Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 116/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. júla 2015 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra

Dobríka vo veci návrhov , , zastúpeného

spoločnosťou Hillbridges, s. r. o., advokátska kancelária, Sedlárska 1, Bratislava, v mene

ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Miroslav Trenčan, na preskúmanie rozhodnutia

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/20/14 K zo 17.

septembra 2014 a rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/21/14 K zo 17. septembra 2014 takto

rozhodol:

1. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií č. VP/20/14 K zo 17. septembra 2014 a rozhodnutie Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/21/14 K zo 17. septembra 2014

z r u š u j e .

2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií j e

p o v i n n ý nahradiť prostredníctvom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky trovy

konania Robertovi Nemcsicsovi v sume 360,19 € (slovom tristošesťdesiat eur a devätnásť

centov) na účet jeho právneho zástupcu spoločnosti Hillbridges, s. r. o., Sedlárska 1,

Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. decembra

2014 doručené návrhy (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie

rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej

len „výbor“) č. VP/20/14 K zo 17. septembra 2014 a rozhodnutia výboru č. VP/21/14 K

zo 17. septembra 2014 (ďalej spolu aj „napadnuté rozhodnutia“).

2. Z predložených návrhov a ich príloh vyplýva, že napadnutými rozhodnutiami

výbor sankcionoval navrhovateľa za porušenie povinností ustanovených v ústavnom zákone

č. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov

v znení ústavného , ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon

č. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov

(ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“), a to konkrétne povinností

zakotvených v jeho čl. 7 ods. 1.

3. Výbor v napadnutých rozhodnutiach ustálil, že navrhovateľ začal výkon verejnej

funkcie 4. septembra 2013 ako člen predstavenstva obchodnej spoločnosti Spoločnosť

pre skladovanie, a. s., Trakovice (ďalej len „SPS“), a preto bol podľa čl. 7 ods. 1 ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu povinný podať oznámenie do 4. októbra 2013

(rozhodnutie č. VP/20/14 K zo 17. septembra 2014), ako aj za rok 2013 do 31. marca 2014

(rozhodnutie č. VP/21/14 K zo 17. septembra 2014). Keďže ani jednu z uvedených

povinností nesplnil, pristúpil výbor k vyvodeniu zodpovednosti.

4. Navrhovateľ sa v konaniach vedených proti nemu výborom bránil argumentáciou,

podľa ktorej ho z titulu výkonu funkcie člena predstavenstva SPS nemožno považovať

za verejného funkcionára na účel čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu. SPS totiž podľa názoru navrhovateľa nie je obchodnou spoločnosťou

so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, lebo jeho akcionármi sú TRANSPETROL, a. s.,

Šumavská 38, Bratislava (vlastní 1 287 kmeňových akcií), a Správa štátnych hmotných

rezerv Slovenskej republiky, Pražská 29, Bratislava (ďalej len „Správa štátnych hmotných

rezerv“; vlastní 200 kmeňových akcií). Iba akcionársku účasť Správy štátnych hmotných

rezerv možno považovať za majetkovú účasť štátu, tá je však menšinová.

5. Výbor obranu navrhovateľa neakceptoval s poukazom na fakt, že stopercentným

akcionárom TRANSPETROL u, a. s., je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

Podľa názoru výboru „štátnymi akciovými spoločnosťami sú aj obchodné spoločnosti,

ktorých zakladateľmi (jedinými akcionármi) sú orgány štátnej správy, príp. obchodné

spoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou štátu“.

