Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 119/09
PDF · 163.5 KB
No categories available
I. ÚS 119/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 119/09-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. apríla 2009
v konaní o sťažnosti Ing. J. O., A. M., Ing. R. M., D. Č., M. S., Ing. M. Z., Ing. I. Z., R. Z.,
S. D., V. H, R. S., Ing. C. A., Ing. A. Z., Ing. F. B., PhDr. D. B., Mgr. M. T. a Ing. P. K.,
všetci bytom B., zastúpených advokátom JUDr. I. S. B., vo veci namietaného porušenia ich
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 30/03 takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. O., a spol. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára
2009 doručená sťažnosť Ing. J. O., A. M., Ing. R. M., D. Č., M. S., Ing. M. Z., Ing. I. Z., R.
Z., S. D., V. H., R. S., Ing. C. A., Ing. A. Z., Ing. F. B., PhDr. D. B., Mgr. M. T. a Ing. P. K.,
(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 22 C 30/03.
Sťažovatelia uviedli, že namietanou nečinnosťou okresného súdu vo veci sp. zn.
22 C 30/03, ktorou sa sťažovatelia v postavení navrhovateľa domáhajú uloženia povinnosti
uzatvoriť zmluvu o prevode nehnuteľnosti podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov proti odporcovi v 1. rade... B., a proti odporcovi v 2. rade -
Mestská časť B., bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z ďalšieho priebehu konania vyplýva, že sťažovatelia podali 18. mája 2003
okresnému súdu návrh na určenie povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode nehnuteľnosti.
Okresný súd napriek skutočnosti, že od podania návrhu na začatie konania uplynulo už viac
ako päť a pol roka, nedokázal vo veci meritórne rozhodnúť a vec nebola právoplatne
skončená. Sťažovatelia zaslali 9. augusta 2007 okresnému súdu žiadosť o nariadenie
termínu pojednávania, v ktorej žiadali, aby im bola poskytnutá rýchla a účinná súdna
ochrana.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že predmetné konanie má pre nich zásadný
význam, keďže v dôsledku nečinnosti okresného súdu a plynutím času vznikajú
sťažovateľom komplikácie spojené s nákladmi, s nutnosťou meniť okruh aktívne
legitimovaných, a tým aj žalobný návrh.
Sťažovatelia taktiež poukázali na skutočnosť, že nevyužili právne prostriedky
nápravy priznané im podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Podstata námietok sťažovateľov spočíva v ich názore, že nekonaním okresného súdu
vo veci v napadnutom konaní došlo k prieťahom takej intenzity, závažnosti a rozsahu, že ich
nemožno kvalifikovať inak ako zbytočné prieťahy, v dôsledku čoho došlo postupom
zo strany okresného súdu k porušeniu základného práva sťažovateľov upraveného v čl. 48
ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože sa sťažovatelia domnievajú, že konanie
vedené pod sp. zn 22 C 30/03 na okresnom súde prebieha neprimerane dlho bez toho, aby
okresný súd nariadil pojednávanie, a vec dosiaľ nie je právoplatne skončená.
Sťažovatelia sa domáhali, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti
vydal tento nález:
„Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Bratislava I, pod sp. zn.
Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 22 C 30/03 konal bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami Občianskeho
súdneho poriadku.
Ústavný súd priznáva každému zo sťažovateľov primerané finančné zadosťučinenie
v sume 3.000 €. Okresnému súdu Bratislava I ukladá povinnosť vyplatiť sťažovateľom
finančné zadosťučinenie a uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 3. 023,26 € do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu, pričom trovy je povinný poukázať na účet
právneho zástupcu sťažovateľov - JUDr. I. S., advokáta, vedený v S., č. účtu...“
II.
Podľa § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a na ktorých
použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej
veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V tejto súvislosti ústavný súd
poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)
v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ
právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach
a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností
a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov
[platného do 31. marca 2005 (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“)] a od 1. apríla 2005
podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovatelia sa v priebehu
konania neobrátili na okresný súd so sťažnosťou na prieťahy konania, t. j. nevyužili právne
prostriedky nápravy priznané im podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal do 31. marca 2005 k dispozícii
podľa zákona o štátnej správe súdov a v súčasnosti podľa zákona o súdoch, alebo ak sa
preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa
(§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach
zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy
aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje:
„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia:
„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky
skutočnosti.“
Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán
poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.
V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných
práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných
predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda
podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred
ústavným súdom.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,
že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Postup sťažovateľov v okolnostiach prípadu nemožno podľa ústavného súdu
považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej
správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania
dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých
sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade
s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom
alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti
vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“ (III. ÚS 44/03).
Ústavný súd zastáva okrem toho názor, že doručovanie opakovaných žiadostí
sťažovateľov predsedovi okresného súdu o nariadenie termínu pojednávania sa javí byť iba
formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak mohla mať sťažnosť
na prieťahy, ak by ju sťažovatelia boli podali a predseda okresného súdu by dostal
primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej
(m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05).
Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej prílohy nezistil, že by sťažovatelia podali
predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred 21. januárom
2009, a ani z obsahu sťažností a ich príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky
prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany
sťažovateľov z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol ich sťažnosť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,
aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.
Ústavný súd záverom pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovatelia v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. apríla 2009