Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 170/09
PDF · 125.81 KB
No categories available
IV. ÚS 170/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2009
predbežne prerokoval sťažnosť R. M., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv uznesením Okresného súdu Martin č. k.
1 T 73/03-341 z 27. júna 2007 a uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 2 Tos 49/2007-350
z 3. októbra 2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. M. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 22. apríla 2009
doručené podanie R. M., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“),
označené ako „Žiadosť“.
Sťažovateľ v uvedenom podaní okrem iného uvádza:
„Touto žiadosťou sa obraciam na Ústavný súd vo veci Okresného súdu Martin
a Krajského súdu Žilina o rozhodnutí vo veci započítania väzby do uloženého trestu. Bol
som vzatý do väzby 25. 4. 2003 a súd zistil zo spisu pod sp. značkou 3 T 182/01, súd zistil,
že v uvedenom konaní bola moja osoba odsúdená na nepodmien. trest vo výmere 6 rokov
a 4 mesiace so zaradením do III. NVS. Hlavne chcem poukázať na tú skutočnosť, že súd
zastavil tr. stíhanie a odôvodnil to tým, že väzbu mi nemôže započítať, lebo v mojom
prípade k odsúdeniu nedošlo a konanie za, ktoré som bol odsúdený brali za dostatočné...
Písal som žiadosť na Okr. súd v Martine pod číslom konania 1 T 73/03, kde mi odpovedali,
že väzba mi nebude započítaná, kde som sa odvolal na Kraj. súd v Žiline pod č. konania
2 Tos/49/2007-350, kde mi moje rozhodnutie taktiež zamietli.“
Z ďalšieho obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ zastáva názor, že bližšie
neoznačeným rozhodnutím Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) vydaným
v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o započítanie väzby vykonanej ním v trestnej
veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 1 T 73/03 do trestu uloženého mu rozhodnutím
okresného súdu v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 3 T 182/01 a následne uznesením
Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) vydaným vo veci vedenej pod sp. zn.
2 Tos 49/2007, ktorým potvrdil dotknuté rozhodnutie okresného súdu, došlo k porušeniu
jeho práv. Sťažovateľ žiada ústavný súd „o prešetrenie veci a spravodlivosti v mojom
prípade a o započítanie veci väzby do trestu pod značkou 3 T 182/01“.
Ústavný súd zo spisovej dokumentácie okresného súdu zistil, že predmetom
námietok sťažovateľa je uznesenie okresného súdu č. k. 1 T 73/03-341 z 27. júna 2007
a uznesenie krajského súdu č. k. 2 Tos 49/2007-350 z 3. októbra 2007, ktoré nadobudli
právoplatnosť 3. júla 2007.
Ústavný súd podľa obsahu posudzoval podanie sťažovateľa ako sťažnosť podľa
čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie
svojich základných práv označeným uznesením okresného súdu a označeným uznesením
krajského súdu, a takto o ňom aj rozhodol.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na
ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia
opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa
počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako
podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po
uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto
lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že sťažovateľom namietané uznesenie
okresného súdu č. k. 1 T 73/03-341 z 27. júna 2007 v spojení s uznesením krajského súdu
č. k. 2 Tos 49/2007-350 z 3. októbra 2007 nadobudli právoplatnosť 3. júla 2007, pričom
sťažovateľ doručil svoju sťažnosť ústavnému súdu 22. apríla 2009, t. j. zjavne po uplynutí
lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Na tomto základe ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná
oneskorene.
Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že sťažnosť sťažovateľa
v predloženom znení neobsahovala zákonom ustanovené náležitosti (§ 20 v spojení s § 50
zákona o ústavnom súde). Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť bola podaná oneskorene,
ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľa, aby odstránil nedostatky svojej
sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. mája 2009