6. V návrhoch doručených ústavnému súdu navrhovateľ rovnako ako v konaniach

vedených výborom dôvodí faktom, že «SPS je obchodnou spoločnosťou s približne 14,5 %

priamou majetkovou účasťou štátu (percentuálne vyjadrenie počtu akcií patriacich Správe

štátnych hmotných rezerv SR k celkovému počtu akcií spoločnosti SPS). Zvyšok majetkovej

účasti v spoločnosti SPS (t. j. približne 85,5 %) patrí obchodnej spoločnosti

TRANSPETROL, a. s., v ktorej 100 % akcií vlastní Slovenská republika zastúpená

Ministerstvom hospodárstva, a teda v tejto časti nejde o priamu majetkovú účasť štátu

v spoločnosti SPS. Akciovú spoločnosť TRANSPETROL totiž nie je v zmysle právneho

poriadku možné považovať za „štát“. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Slovenská republika

nemá v spoločnosti SPS stopercentnú priamu majetkovú účasť, ale iba nepriamu majetkovú

účasť... som toho názoru, že pre zaradenie mojej osoby do kategórie verejného funkcionára

v súvislosti s mojou funkciou člena štatutárneho orgánu SPS nepostačuje, ak má štát

v spoločnosti SPS iba nepriamu majetkovú účasť, a preto nie som verejným funkcionárom

v zmysle ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.».

7. Navrhovateľ vo svojich návrhoch podáva prehľad pojmu „majetková účasť štátu“

naprieč právnym poriadkom Slovenskej republiky, a tak argumentuje v prospech záveru, že

iba priama majetková účasť štátu je právne relevantná. Aj neprípustnosť extenzívneho

výkladu ústavno právnych noriem svedčí podľa navrhovateľa pre ním preferovanú

interpretáciu. Dôvodí ďalej požiadavkou ochrany vlastných legitímnych očakávaní, keď

výbor vo svojej doterajšej rozhodovacej praxi „za verejných funkcionárov vždy považoval

iba členov štatutárnych orgánov takých obchodných spoločností, v ktorých má štát

stopercentnú priamu majetkovú účasť“. Napokon navrhovateľ cituje z priebehu rozpravy

prebiehajúcej na zasadnutí výboru konaného 17. septembra 2014, z ktorých vyplýva, že aj

členovia výboru majú pochybnosti o zvolenom spôsobe riešenia kardinálnej právnej otázky.

8. V závere návrhov navrhovateľ žiada zrušenie napadnutých rozhodnutí a priznanie

náhrady trov konania.

9. Ústavný súd uznesením č. k. z 8. apríla 2015 spojil podľa

o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) v spojení s zákona

č. v znení neskorších predpisov oba návrhy

na spoločné konanie a zároveň podľa oba návrhy

navrhovateľa prijal na ďalšie konanie.

10. Ústavný súd 16. apríla 2015 vyzval výbor na vyjadrenie sa k vecnej stránke

návrhov a na doručenie spisov č. VP/20/14 K a č. VP/21/14 K.

11. K návrhu navrhovateľa sa vyjadril výbor prostredníctvom svojho predsedu

podaním z 5. mája 2015 doručeným ústavnému súdu 12. mája 2015, ku ktorému pripojil aj

originály príslušných na vec sa vzťahujúcich spisov. Vo vyjadrení hodnotí ako paradoxné

tvrdenie navrhovateľa, že «napriek tomu, že ide o akciovú spoločnosť, pri ktorej založení sú

dva subjekty disponujúce majetkom vo vlastníctve štátu, nejde o obchodnú spoločnosť

so stopercentným majetkom vo vlastníctve štátu.

Navrhovateľ nemieni vziať na vedomie, že pri vklade TRANSPETROL, a. s. ide

o obchodnú spoločnosť, ktorej 100 % vlastní Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom

hospodárstva Slovenskej republiky s tvrdením, že TRANSPETROL, a. s. nie je možné

považovať za „štát“.

Domnievame sa, že ide o účelové tvrdenie popierajúce základný fakt, že Správa

štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky a TRANSPETROL, a. s. disponujú síce

rôznou formou štátneho majetku, ale jeho súhrn bez ohľadu na priamu alebo

nepriamu účasť tvorí stále len formu štátnej účasti a v matematickom súhrne ide o konečnú

sumu 100 (%).».

