho orgánu alebo

člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou

štátu. Tento verejný funkcionár podáva písomné oznámenie určenému výboru Národnej

rady Slovenskej republiky [čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu].

Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár

nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho,

kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon

podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný

funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať

len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.

Podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu zákaz podľa odseku

2 prvej vety sa nevzťahuje ani na zastupovanie

a) štátu v orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou štátu,

b) Fondu národného majetku Slovenskej republiky v orgánoch právnických osôb

s majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo

c) obce, alebo vyššieho územného celku v orgánoch právnických osôb s majetkovou

účasťou obce alebo vyššieho územného celku.

Podľa čl. 5 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu zákaz podľa odseku

2 prvej vety sa nevzťahuje na činnosť podľa odseku 4, ak tam uvedené právne subjekty

vykonávajú podnikateľskú činnosť a ak sa za členstvo v nich neposkytuje finančná odmena.

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu začne

výbor konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov z vlastnej

iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7...

uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil

povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom...

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní

preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie

ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7...

uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie,

v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným

zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie

obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný

funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote

30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata

mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10,

ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na

preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto

návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred

ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné

okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa konanie sa začína na návrh verejného

funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len "orgán").

Podľa účastníkom konania je navrhovateľ

a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov.

Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri

výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru namieta,

že z jeho strany nedošlo k porušeniu obmedzenia ustanoveného v čl. 5 ods. 2 ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu. Medzi účastníkmi konania pred ústavným súdom nie je

sporné, že navrhovateľ počas výkonu verejnej funkcie vykonával zároveň funkciu

štatutárneho orgánu spoločností G., s. r. o., G., s. r. o., a Ž., s. r. o., pričom za výkon funkcie

konateľa v uvedených spoločnostiach poberal odmenu. Spornou je otázka, či sa, vzhľadom

na okolnosti tvrdené navrhovateľom vo vzťahu k obsahu činností vykonávaných

označenými spoločnosťami, vzťahuje na výkon funkcie štatutárneho orgánu uvedených

spoločností obmedzenie vyplývajúce z ustanovenia čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu.

Zmyslom a účelom ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je zabezpečiť

právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci

v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným

verejným záujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu

verejnej funkcie, prípadne postavenia s ňou spojeného na osobný prospech. V záujme tohto

cieľa ukladá uvedený ústavný zákon verejným funkcionárom (najmä v čl. 4, 5, 6 a 8) rôzne

povinnosti a obmedzenia týkajúce sa vlastného výkonu verejnej funkcie alebo výkonu

činností, funkcií a zamestnaní nezlučiteľných so zastávanou verejnou funkciou

().

Súčasťou týchto obmedzení je aj zákaz výkonu činností a funkcií v orgánoch

právnických osôb zriadených na výkon podnikateľskej činnosti nezlúčiteľných

so zastávanou verejnou funkciou (inkompatibilita) ustanovený v čl. 5 ods. 2 ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu.

Tento zákaz je obmedzený ustanovením čl. 5 ods. 4 ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu za podmienky vyplývajúcej z čl. 5 ods. 5 uvedeného ústavného zákona,

podľa ktorej sa obmedzenie vzťahuje na subjekty vykonávajúce podnikateľskú činnosť iba,

ak sa za členstvo v nich neposkytuje finančná odmena.

Podľa podnikaním sa rozumie sústavná činnosť

vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za

účelom dosiahnutia zisku.

Podľa obchodná spoločnosť (ďalej len

„spoločnosť“) je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú

verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným

a akciová spoločnosť. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť

založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje.

Právny poriadok v súvislosti s reguláciou postavenia obchodných spoločností

vychádza z predpokladu, že tieto sa zakladajú spravidla na účel podnikania. Pripúšťa však aj

výnimku v prípade kapitálových spoločností (spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej

spoločnosti), ktoré možno založiť aj na iný účel ako podnikanie.

Otázku, či konkrétna obchodná spoločnosť predstavuje podnikateľský subjekt

založený na účely podnikania, teda subjekt vykonávajúci podnikateľskú činnosť alebo

spôsobilý takúto činnosť vykonávať, je pre účely čl. 5 ods. 2 a 5 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu potrebné posudzovať nie z hľadiska momentálnej (minulej či

súčasnej) aktivity dotknutej obchodnej spoločnosti alebo vôle jej spoločníkov či riadiacich

orgánov, ale z hľadiska právneho postavenia takejto právnickej osoby. V tomto zmysle je

potrebné za relevantné považovať právne skutočnosti významné z hľadiska oprávnenia

a spôsobilosti právnickej osoby vykonávať podnikateľskú činnosť (predmet a povahu

činnosti obchodnej spoločnosti a oprávnenie, na základe ktorého sa činnosť realizuje; účel

a dobu, na ktorú bola spoločnosť zriadená; prípadne ďalšie právne skutočnosti umožňujúce

alebo vylučujúce uskutočňovanie podnikateľských aktivít obchodnou spoločnosťou).

