Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 120/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť P. M., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. M. S., Č., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa Slovenskej

republiky postupom a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 5. júna

2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára

2009 doručená sťažnosť P. M. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva podľa a základného práva podľa postupom

a uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 5. júna 2008.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol v postavení odporcu (žalovanej strany)

účastníkom občianskoprávneho konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

vedeného Okresným súdom Čadca (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

V tomto konaní bol sťažovateľ úspešný a okresný súd rozhodol o zamietnutí návrhu

rozsudkom zo 14. decembra 2007 z dôvodu, že nebolo možné návrhu vyhovieť pre

nedostatok právnej spôsobilosti u jedného z účastníkov konania. Proti tomuto rozsudku

okresného súdu podali navrhovatelia odvolanie a domáhali sa, aby krajský súd ako súd

odvolací napadnuté rozhodnutie zrušil. Krajský súd uznesením z 5. júna 2008 napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ poukázal vo svojej sťažnosti na to, že „Krajský súd v Žiline svojím

uznesením porušil ustanovenie v prospech navrhovateľov, a tým

porušil i Porušením poučovacej povinnosti došlo k zvýhodneniu

podmienok pre uplatnenie práva navrhovateľov, a tým k porušeniu ústavného práva

rovnosti účastníkov v konaní, vyjadrenú v článku 47 ods. 3 SR.“.

Sťažovateľ videl porušenie základných ústavných práv podľa označených článkov

aj v tom, že krajský súd svojím rozhodnutím poskytol navrhovateľom väčšiu

príležitosť na uplatnenie ich práv a výhodnejšie postavenie, ako mal on ako odporca, čo je

porušením práva na nestranný súd.

Na základe uvedeného v petite svojej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

vydal tento nález:

„Krajský súd v Žiline v konaní pod sp. zn. uznesením z 5. 6. 2008

porušil základné právo P. M., bytom Ž. zaručené článkom 46 ods.1 SR a článkom 47

ods. 3 SR.

Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Krajského súdu v Žiline z 5. 6. 2008

a prikazuje Krajskému súdu v Žiline, aby vo veci opätovne konal a rozhodol.

P. M., bytom K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 289,74 €

(slovom dvestoosemdesiatdeväť euro a sedemdesiatštyri centov) (2 úkony právnej služby

po 115,90 € - prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť; 2 x režijný paušál po 6,95 €, DPH

19 %, t. j. 289,74 €), ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. M. S. vedený

v Č., a. s., pobočka Č., č. ú..., a to do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažnosť nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,

či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno

považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , , ).

Ústavný súd sa oboznámil s obsahom dotknutého rozhodnutia krajského súdu, ktorý

ako odvolací súd rozhodoval o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku okresného súdu

sp. zn. zo 14. decembra 2007 a ktorý napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie.

V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol: „Občiansky súdny proces má dvojitú

funkciu. Okrem toho, že je nástrojom ochrany práv, plní aj výchovné poslanie. Obidve tieto

funkcie sú vo vzájomnej jednote, nakoľko tým, že súd spravodlivo rozhoduje, zároveň

vychováva občanov a jeho výchovná činnosť prispieva k ochrane práv. Všeobecný súd musí

vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu

ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených

záujmov účastníkov.

Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho

konania a nadmerný tlak na doplnenie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov,

ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam

pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (nález

Ústavného súdu SR sp. zn. , z 26. septembra 2002).