12. Podľa výboru «zákonodarca pri tvorbe a schválení ústavného zákona sledoval

záujem spoločnosti na ochranu verejného záujmu voči verejným funkcionárom spravujúcim

majetok štátu pri stopercentnej účasti štátu, čiže vyjadril tento záujem formuláciou pojmu

verejný funkcionár v čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona ako „štatutárneho orgánu

alebo členov štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti so stopercentnou majetkovou

účasťou štátu“ (širší pojem) bez rozlíšenia tzv. priamej alebo nepriamej účasti štátu. Takýto

pojem (ako uvádza aj navrhovateľ), nie je vymedzený v žiadnom právnom predpise,

a nezaoberá sa ním ani odborná literatúra. Nejde preto, ako uvádza navrhovateľ,

o neprípustný extenzívny výklad, ale o čisto pragmatický „logický“ výklad, podporený

bežnou matematickou vetou x+y=100.

Naviac ide o zrozumiteľné a racionálne (logické) zdôvodnenie, že navrhovateľ je

verejným funkcionárom, pretože ak zákonodarca v právnej norme uviedol pojem

„majetková účasť štátu“, potom je možné logicky vyvodiť, že nemal v úmysle tento pojem

rozdeľovať na „priamu“, príp. „nepriamu“ majetkovú účasť.».

13. K navrhovateľovej námietke o diskriminácii zo strany výboru tento uvádza, že

„nemá možnosť získať údaje o existencii obchodných spoločností, ale aj štátnych podnikov

inak, ako podaním oznámenia zo strany verejného funkcionára a z jeho obsahu, príp.

na základe oznámenia zo strany zakladateľa alebo náhodilo (prostredníctvom

elektronických alebo printových médií).

Z tohto dôvodu naďalej trváme na tom, že výbor nepoužil extenzívny výklad, keďže

o existencii SPS sa dozvedel až z podania oznámenia iného verejného funkcionára...“.

14. Výbor navrhuje, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutia potvrdil

a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

15. Ústavný súd zaslal 12. mája 2015 vyjadrenie výboru právnemu zástupcovi

navrhovateľa s možnosťou zaujať k nemu stanovisko.

16. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu doručil ústavnému súdu

21. mája 2015 stanovisko, v ktorom nesúhlasí s tvrdením výboru, «ktorým mi je podsúvané

vyjadrenie, že pojem „majetková účasť štátu“ nie je vymedzený v žiadnom právnom

predpise. Ide o zavádzajúce tvrdenie. Problematike výkladu pojmu „majetková účasť štátu“

sa dôkladne venujem najmä v časti 4.1 môjho návrhu. Na základe tam uvedených

argumentov trvám na svojom názore, že pojem „majetková účasť štátu“ nie je možné

vykladať extenzívne (a subsumovať tak pod neho aj nepriamu majetkovú účasť štátu), pokiaľ

konkrétna norma výslovne neuvádza, že sa pod ním rozumie aj nepriama majetková účasť

štátu.».

17. Podľa navrhovateľa výbor na väčšinu jeho argumentov uvedených v návrhoch

nereagoval.

18. Navrhovateľ kritizuje postoj, podľa ktorého «sa Výbor „nevyjadruje k výhradám

navrhovateľa k procesnému postupu výboru“. Takáto pozícia Výboru k procesnému postupu

a spôsobu vedenia konania je podľa môjho názoru neakceptovateľná, nakoľko rozhodovacia

činnosť Ústavného súdu SR jednoznačne akcentuje požiadavku na riadny procesný postup

Výboru.».

19. Navrhovateľ zotrváva na svojich návrhoch v plnom rozsahu.

II.

20. Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý

verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd

v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená

strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9

ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu

na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto

návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia

pred ústavným súdom upravujú ustanovenia a .

Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

21. Podľa konanie sa začína na návrh verejného

funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo podľa

osobitného predpisu (ďalej len ,,orgán“).

22. Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

23. Podľa ak senát ústavného súdu zistí,

že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného

záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným predpisom,

rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie

orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

24. Podľa rozhodnutie ústavného súdu je

konečné.

25. Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru namieta, že

nespĺňa definičné znaky verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu, keďže akciová spoločnosť, ktorej bol v rozhodnom

období členom predstavenstva, nie je obchodnou spoločnosťou so stopercentnou majetkovou

účasťou štátu. Preto sa naňho ani nemohli vzťahovať povinnosti, za ktorých nesplnenie ho

výbor sankcionoval.

26. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa

tento ústavný zákon vzťahuje na funkcie štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho

orgánu obchodných spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.

27. Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný

funkcionár je na účely tohto zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1.

28. Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný

funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej

výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok,

v ktorom uvedie,

a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára

s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,

b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu

alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone

funkcie verejného funkcionára,

c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch

právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických

osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,

d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie

verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých

vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného

funkcionára,

e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí

s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa

trvalého pobytu.

29. Zmyslom a účelom ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je zabezpečiť

právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci

v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s verejným

záujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie,

prípadne postavenia s ňou spojeného na osobný prospech (). V záujme tohto

cieľa ukladá uvedený ústavný zákon verejným funkcionárom (najmä v čl. 4, 5, 6 a čl. 8)

rôzne povinnosti a obmedzenia týkajúce sa vlastného výkonu verejnej funkcie alebo výkonu

činností, funkcií a zamestnaní nezlučiteľných so zastávanou verejnou funkciou

(, ).

30. Pre rozhodnutie ústavného súdu o návrhoch navrhovateľa, a to z pohľadu

dôvodov skoncipovaných v spojených a prijatých návrhoch, ako aj z pohľadu kriteriálneho

nastavenia ústavno súdneho prieskumu determinovaného citovaným § 73 ods. 3 zákona

o ústavnom súde je nevyhnutné identifikovať pojmové znaky pojmu „majetková účasť“

použitého v čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Zjavne

totiž ide o pojem, ktorý nie je legálne ani konštitucionálne definovaný. Len tak bude možné

jednoznačne uzavrieť, či navrhovateľ porušil alebo neporušil povinnosť podľa čl. 7 ods. 1

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, keď písomné oznámenia funkcií,

zamestnaní, činností a majetkových pomerov nepodal.

31. Účasť v obchodnej spoločnosti je daná obsahom právneho vzťahu medzi

spoločníkom a obchodnou spoločnosťou. Pre akciovú spoločnosť to znamená obsah

právneho vzťahu medzi ňou a akcionárom, ktorý je jej spoločníkom. Účasť akcionára

v akciovej spoločnosti je podmienená vlastníctvom akcie, pretože akcia ako cenný papier

stelesňuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti

na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou [§ 155

ods. 1 v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“)]. Akcia sa tak zvykne označovať aj ako účastinný cenný papier

alebo účastina. Predstavuje participáciu akcionára na spoločnosti (Kubíček, P. et. al.

Obchodné právo. 1. vydanie. Bratislava: Univerzita Komenského, 2008, s. 173).

32. Obsahom účasti akcionára v akciovej spoločnosti sú práva a povinnosti, ktoré

môžu mať povahu majetkovú (napr. právo na dividendu, právo na podiel na likvidačnom

zostatku) i nemajetkovú (napríklad právo na riadenie i kontrolu spoločnosti). Práve

identifikované členenie je podľa názoru ústavného súdu základom pre vymedzenie podstaty

majetkovej účasti v akciovej spoločnosti.

33. Pojem „majetková účasť“ použitý v čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu sa svojou obsahovo náplňou najviac blíži pojmu podiel, tak ako

ho definuje . Podielom je miera účasti spoločníka na čistom

obchodnom imaní spoločnosti. Kým obsahom právneho vzťahu účasti spoločníka

v spoločnosti sú všetky práva a povinnosti, ktoré má spoločník voči spoločnosti, podiel,

tak ako je vymedzený v § 61, vyjadruje len majetkovú zložku účasti spoločníka

v spoločnosti (Ďurica, M. in Patakyová, M. a kol. . Komentár.

3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 186).

34. Ústavný súd tak uzatvára, že pojem „majetková účasť“ podľa čl. 2 ods. 1

písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyjadruje majetkové zdieľanie

výsledkov činnosti (väčšinou podnikateľskej) obchodnej spoločnosti jej spoločníkom,

pričom tieto výsledky môžu mať tak kladnú, ako aj zápornú hodnotu.

