Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 119/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. apríla 2009

v konaní o sťažnosti Ing. J. O., A. M., Ing. R. M., D. Č., M. S., Ing. M. Z., Ing. I. Z., R. Z.,

S. D., V. H, R. S., Ing. C. A., Ing. A. Z., Ing. F. B., PhDr. D. B., Mgr. M. T. a Ing. P. K.,

všetci bytom B., zastúpených advokátom JUDr. I. S. B., vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. O., a spol. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára

2009 doručená sťažnosť Ing. J. O., A. M., Ing. R. M., D. Č., M. S., Ing. M. Z., Ing. I. Z., R.

Z., S. D., V. H., R. S., Ing. C. A., Ing. A. Z., Ing. F. B., PhDr. D. B., Mgr. M. T. a Ing. P. K.,

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia uviedli, že namietanou nečinnosťou okresného súdu vo veci sp. zn.

, ktorou sa sťažovatelia v postavení navrhovateľa domáhajú uloženia povinnosti

uzatvoriť zmluvu o prevode nehnuteľnosti podľa o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov proti odporcovi v 1. rade... B., a proti odporcovi v 2. rade -

Mestská časť B., bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj ich právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z ďalšieho priebehu konania vyplýva, že sťažovatelia podali 18. mája 2003

okresnému súdu návrh na určenie povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode nehnuteľnosti.

Okresný súd napriek skutočnosti, že od podania návrhu na začatie konania uplynulo už viac

ako päť a pol roka, nedokázal vo veci meritórne rozhodnúť a vec nebola právoplatne

skončená. Sťažovatelia zaslali 9. augusta 2007 okresnému súdu žiadosť o nariadenie

termínu pojednávania, v ktorej žiadali, aby im bola poskytnutá rýchla a účinná súdna

ochrana.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že predmetné konanie má pre nich zásadný

význam, keďže v dôsledku nečinnosti okresného súdu a plynutím času vznikajú

sťažovateľom komplikácie spojené s nákladmi, s nutnosťou meniť okruh aktívne

legitimovaných, a tým aj žalobný návrh.

Sťažovatelia taktiež poukázali na skutočnosť, že nevyužili právne prostriedky

nápravy priznané im podľa a nasl. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Podstata námietok sťažovateľov spočíva v ich názore, že nekonaním okresného súdu

vo veci v napadnutom konaní došlo k prieťahom takej intenzity, závažnosti a rozsahu, že ich

nemožno kvalifikovať inak ako zbytočné prieťahy, v dôsledku čoho došlo postupom

zo strany okresného súdu k porušeniu základného práva sťažovateľov upraveného v čl. 48

ods. 2 a dohovoru, pretože sa sťažovatelia domnievajú, že konanie

vedené pod sp. zn na okresnom súde prebieha neprimerane dlho bez toho, aby

okresný súd nariadil pojednávanie, a vec dosiaľ nie je právoplatne skončená.

Sťažovatelia sa domáhali, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti

vydal tento nález:

„Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Bratislava I, pod sp. zn.

.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku.

Ústavný súd priznáva každému zo sťažovateľov primerané finančné zadosťučinenie

v sume 3.000 €. Okresnému súdu Bratislava I ukladá povinnosť vyplatiť sťažovateľom

finančné zadosťučinenie a uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 3. 023,26 € do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu, pričom trovy je povinný poukázať na účet

právneho zástupcu sťažovateľov - JUDr. I. S., advokáta, vedený v S., č. účtu...“

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažnosť nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie v danej

veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V tejto súvislosti ústavný súd

poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1

, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ako aj práva podľa dohovoru)

v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ

právo podľa o sídlach

a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností

a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov

[platného do 31. marca 2005 (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“)] a od 1. apríla 2005

podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovatelia sa v priebehu

konania neobrátili na okresný súd so sťažnosťou na prieťahy konania, t. j. nevyužili právne

prostriedky nápravy priznané im podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal do 31. marca 2005 k dispozícii

podľa zákona o štátnej správe súdov a v súčasnosti podľa zákona o súdoch, alebo ak sa

preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa

( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje:

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia:

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti.“

Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán

poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Postup sťažovateľov v okolnostiach prípadu nemožno podľa ústavného súdu

považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej

správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania

dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých

sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade

s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom

alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti

vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“ ().

Ústavný súd zastáva okrem toho názor, že doručovanie opakovaných žiadostí

sťažovateľov predsedovi okresného súdu o nariadenie termínu pojednávania sa javí byť iba

formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak mohla mať sťažnosť

na prieťahy, ak by ju sťažovatelia boli podali a predseda okresného súdu by dostal

primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej

(m. m. , , ).

Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej prílohy nezistil, že by sťažovatelia podali

predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred 21. januárom

2009, a ani z obsahu sťažností a ich príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky

prípustnosti sťažnosti podľa došlo zo strany

sťažovateľov z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol ich sťažnosť podľa § 25

ods. 2 ako neprípustnú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.

Ústavný súd záverom pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovatelia v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2009