Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 135/09
PDF · 159.71 KB
No categories available
I. ÚS 135/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 135/09-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. H. M., B., vo veci namietaného porušenia
jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
ako aj práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12 C 206/2003 z 23. januára 2008,
ako aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12 Co 233/08 z 20. novembra
2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. H. M. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla 2009
doručená sťažnosť Mgr. H. M., B. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica
(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 12 C 206/2003 z 23. januára 2008 (ďalej aj „rozsudok
z 23. januára 2008“), ako aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len
„krajský súd“) sp. zn. 12 Co 233/08 z 20. novembra 2008 (ďalej len „rozsudok
z 20. novembra 2008“).
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou o ochranu
osobnosti z 28. decembra 2003 smerujúcou proti Obvodnému úradu B. domáhala,
aby okresný súd zrušil rozhodnutia „o odložení veci v prípade B., žiadala, aby súd
konštatoval, že došlo k zásahu do jej práv osobnosti neprimeraným spôsobom vyjadreniami
Ing. L., pani B. v liste zo dňa 19. 11. 2002. Žiadala, aby súd konštatoval, že žalovaný,
resp. Okresný úrad Banská Bystrica konal v rozpore so zákonom, keď neprešetril riadne
prípady prejednávané ohľadne pána B., pani S. a pani K. Zároveň žiadala o zaplatenie
nemajetkovej ujmy. V priebehu konania žalobkyňa žiadala o zmenu návrhu, súd pripustil
zmenu návrhu a konal o návrhu podanom žalobkyňou dňa 20. 11. 2006, ktorým upravila
návrhy zo dňa 01. 09. 2005 a zo dňa 19. 09. 2005. Žalobkyňa sa domáhala, aby žalovaný
upustil od neoprávnených zásahov do jej práv na ochranu osobnosti, ktoré spočívajú
v rozširovaní nepravdivých tvrdení pracovníkmi žalovaného o jej duševnom zdraví
a odstránil následky poskytnutím primeraného zadosťučinenia navrhovateľke vo forme
písomného ospravedlnenia s tým, že sa jej ospravedlňuje za nedostatočné prešetrenie
prípadov Ľ. B. riešeného pod č. OOVS-P-00/215, A. S., riešeného pod č. k. OVVS-P-02/661
a Mgr. V. K., riešeného pod č. k. OVVS-5-03/130, OVVS-5-02/4663 a ďalej za neprimerané
a nedôstojné výroky na jej adresu, ktoré znevažovali jej duševné zdravie. Žiadala zaplatiť
nemajetkovú ujmu vo výške 100 000,- Sk.“.
Okresný súd v predmetnej veci 23. januára 2008 rozhodol rozsudkom
č. k. 12 C 206/03-168, ktorým návrh sťažovateľky zamietol, účastníkom náhradu trov
konania nepriznal a v časti návrhu, ktorým sa sťažovateľka domáhala „zmeny rozhodnutia
žalovaného vo veci Ľ. B., A. S. a Mgr. V. K. s tým, že menované osoby páchali voči nej
každý zvlášť priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, s uložením primeranej peňažnej
pokuty“ zastavil. Sťažovateľka proti rozsudku z 23. januára 2008 podala odvolanie. Krajský
súd rozsudkom z 20. novembra 2008 potvrdil rozsudok okresného súdu z 23. januára 2008
a odporcovi v predmetnom konaní náhradu trov konania nepriznal.
Sťažovateľka považuje „výroky súdov... za sporné, pretože šetrením bolo
preukázané“, že vo vzťahu k nej „boli nečinní, nezabránili zlu, práve naopak“. Pochybenie
okresného súdu vidí v tom, že zákonná sudkyňa „odmietla vypočuť“ sťažovateľkou
navrhnutých svedkov, a hoci sťažovateľka v predmetnom konaní „preukázala nečinnosť
úradu“, jej žaloba bola zamietnutá v rozpore s princípom spravodlivého súdneho konania.
V konaní pred okresným súdom podľa sťažovateľky „nebolo dostatočne vykonané
dokazovanie, zásah do mojich osobnostných práv a neboli vypočutí svedkovia, ktorých
výsluch sťažovateľka navrhla, najmä V. K. Môžem sa vyjadriť, že úrad chránil ju ako
útočníka proti mojej osobe a porušoval tým jednoznačne moje práva.