35. Na podklade záverov formulovaných v predchádzajúcich odsekoch možno

konštatovať, že majetkovú účasť v SPS mali v rozhodnom období dva subjekty: Správa

štátnych hmotných rezerv a TRANSPETROL, a. s.

36. Správa štátnych hmotných rezerv je ústredným orgánom štátnej správy

s postavením rozpočtovej organizácie štátu (

o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov) a je právnickou osobou (

o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších

predpisov). Ako štátna rozpočtová organizácia však môže nadobúdať majetok len

do vlastníctva štátu ako právnickej osoby [§ 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o správe majetku štátu“)]. Akcie SPS, ktoré spravuje Správa štátnych hmotných

rezerv, sú teda vo vlastníctve štátu a prostredníctvom nich má štát aj majetkovú účasť v SPS,

ktorá však, ako to z podkladov daných ústavnému súdu k dispozícii vyplýva (a to medzi

účastníkmi konania nie je sporné), nevykazuje 100 %.

37. TRANSPETROL, a. s., je obchodnou spoločnosťou – akciovou spoločnosťou,

ktorá má vlastnú právnu subjektivitu ( ) prejavujúcu sa

okrem iného v právnej samostatnosti pri realizácii právnych úkonov, v spôsobilosti vlastniť

majetok a niesť majetkovú zodpovednosť v právnych vzťahoch. Všetky akcie

TRANSPETROL u, a. s., vlastní štát prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo“). TRANSPETROL, a. s., je teda obchodnou

spoločnosťou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Majetok vo vlastníctve

TRANSPETROL u, a. s. (teda aj akcie SPS) je od majetku štátu právne oddelený, a teda

netvorí súčasť majetkového substrátu štátu ako právnickej osoby (pozri napr. § 2 ods. 2

zákona o správe majetku štátu, podľa ktorého Slovenská republika ako právnická osoba

vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu...).

38. V týchto súvislostiach bude vhodné poukázať na mechanizmus založenia tzv.

štátnej akciovej spoločnosti (pre účely podnikania) a na právne pomery medzi štátom

a vzniknutou spoločnosťou, ktoré z tohto aktu vyplývajú.

Ak štát (štátny orgán) založí ako jediný zakladateľ akciovú spoločnosť

podieľa sa svojím vkladom v plnom rozsahu na tvorbe jej základného imania (§ 58

a ),

predmet vkladu sa stáva súčasťou obchodného majetku [súhrn majetkových hodnôt

(vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria

podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie – § 6 ods. 1 Obchodného

zákonníka]; na dokreslenie je možné spomenúť, že v je

výslovný zákaz vrátenia vkladu akcionárom,

akciová spoločnosť nakladá so svojím obchodným majetkom (ktorý už nepatrí štátu)

v rámci svojej činnosti (podnikania), pričom podnikaním sa podľa § 2 ods. 1 Obchodného

zákonníka rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom

mene a na vlastnú zodpovednosť pre účely dosiahnutia zisku.

39. Nemožno za žiadnych okolností súhlasiť s vyjadrením jedného z poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky zachyteným v zápisnici z 18. schôdze výboru

zo 17. septembra 2014, na ktorej sa hlasovaním prijali napadnuté rozhodnutia,

že „vlastníkom 100 % akcií spoločnosti je Slovenská republika, ktorá je zastúpená

spoločnosťou Transpetrol, a. s., ktorá je 100 % štátnou akciovou spoločnosťou a Správa

štátnych hmotných rezerv SR, ktorá je ústredným orgánom štátnej správy“. V prvom rade

zo žiadnych podkladov, ktoré má ústavný súd k dispozícii, nevyplýva, že by

TRANSPETROL, a. s., pri realizácii práv a povinností akcionára SPS konal v mene

a na zodpovednosť štátu, a nie vo svojom vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.

