Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 135/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. H. M., B., vo veci namietaného porušenia

jej základných práv podľa a ,

ako aj práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 23. januára 2008,

ako aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 20. novembra

2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. H. M. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla 2009

doručená sťažnosť Mgr. H. M., B. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namieta porušenie

svojich základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 23. januára 2008 (ďalej aj „rozsudok

z 23. januára 2008“), ako aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 20. novembra 2008 (ďalej len „rozsudok

z 20. novembra 2008“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou o ochranu

osobnosti z 28. decembra 2003 smerujúcou proti Obvodnému úradu B. domáhala,

aby okresný súd zrušil rozhodnutia „o odložení veci v prípade B., žiadala, aby súd

konštatoval, že došlo k zásahu do jej práv osobnosti neprimeraným spôsobom vyjadreniami

Ing. L., pani B. v liste zo dňa 19. 11. 2002. Žiadala, aby súd konštatoval, že žalovaný,

resp. Okresný úrad Banská Bystrica konal v rozpore so zákonom, keď neprešetril riadne

prípady prejednávané ohľadne pána B., pani S. a pani K. Zároveň žiadala o zaplatenie

nemajetkovej ujmy. V priebehu konania žalobkyňa žiadala o zmenu návrhu, súd pripustil

zmenu návrhu a konal o návrhu podanom žalobkyňou dňa 20. 11. 2006, ktorým upravila

návrhy zo dňa 01. 09. 2005 a zo dňa 19. 09. 2005. Žalobkyňa sa domáhala, aby žalovaný

upustil od neoprávnených zásahov do jej práv na ochranu osobnosti, ktoré spočívajú

v rozširovaní nepravdivých tvrdení pracovníkmi žalovaného o jej duševnom zdraví

a odstránil následky poskytnutím primeraného zadosťučinenia navrhovateľke vo forme

písomného ospravedlnenia s tým, že sa jej ospravedlňuje za nedostatočné prešetrenie

prípadov Ľ. B. riešeného pod č. OOVS-P-00/215, A. S., riešeného pod č. k. OVVS-P-02/661

a Mgr. V. K., riešeného pod č. k. OVVS-5-03/130, OVVS-5-02/4663 a ďalej za neprimerané

a nedôstojné výroky na jej adresu, ktoré znevažovali jej duševné zdravie. Žiadala zaplatiť

nemajetkovú ujmu vo výške 100 000,- Sk.“.

Okresný súd v predmetnej veci 23. januára 2008 rozhodol rozsudkom

č. k. -168, ktorým návrh sťažovateľky zamietol, účastníkom náhradu trov

konania nepriznal a v časti návrhu, ktorým sa sťažovateľka domáhala „zmeny rozhodnutia

žalovaného vo veci Ľ. B., A. S. a Mgr. V. K. s tým, že menované osoby páchali voči nej

každý zvlášť priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, s uložením primeranej peňažnej

pokuty“ zastavil. Sťažovateľka proti rozsudku z 23. januára 2008 podala odvolanie. Krajský

súd rozsudkom z 20. novembra 2008 potvrdil rozsudok okresného súdu z 23. januára 2008

a odporcovi v predmetnom konaní náhradu trov konania nepriznal.

Sťažovateľka považuje „výroky súdov... za sporné, pretože šetrením bolo

preukázané“, že vo vzťahu k nej „boli nečinní, nezabránili zlu, práve naopak“. Pochybenie

okresného súdu vidí v tom, že zákonná sudkyňa „odmietla vypočuť“ sťažovateľkou

navrhnutých svedkov, a hoci sťažovateľka v predmetnom konaní „preukázala nečinnosť

úradu“, jej žaloba bola zamietnutá v rozpore s princípom spravodlivého súdneho konania.

V konaní pred okresným súdom podľa sťažovateľky „nebolo dostatočne vykonané

dokazovanie, zásah do mojich osobnostných práv a neboli vypočutí svedkovia, ktorých

výsluch sťažovateľka navrhla, najmä V. K. Môžem sa vyjadriť, že úrad chránil ju ako

útočníka proti mojej osobe a porušoval tým jednoznačne moje práva.

