Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 144/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť M. V., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátom

JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 9. septembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2009

doručená sťažnosť M. V., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. J. H., B., ktorou namieta porušenie základného práva vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 9. septembra 2008.

Napadnutým uznesením krajský súd zamietol odvolanie sťažovateľa proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 16. apríla

2008, ktorým bol sťažovateľ odsúdený za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného

rozhodnutia podľa a zločinu nedovolanej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi

podľa a . Sťažovateľ namieta, že v odvolacom

konaní bolo porušené jeho právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, pretože mu

nebolo umožnené vyjadriť sa k fotodokumentácii, a bolo porušené právo na spravodlivé

súdne konanie, pretože odvolací súd na verejnom zasadnutí prečítal čestné vyhlásenie v tom

čase už odsúdeného R. G. z 18. augusta 2008, ale nevypočul ho ako svedka.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd zrušil uznesenie krajského

súdu sp. zn. z 9. septembra 2008, prikázal mu, aby konal bez prieťahov,

umožnil sťažovateľovi vyjadriť sa k fotodokumentácii a aby vypočul svedka R. G. Zároveň

žiada, aby ho ústavný súd prepustil z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Preto, ak ústavný súd nezistí relevantnú

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto

odmietne (m. m. , ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má

právo vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch

svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.

Jedným zo zákonom predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania pred

ústavným súdom je odôvodnenie návrhu, ktoré musí obsahovať relevantné námietky

zo strany sťažovateľa spočívajúce v uvedení takých skutočností, ktoré svedčia o porušení

jeho základných práv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením, alebo iným zásahom

konkrétneho orgánu verejnej moci. V prípade sťažovateľa ním uvádzané skutočnosti

z napadnutého uznesenia krajského súdu nevyplývajú, resp. z odôvodnenia uznesenia

vyplýva opak toho, čo tvrdí sťažovateľ.

Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu sp. zn. z 9. septembra 2008

vyplýva, že krajský súd preskúmal námietku sťažovateľa, že sa na hlavnom pojednávaní

nemohol vyjadriť k fotodokumentácii, a zistil, že k dôkazu, ktorý okresný súd vykonal

prečítaním zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, sťažovateľ nemal na

hlavnom pojednávaní žiadne pripomienky. Z tohto rozhodnutia ďalej vyplýva, že krajský

súd v odvolacom konaní neprihliadal na obsah čestného vyhlásenia R. G. z 18. augusta 2008

a nevyhovel návrhu obhajoby, aby doplnil dokazovanie jeho opakovaným výsluchom.

Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne uvádza, že nie je mimoriadnou opravnou

inštanciou vo vzťahu k rozhodnutiam všeobecných súdov, a preto mu nepatrí zaoberať sa

skutkovými a právnymi otázkami, ktoré boli predmetom konania pred všeobecným súdom,

ani vyjadrovať sa k rozsahu vykonaného dokazovania a k spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov. Z obsahu sťažnosti, ktorú v zastúpení sťažovateľa koncipoval jeho právny

zástupca, nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli byť predmetom

preskúmania ústavným súdom v konaní o sťažnosti podľa z hľadiska

sťažovateľom označených práv.

Sťažovateľ namieta porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v odvolacom

konaní. Právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 dohovoru sa v celom rozsahu

realizuje predovšetkým v konaní prvostupňových súdov v trestných veciach. Z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že sa vzťahuje aj na

odvolacie konanie a aj na kasačné konanie, avšak spôsob a rozsah, v ktorom sa uplatňujú

práva v ňom uvedené, závisí od povahy a druhu takýchto konaní, prípadne aj od

špecifických okolností každého konkrétneho prípadu [rozhodnutie ESĽP vo veciach

Delcourt zo 17. januára 1979, § 26, Pakelli z 25. apríla 1983, § 29, Pretto a ďalší

z 8. decembra 1983, § 23, Axen z 8. decembra 1983, § 27]. Obsahom práva na spravodlivé

súdne konanie nie je právo obvineného, aby súdy akceptovali všetky jeho návrhy na

vykonanie dokazovania, ale aby mal možnosť tieto návrhy predniesť. Ustanovenie čl. 6