V druhom rade právny poriadok nepozná pojem „štátna akciová spoločnosť“. Z hľadiska

akcionárskej štruktúry existuje len jedna právna kategória akciovej spoločnosti, pričom však

štát môže vlastniť aj všetky akcie akciovej spoločnosti, čo má za následok, že má v danej

akciovej spoločnosti stopercentnú majetkovú účasť. V takom prípade práva a povinnosti

akcionára v mene a na zodpovednosť štátu vykonáva určený orgán štátu (väčšinou ústredný

orgán štátnej správy) majúci pozíciu správcu majetku štátu. TRANSPETROL, a. s., však

takýmto subjektom nie je. Postavenie právneho zástupcu štátu nemajú bez ďalšieho akciové

spoločnosti, ktorých jediným akcionárom je štát.

40. Ústavný súd tak uzatvára, že akcie SPS, ktoré sú vo vlastníctve

TRANSPETROL u, a. s., nezakladajú pre štát pozíciu akcionára. Štát potom

prostredníctvom akcií vo vlastníctve TRANSPETROL u ani nemôže mať v SPS účasť

prislúchajúcu akcionárovi popísanú v bodoch 31 až 34. Prostredníctvom týchto akcií má

v SPS majetkovú účasť TRANSPETROL, a. s., ako samostatný právny subjekt, nie štát.

41. Postavenie akciovej spoločnosti vo sfére majetkovo právnej nemožno porovnávať

s majetkovým postavením štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkových

organizácií či štátnych fondov, ktoré síce sú právnickými osobami, ale ako správcovia

majetku štátu môžu nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu, nie do svojho vlastníctva.

Aj právne úkony pri správe majetku štátu vykonávajú v mene štátu, nie vo svojom vlastnom

mene (§ 2 ods. 2 zákona o správe majetku štátu).

42. V SPS, v ktorej bol navrhovateľ členom predstavenstva SPS, sa majetková účasť

rozkladá na Správu štátnych hmotných rezerv a TRANSPETROL, a. s. Kým v prípade

Správy štátnych hmotných rezerv vykonávajúcej práva akcionára nesie majetkové riziko

spojené s účasťou na podnikaní SPS štát, pretože Správa štátnych hmotných rezerv ako

štátna rozpočtová organizácia nemá vlastný majetok, TRANSPETROL, a. s., je spôsobilým

subjektom vlastníckeho práva, vlastní majetok, ktorý netvorí súčasť majetkového substrátu

štátu ako právnickej osoby, a tak aj sám znáša majetkové riziko spojené s účasťou

na podnikaní SPS. Zo žiadneho právneho predpisu totiž nevyplýva (na rozdiel od štátnych

rozpočtových organizácií), že by obchodná spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťou

štátu nemohla vlastniť svoj majetok a niesť vlastnú zodpovednosť v majetkovo právnych

vzťahoch. Taká obchodná spoločnosť je majetkovo nezávislá a zákon o správe majetku štátu

sa na jej majetok nevzťahuje.

43. SPS nie je obchodnou spoločnosťou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.

44. Ústavný súd neopomína ani argumentáciu výboru založenú na rozlišovaní

priamej a nepriamej majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti a následne prepojenú

na zdôrazňovanie cieľa právnej úpravy zakotvenej v ústavnom zákone o ochrane verejného

záujmu (strana 3 vyjadrenia výboru doručeného ústavnému súdu 12. mája 2015).

45. Majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti, ktorú už ústavný súd

v predchádzajúcom texte podrobne analyzoval, z hľadiska jej podstaty (majetkové zdieľanie

výsledkov činnosti obchodnej spoločnosti) nemožno po právnej stránke klasifikovať. Je len

jedna. Nepriama majetková účasť, tak ako ju má na mysli výbor, je právny, hoci nie faktický

nonsens. Hospodárenie SPS ako akciovej spoločnosti má vplyv na výšku dividend (§ 178

ods. 1 ) spojených s vlastníctvom akcií. Pokiaľ však ide o akcie SPS

vo vlastníctve TRANSPETROL u, a. s., dividendy z nich plynúce sa nestanú majetkom

štátu, ale majetkom akcionára, teda TRANSPETROL u, a. s. Ten nie je vo vlastníctve

Slovenskej republiky, ako to na strane 3 svojho vyjadrenia uvádza výbor. Majetkový aspekt

účasti v SPS teda, pokiaľ ide o akcie vo vlastníctve TRANSPETROL u, a. s., nesvedčí štátu.