... I krajský súd považoval preto záver okresného súdu o tom, že po smrti pôvodného

navrhovateľa, nemožno vlastníctvo k nehnuteľnostiam bez ďalšieho určiť do jeho

vlastníctva a je potrebné znenie žaloby prispôsobiť existujúcemu stavu, za správny. Na

druhej strane však krajský súd zohľadnil, že účastníci nemajú právnické vzdelanie, spor

prebieha od roku 2003, boli vypracované znalecké posudky, a preto za rozpor so zásadou

procesnej ekonómie považoval odoprieť poskytnutie právnej ochrany navrhovateľom len

z dôvodu, že petit neupresnili podľa stavu, ktorý v dôsledku úmrtia ich právneho

predchodcu nastal a nežiadali vlastníctvo k nehnuteľnostiam určiť do dedičstva po ňom,

resp. určiť, že tieto patrili ku dňu jeho smrti do jeho vlastníctva.“

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané (). Táto zásada našla svoj odraz v (už ustálenej)

rozhodovacej praxi ústavného súdu, z ktorej vyplýva, že nemožno za prípustnú v zmysle

považovať takú ústavnú sťažnosť, ktorá smeruje proti

zrušujúcemu uzneseniu (rozhodnutiu) súdu vyššieho stupňa, lebo nejde o rozhodnutie

„konečné“. Konanie vo veci samej totiž ďalej pokračuje a sťažovateľ má možnosť uplatniť

svoje práva v rámci tohto konania. Inak povedané, sťažovateľ môže svoje námietky, ktoré

vznáša v sťažnosti, uplatniť v konaní pred okresným súdom.

Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým

na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených (a kasácii právoplatných a konečných

rozhodnutí), v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť iným spôsobom, teda

predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných procesných noriem.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd nezaoberal výkladom a použitím

sťažovateľom napadnutých ustanovení zákona, ale ako obiter dictum uvádza, že k zárukám

rovnosti patrí aj právo na právnu pomoc v konaní smerujúcu k tomu, aby ochrana práv bola

efektívna. Právnou pomocou je v určitom zmysle aj poučovanie účastníkov súdom. Zákon

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

všeobecne ukladá súdu povinnosť poskytovať účastníkom poučenie o ich procesných

právach a povinnostiach ( ).

Cieľom poučovacej povinnosti súdu je to, aby účastník, ktorý si neosvojil

procedurálne pravidlá, vedel, aké má v procese práva a povinnosti, aby mohol pred súdom

svoje zámery vyjadrovať takým spôsobom, že ním vykonané procesné úkony vyvolajú

sledované účinky, a aby mohol splniť svoje procesné povinnosti. Do poučovacej povinnosti

patrí taká pomoc, aby účastník mohol zákonom ustanoveným spôsobom vyjadriť, čo

v konaní sám chce urobiť.

V prerokovávanej veci je ústavný súd toho názoru, že krajský súd správne

neposudzoval napadnutý rozsudok okresného súdu tak formalisticky, ako to žiadal v tejto

sťažnosti sťažovateľ, a pripomína všeobecnú zásadu, podľa ktorej treba spravodlivo

posudzovať každé konanie v jeho celku, preto aj všeobecné sudy musia postupovať

spôsobom, ktorý je ustanovený zákonom a ktorý vyplýva z okolností konkrétneho súdneho

konania.

S ohľadom na okolnosti daného prípadu nebolo možné krajskému súdu vyčítať,

že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že „ po

smrti pôvodného navrhovateľa, nemožno vlastníctvo k nehnuteľnostiam bez ďalšieho určiť

do jeho vlastníctva a je potrebné znenie žaloby prispôsobiť existujúcemu stavu.“ Na druhej

strane však krajský súd zohľadnil, že účastníci nemajú právnické vzdelanie, spor prebieha

od roku 2003, boli vypracované znalecké posudky, a preto za rozpor so zásadou procesnej

ekonómie považoval odoprieť poskytnutie právnej ochrany navrhovateľom len z dôvodu, že

petit žaloby neupresnili podľa stavu, ktorý v dôsledku úmrtia ich právneho predchodcu

nastal a nežiadali vlastníctvo k nehnuteľnostiam určiť do dedičstva po ňom, resp. určiť, že

tieto patrili ku dňu jeho smrti do jeho vlastníctva.

Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi postupom a uznesením krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 5. júna 2008 a namietaným

porušením základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

a práva podľa , a preto sťažnosť odmietol po jej predbežnom

prerokovaní pre zjavnú neopodstatnenosť podľa .

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2009