Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 133/09
PDF · 158.39 KB
No categories available
I. ÚS 133/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 133/09-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť B. S., Č., D. S., Č., a A. S., Č., zastúpených advokátom
JUDr. P. D., Ž., vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 66/08 a takto
rozhodol:
Sťažnosť B. S., D. S. a A. S. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. marca 2009
doručená sťažnosť B. S., Č., D. S., Č., a A. S., Č. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených
advokátom JUDr. P. D., Ž., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Čadca (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 66/08.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali 30. mája 2008 okresnému súdu návrh
na začatie konania na zriadenie vecného bremena a vydanie predbežného opatrenia.
Konanie je vedené pod sp. zn. 8 C 66/08.
Podľa sťažovateľov „... boli zo strany súdu vykonávané často neefektívne úkony,
ktoré viedli k prieťahom v predmetnom súdnom konaní“, v dôsledku čoho „súdne konanie
trvá cca 1 rok bez toho, aby bola vec právoplatne skončená.
Sťažovatelia tvrdia, že k prieťahom v konaní dochádza hlavne zavinením súdu. Aj keby
pripustili, že k prieťahom dochádza z dôvodu zložitosti sporu, nemožno tým ospravedlniť
častú pasivitu, resp. neproduktívne konanie súdu. Vlastným konaním, či pasivitou
sťažovatelia k prieťahom neprispeli.
Sťažovatelia tvrdia, že uvedeným postupom Okresného súdu v Čadci bolo porušené ich
právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, vyplývajúce z čl. 127 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky...
Sťažovatelia vyčerpali všetky možnosti domáhať sa svojho práva tým, že telefonicky
urgovali vec pre prieťahy v súdnom konaní podľa zák. 80/1992 Zb. o štátnej správe
súdov.“.
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
1. základné právo sťažovateľov v rade I. B. S., nar..., bytom Č., v rade II. D. S., nar...
bytom Č. a v rade III. A. S., nar... bytom Č., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej Republiky a v čl. ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd Okresným súdom v Čadci postupom v konaní vedenom pod spis. zn. 8 C 66/2008
bolo porušené.
2. Okresnému súdu v Žiline v konaní vedenom pod. spis. zn. 8 C 66/2008 prikazuje
konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. B. S., nar..., bytom v Č., D. S., nar... bytom Č. a A. S., nar... bytom Č. priznáva
primerané finančné zadosťučinenie spolu v sume 300 000,- Sk, (9 958.18 Eur), ktoré
je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške
1238,88,- Eur,- na účet právneho zástupcu JUDr. P. D., vedený v T. a. s., č. účtu...“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti
sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo
dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu
a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,
aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená
situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.
Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť
tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten
orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nečinnosťou všeobecného súdu považuje ústavný súd za účinný prostriedok
nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý majú sťažovatelia k dispozícii
pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch“). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach (§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4 a § 52 ods. 1) zdôrazňuje povinnosť sudcu konať
bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť
(§ 116 a § 118 citovaného zákona).
Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom
zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu
a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou
(m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu,
ak sťažovatelia preukážu, že účinne využili označený právny prostriedok nápravy podľa
zákona o súdoch, alebo ak preukážu, že túto podmienku nesplnili z dôvodov hodných
osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Z § 65 zákona o súdoch vyplýva, že sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní odo dňa
jej doručenia. Vzhľadom na nutnosť doručenia sťažnosti je zrejmé, že sťažnosť musí byť
podaná písomne.
Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú „telefonicky urgovali vec pre prieťahy v súdnom
konaní podľa zák. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov“.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich
(zákon o štátnej správe súdov) bol zrušený práve uvedeným zákonom o súdoch, ktorý
nadobudol účinnosť 1. apríla 2005, a preto sťažovatelia pri podávaní sťažnosti predsedovi
okresného súdu mali postupovať podľa neho.
Je zrejmé, že sťažovatelia pred podaním sťažnosti na ústavnom súde účinný
prostriedok nápravy namietaného protiprávneho stavu nevyužili a zároveň nepreukázali ani
to, že uvedenú podmienku nesplnili z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2
zákona o ústavnom súde), pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť
ani z obsahu sťažnosti.
Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľov
pre jej neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd navyše poznamenáva, že v petite sťažnosti sťažovateľov (v časti
druhého, tretieho a štvrtého výroku) je zrejme omylom nesprávne špecifikovaný odporca –
Okresný súd Žilina v konaní pred ústavným súdom (správne má byť Okresný súd Čadca).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. apríla 2009