Zmyslom a účelom takejto interpretácie a aplikácie čl. 5 ods. 2 a 5 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu je zabezpečenie reálnej a efektívnej ochrany verejného záujmu

v súvislosti výkonom verejných funkcií. Účinky čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu nemôžu byť kedykoľvek ad hoc spochybňované poukazom na dočasnú

nečinnosť, prípadne iné „neziskové“ aktivity obchodnej spoločnosti, ktorá je inak plne

spôsobilá na výkon podnikateľskej činnosti.

V kontexte uvedených kritérií dospel ústavný súd k záveru, že rozhodnutie výboru

v posudzovanom prípade je vecne správne, hoci v jeho procesnom postupe došlo naozaj

k pochybeniu spočívajúcemu v tom, že niektoré listiny v konaní si zabezpečoval až po

rozhodnutí vo veci 18. septembra 2008 (dožiadania dotknutým obchodným spoločnostiam

týkajúce sa odmeny navrhovateľa za výkon funkcie konateľa z 30. októbra 2008), aj keď

vzhľadom na okamih odoslania písomného vyhotovenia rozhodnutia navrhovateľovi

(5. decembra 2008) si výbor zabezpečil možnosť svoje rozhodnutie z 18. septembra 2008

korigovať s ohľadom na obsah vyjadrení dotknutých obchodných spoločností

z 11. novembra 2008.

Prihliadajúc na obsah spisu výboru, ako aj na vyjadrenia účastníkov a dôkazy

zabezpečené v konaní pred ústavným súdom možno konštatovať, že obchodné spoločnosti

G., s. r. o., G., s. r. o., a Ž., s. r. o., boli založené podľa ustanovení

na dobu neurčitú, pričom predmet ich činnosti je vymedzený podstatne širšie ako činnosti,

ktoré mali uvedené spoločnosti realizovať v súvislosti s investičným projektom

priemyselného parku „Ž. – T.“ mimo rámca podnikateľskej činnosti. Predmet podnikania

(činnosti) uvedených spoločností zahŕňa činnosti typicky podnikateľského charakteru (napr.

veľkoobchodná a maloobchodná činnosť, sprostredkovanie v rozsahu voľných živností)

vykonávaných na základe živnostenského oprávnenia. V konaní pritom nebola preukázaná

žiadna právna skutočnosť, ktorá by obmedzovala oprávnenie uvedených spoločností

realizovať podnikateľské činnosti, na výkon ktorých boli oprávnené, mimo aktivít

realizovaných v súvislosti s investičným projektom priemyselného parku na základe úhrady

nákladov z verejných zdrojov (spoločnosti G., s. r. o., G., s. r. o.), prípadne v rámci aktivít

realizovaných v súvislosti s investičným projektom priemyselného parku, a to popri

činnostiach realizovaných na základe úhrady nákladov z verejných zdrojov (spoločnosť Ž.,

s. r. o.).

Z uvedených dôvodov dospel ústavný súd k záveru, že obchodné spoločnosti G., s. r.

o., G., s. r. o., a Ž., s. r. o., nemajú výlučne nepodnikateľský charakter, preto sa na ne

vzťahuje zákaz výkonu funkcie štatutárneho orgánu alebo členstva v štatutárnom orgáne,

riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne v zmysle čl. 5 ods. 2 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu, pričom výnimka z uvedeného zákazu v zmysle čl. 5 ods. 4

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je podmienená tým, že verejný funkcionár za

výkon funkcie štatutárneho orgánu alebo za členstvo v orgánoch uvedených spoločností

nepoberá finančnú odmenu.

Pokiaľ navrhovateľ tieto obmedzenia nerešpektoval, tak ako to konštatoval výbor

v napádanom rozhodnutí sp. zn. z 18. septembra 2008, porušil ustanovenie čl. 5

ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Na základe tohto záveru ústavný súd navrhovateľom napádané rozhodnutie výboru

sp. zn. z 18. septembra 2008 v súlade s ustanovením § 73b ods. 3 zákona

o ústavnom súde potvrdil.

Navrhovateľ taktiež žiadal priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom,

ktorej výšku vyčíslil jeho právny zástupca sumou 421,53 €.

Podľa ustanovenia môže ústavný súd

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Keďže ústavný súd navrhovateľom napádané rozhodnutie výboru potvrdil, návrhom

navrhovateľa na priznanie náhrady trov konania pred ústavným súdom sa už nezaoberal,

pretože uloženie takejto povinnosti sa v zmysle viaže

na úspešný výsledok konania pre účastníka, ktorý sa náhrady trov konania domáha.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. apríla 2009