Tvrdenie, že „ide o obchodnú spoločnosť, ktorej 100 % vlastní Slovenská republika“, je

nepochopením podstaty vzťahov medzi zakladateľom alebo akcionárom na jednej strane a

akciovou spoločnosťou na strane druhej. Akciová spoločnosť ako právnická osoba nikdy

nemôže byť objektom vlastníctva, keď je sama spôsobilým nositeľom vlastníckeho práva.

Žurnalistický štýl, ktorý takéto vyjadrenia často používa, nemôže byť základom pre

aplikáciu právnych noriem.

46. Pravdaže, ústavný súd chápe, čo výbor svojimi formulovanými postojmi chcel

vyjadriť. Jeho argumenty však naznačujú skôr fakt sprostredkovaného ovládania SPS štátom

prostredníctvom TRANSPETROL u, a. s. V praxi je nepochybné, že štát ako jediný

akcionár má vo vzťahu k spoločnosti TRANSPETROL, a. s., rozhodujúce postavenie (pozri

body 31 a 32). V právnej rovine sa však popisované javy obvykle vyjadrujú reguláciou

vzťahu ovládajúcej osoby a ovládanej osoby ( , resp. môže ísť o

konanie v zhode podľa ), ktorý však sám osebe bez ďalšieho

nevykazuje majetkový aspekt, ale skôr zdôrazňuje nemajetkovú črtu účasti v obchodnej

spoločnosti (pozri aj bod 33).

47. Pokiaľ však výbor vo svojom vyjadrení ide ešte ďalej a tvrdí (stotožňujúc

TRANSPETROL, a. s., s ministerstvom), že „... ide o orgány štátu, ktoré zverujú

novovzniknutej akciovej spoločnosti (rozumej SPS) majetok, ktorý bol doteraz v správe

TRANSPETROL u, a.s. a Správe štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky“, ide

o argumentáciu v príkrom rozpore s právnou realitou. Ústavný súd musí opakovane a rázne

pripomenúť, že TRANSPETROL, a. s., nie je správcom majetku štátu, ktorý bol

prostredníctvom ministerstva vložený do jeho základného imania, ale vlastníkom celého

obchodného majetku, s ktorým nakladá (podniká) samostatne a vo vlastnom mene. A to je

principiálny rozdiel. Možno pripustiť, že takýto názor vznikol ako paralela so štátnym

podnikom, ktorý napriek tomu, že je tiež v právnom postavení samostatnej právnickej

osoby, majetok, ktorý mu bol zverený, „iba“ spravuje a tento zostáva vo vlastníctve štátu

( a o štátnom podniku v znení neskorších predpisov).

48. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu však v čl. 2 ods. 1 písm. zb) definuje

verejného funkcionára rýdzo na báze majetkového aspektu účasti v obchodnej spoločnosti.

Dikcia predmetnej ústavnej normy používajúca prívlastok „majetková“ iný výklad

neumožňuje. Nemožno zabúdať, že uplatňovanie ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu v posudzovaných prípadoch navrhovateľa ústi do vyvodenia verejnoprávnej

zodpovednosti, pri ktorej je vzhľadom na závažnosť zásahu do individuálnej sféry adresáta

jej pôsobenia vylúčené rozširovať interpretáciou jej hmotnoprávne podmienky. Ak

rešpektovanie znenia právnych noriem upravujúcich verejnoprávnu zodpovednosť

neumožňuje dosahovať cieľ právnej regulácie (bod 29), potom je potrebné ju zmeniť, nie

utiekať sa k nebezpečnej extenzii vo výklade právnych pravidiel. Ústavný súd už v tejto

súvislosti judikoval, že platná právna norma nemôže podliehať pri svojom uplatňovaní –

ako poslednom štádiu interpretácie – kritériám významným predovšetkým pri jej tvorbe.