Úrad, polícia, prokuratúra, súdy nezabránili aktivitám K. a iným, preto to považujem

za akt, ktorý dokazuje, ako keby som nemala už svoje práva občana, ktoré štát dáva...“.

V dôsledku vydania rozsudku okresného súdu z 23. januára 2008 došlo

podľa sťažovateľky „k ďalšej prehlbujúcej sa krivde, pretože už znova došlo k útokom

voči mne – sťažovateľke a Obvodný úrad v B. vo veci nekonal napr. č. OVVS/P/08/336/PL...

vo veci návrhu na konanie – odporkyňa A. S.“.

Vo vzťahu k rozsudku krajského súdu z 20. novembra 2008 sťažovateľka uviedla:

„Považujem vyhodnotenie odvolacieho súdu za nesprávne posúdenie veci, a tým

vydanie nesprávneho rozhodnutia vo veci.“

Vo vzťahu k dodržaniu lehoty dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

na podanie sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľka uviedla, že rozsudok z 20. novembra

2008 jej bol doručený 17. decembra 2008, v tento deň nadobudol právoplatnosť, a preto

považuje svoju sťažnosť za včas podanú, „a to dňa 17. 2. 2009, v zákonnej lehote. Následne

odpovedám na -6, dopĺňam svoje podanie.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby ústavný súd vydal

nález, v ktorom vysloví, že rozsudkom krajského súdu z 20. novembra 2008 a rozsudkom

okresného súdu z 23. januára 2008 boli porušené jej základné práva podľa čl. 46 ods. 1

a , ako aj práva podľa a dohovoru, zrušil rozsudok krajského

súdu z 20. novembra 2008 a vec vrátil na ďalšie konanie a priznal jej primerané finančné

zadosťučinenie.

V závere svojej sťažnosti ústavný súd požiadala o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivej sociálnej situácie.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa možno sťažnosť podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo

inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť.

Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namietala porušenie svojich

základných práv podľa a , ako aj práv podľa a

dohovoru rozsudkom krajského súdu z 20. novembra 2008 a rozsudkom okresného súdu

z 23. januára 2008.

Zo samotnej sťažnosti sťažovateľky vyplýva, že rozsudok krajského súdu

z 20. novembra 2008 nadobudol právoplatnosť 17. decembra 2008.

Sťažnosť sťažovateľky z 9. apríla 2009 bola na poštovú prepravu podaná 16. apríla

2009 a ústavnému súdu doručená 20. apríla 2009.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie

konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv

alebo slobôd sťažovateľa, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.

V čase, keď sa sťažovateľka domáhala ochrany svojich základných práv a slobôd

na ústavnom súde podľa , už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania

pred ústavným súdom.

V danej situácii nepovažoval ústavný súd za právne významný dátum doručenia

predchádzajúceho podania sťažovateľky ústavnému súdu (17. februára 2009), na základe

ktorého bolo konanie vedené pod sp. zn. . Vo veci sp. zn. bolo

podanie sťažovateľky sudcom ústavného súdu odložené podľa § 23a zákona o ústavnom

súde aj s ohľadom na to, že sťažovateľka v súvislosti s jej predchádzajúcimi podaniami bola

opakovane informovaná a poučená o podmienkach konania o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, ako aj o predpísaných náležitostiach takejto sťažnosti, pričom jej podanie doručené

ústavnému súdu 17. februára 2009 opakovane nespĺňalo zákonné náležitosti sťažnosti.

Konanie vo veci vedenej pod sp. zn. bolo teda v súlade s § 23a zákona

o ústavnom súde skončené a sťažnosť z 9. apríla 2009 možno posúdiť len ako nové podanie

sťažovateľky ústavnému súdu, ktoré musí spĺňať všetky ústavné aj zákonné náležitosti

sťažnosti vrátane podmienky zachovania lehoty na podanie sťažnosti podľa § 53 ods. 3

.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa

ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2009