ods. 3 písm. d) dohovoru nevyžaduje predvolanie a výsluch každého svedka, ktorého

navrhla obhajoba, jeho základným cieľom je rovnosť zbraní; s touto výhradou ponecháva

príslušným vnútroštátnym orgánom starostlivosť o to, aby posúdili, či treba vykonať

navrhnutý dôkaz (napr. rozsudok Engel a iní v. Holansko z 8. júna 1976, § 91). Dôkazy

musia byť spravidla vykonané pred obvineným na verejnom pojednávaní za účelom ich

kontradiktórneho prerokovania, ale použitie výpovedí z prípravného vyšetrovania sa samo

osebe neprieči čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d) dohovoru pod podmienkou, že boli rešpektované

práva obhajoby (napr. rozsudok Saidi v. Francúzsko z 20. septembra 1993, § 43). Pojem

svedok použitý v zmysle čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru sa vzťahuje aj na spoluobvineného

(Luca v. Taliansko z 27. februára 2001, § 41).

Bolo nepochybne v právomoci krajského súdu, aby v odvolacom konaní preskúmal

rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo, aj z hľadiska rozsahu

vykonaného dokazovania, či poskytuje dostatočný základ pre rozhodnutie a či nie je

potrebné vykonať ďalšie dôkazy alebo opakovať dokazovanie. Krajský súd k námietke

sťažovateľa, že nebol opakovane vypočutý R. G., uviedol:

„Obžalovaný G. bol krátko pred napísaním čestného prehlásenia účastný na

verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom, kedy spáchanie skutku doznal, oľutoval a bola

mu priznaná poľahčujúca okolnosť, že napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri

objasňovaní veci tým, že usvedčoval spoluobžalovaného V. Nič mu nebránilo, aby súdu

uviedol to, čo uvádza v čestnom prehlásení. Naopak, logicky odôvodňoval i to, že mikina,

ktorú mal oblečenú obžalovaný V., nebola jeho, pretože on mal na sebe svoju bundu a svoju

mikinu nepotreboval ďalšiu mikinu. Pôvodne totiž obžalovaný V. tvrdil, že mikina bola

v aute, ktoré mal požičané a až neskôr začal tvrdiť, že mala patriť obžalovanému G., ktorý

to rezolútne poprel.

Za tejto situácie odvolací súd nepovažoval opätovný výsluch t. č. už právoplatne

odsúdeného R. G. za potrebný.“

Krajský súd sa podľa názoru ústavného súdu návrhom sťažovateľa na doplnenie

dokazovania zaoberal a v odôvodnení rozhodnutia podrobne opísal, ako hodnotil predošlé

výpovede R. G. a prečo návrhu sťažovateľa na jeho opakované vypočutie nevyhovel.

Ústavný súd nie je skutkový súd, a preto nemôže hodnotiť tento záver krajského súdu.

K námietke sťažovateľa, že súd prvého stupňa nevykonal ďalšie dôkazy v súvislosti

so šiltovkou, krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol:

„K námietke obžalovaného, že mu nebolo vyhovené súdom prvého stupňa jeho

návrhu na vykonanie ďalších dôkazov a to ohľadom šiltovky, resp. pribratia ďalších znalcov

z KEÚ PZ, z odboru daktyloskopie, je treba uviesť, že okresný súd v rozhodnutí neuviedol

prečo nevyhovel návrhu na vykonanie ďalších dôkazov, ale podľa názoru krajského súdu

vzhľadom na časový odstup od spáchania skutku (skoro 10 mesiacov) by výsledky takéhoto

skúmania už mohli byť skreslené, ak nie znehodnotené a naviac zo spisu nevyplýva čo sa

stalo s nájdenými vecami v motorovom vozidle, ktoré riadil obžalovaný. Ak mal obžalovaný

úprimnú snahu objasniť trestnú činnosť kladenú mu za vinu nič mu nebránilo požiadať

o vykonanie týchto dôkazov ešte v štádiu pripravného konania.“

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že z odôvodnenia sťažnosti

nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by mohli byť v príčinnej súvislosti so sťažovateľom

tvrdeným porušením práv a ktorými by sa mal zaoberať ústavný súd.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2

pre nesplnenie náležitostí predpísaných zákonom, ako aj zjavnú

neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2009