V posudzovanej veci nemožno obísť ani aspekt, že ide o ukladanie sankcií, pri ktorom

výklad a aplikácia či už „skutkovej podstaty“ alebo osoby porušovateľa (najmä, ak ide

o špecifický subjekt – verejný funkcionár) musí podliehať mimoriadne prísnym kritériám a v

pochybnostiach (ktoré zo zápisnice výboru sú zrejmé) nemožno sankciu uložiť (známa

zásada „in dubio pro reo“). Najzávažnejším dôvodom vylučujúcim možnosť extenzívneho

výkladu ústavnej normy je však ústavná direktíva uvedená v

().

49. Na podklade uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že navrhovateľ

nespĺňal definičné znaky verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) v spojení s čl. 3

ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, v dôsledku čoho mu povinnosť podľa

čl. 7 ods. 1 tohto ústavného zákona ani nevznikla. Preto konanie navrhovateľa spočívajúce

v opomenutí podania písomných oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových

pomerov do 30 dní odo dňa ujatia sa funkcie členom predstavenstva SPS a do 31. marca

2014 nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu. To má podľa

druhej vety za následok zrušenie oboch napadnutých

rozhodnutí (bod 1výroku tohto nálezu).

III.

50. Navrhovateľ žiadal priznať proti výboru náhradu trov konania pred ústavným

súdom, ktorej sumu vyčíslil jeho právny zástupca v každom návrhu sumou 340,90 €. Trovy

právneho zastúpenia právny zástupca v oboch návrhoch bližšie špecifikoval ako odmenu

za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 [prevzatie a príprava zastúpenia,

podanie návrhu (2 x po 134 €)] a režijný paušál (2 x po 8,04 €). Takto vypočítanú sumu

zvýšil o 20 % dane z pridanej hodnoty.

51. Pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal ústavný súd z § 36 ods. 2

, podľa ktorého môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku

konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil

inému účastníkovi konania jeho trovy.

52. Pri výpočte trov právneho zastúpenia navrhovateľa ústavný súd vychádzal z § 1

ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)

s tým, že predmet konania pred ústavným súdom o návrhu na preskúmanie rozhodnutia

výboru podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je v zásade

nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný so sumou peňažnej sankcie uloženej

napadnutými rozhodnutiami výboru.

53. Podľa § 11 ods. 3 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon

právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným

súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

54. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 je

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2013 v sume 804 €. Z toho vyplýva, že tarifná odmena sa jeden úkon právnej služby

predstavuje podľa § 11 ods. 3 vyhlášky 134 € a režijný paušál 8,04 €.

55. Napriek tomu, že si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania za štyri

úkony právnej služby (2 úkony pri každom z návrhov), ústavný súd mu využijúc diskrečný

priestor daný citovaným priznal náhradu tarifnej

odmeny len za dva úkony právnej služby. Vychádzal pritom z totožnosti skutkovej a právnej

stránky oboch návrhov rezultujúcej do identických dôvodov a právnej argumentácie

v oboch spojených návrhoch.

56. Z toho vyplýva, že navrhovateľ má nárok na náhradu trov v sume 268 €, ku ktorej

bolo potrebné pripočítať režijný paušál za štyri úkony právnej služby (32,16 €). Spolu

náhrada trov konania predstavuje sumu 300,16 €. Vypočítanú sumu ústavný súd zvýšil

o 20 % dane z pridanej hodnoty, keďže navrhovateľ preukázal, že jeho právny zástupca je

platiteľom dane z pridanej hodnoty. Navrhovateľovi tak ústavný súd voči výboru priznal

náhradu trov konania v sume 360,19 € (bod 2 výroku tohto nálezu).

57. Pretože výbor, ktorému bola ako účastníkovi konania pred ústavným súdom

uložená povinnosť nahradiť trovy navrhovateľovi, je orgánom Národnej rady Slovenskej

republiky, uložil mu ústavný súd splnenie tejto povinnosti prostredníctvom Kancelárie

Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá nakladá s jej rozpočtovými prostriedkami.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júla 2015