Úrad, polícia, prokuratúra, súdy nezabránili aktivitám K. a iným, preto to považujem
za akt, ktorý dokazuje, ako keby som nemala už svoje práva občana, ktoré štát dáva...“.
V dôsledku vydania rozsudku okresného súdu z 23. januára 2008 došlo
podľa sťažovateľky „k ďalšej prehlbujúcej sa krivde, pretože už znova došlo k útokom
voči mne – sťažovateľke a Obvodný úrad v B. vo veci nekonal napr. č. OVVS/P/08/336/PL...
vo veci návrhu na konanie – odporkyňa A. S.“.
Vo vzťahu k rozsudku krajského súdu z 20. novembra 2008 sťažovateľka uviedla:
„Považujem vyhodnotenie odvolacieho súdu za nesprávne posúdenie veci, a tým
vydanie nesprávneho rozhodnutia vo veci.“
Vo vzťahu k dodržaniu lehoty dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
na podanie sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľka uviedla, že rozsudok z 20. novembra
2008 jej bol doručený 17. decembra 2008, v tento deň nadobudol právoplatnosť, a preto
považuje svoju sťažnosť za včas podanú, „a to dňa 17. 2. 2009, v zákonnej lehote. Následne
odpovedám na Rvp 291/09-6, dopĺňam svoje podanie.“.
Na základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby ústavný súd vydal
nález, v ktorom vysloví, že rozsudkom krajského súdu z 20. novembra 2008 a rozsudkom
okresného súdu z 23. januára 2008 boli porušené jej základné práva podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 a čl. 13 dohovoru, zrušil rozsudok krajského
súdu z 20. novembra 2008 a vec vrátil na ďalšie konanie a priznal jej primerané finančné
zadosťučinenie.
V závere svojej sťažnosti ústavný súd požiadala o ustanovenie právneho zástupcu
v konaní pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivej sociálnej situácie.
II.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo
inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu
dozvedieť.
Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namietala porušenie svojich
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 a čl. 13
dohovoru rozsudkom krajského súdu z 20. novembra 2008 a rozsudkom okresného súdu
z 23. januára 2008.
Zo samotnej sťažnosti sťažovateľky vyplýva, že rozsudok krajského súdu
z 20. novembra 2008 nadobudol právoplatnosť 17. decembra 2008.
Sťažnosť sťažovateľky z 9. apríla 2009 bola na poštovú prepravu podaná 16. apríla
2009 a ústavnému súdu doručená 20. apríla 2009.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,
že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny
prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie
konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv
alebo slobôd sťažovateľa, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.
V čase, keď sa sťažovateľka domáhala ochrany svojich základných práv a slobôd
na ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy, už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania
pred ústavným súdom.
V danej situácii nepovažoval ústavný súd za právne významný dátum doručenia
predchádzajúceho podania sťažovateľky ústavnému súdu (17. februára 2009), na základe
ktorého bolo konanie vedené pod sp. zn. Rvp 291/09. Vo veci sp. zn. Rvp 291/09 bolo
podanie sťažovateľky sudcom ústavného súdu odložené podľa § 23a zákona o ústavnom
súde aj s ohľadom na to, že sťažovateľka v súvislosti s jej predchádzajúcimi podaniami bola
opakovane informovaná a poučená o podmienkach konania o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, ako aj o predpísaných náležitostiach takejto sťažnosti, pričom jej podanie doručené
ústavnému súdu 17. februára 2009 opakovane nespĺňalo zákonné náležitosti sťažnosti.
Konanie vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 291/09 bolo teda v súlade s § 23a zákona
o ústavnom súde skončené a sťažnosť z 9. apríla 2009 možno posúdiť len ako nové podanie
sťažovateľky ústavnému súdu, ktoré musí spĺňať všetky ústavné aj zákonné náležitosti
sťažnosti vrátane podmienky zachovania lehoty na podanie sťažnosti podľa § 53 ods. 3
Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. apríla 2009