Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 182/09
PDF · 158.77 KB
No categories available
II. ÚS 182/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2009
predbežne prerokoval sťažnosť F. M., Z., zastúpeného advokátom JUDr. J. P., D., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Dolný
Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 683/01 a takto
rozhodol:
Sťažnosť F. M. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. januára
2009 doručená sťažnosť F. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 683/01.
V podstatnej časti svojej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že:
„Návrhom zo dňa 06.10.2005, doručeným Okresnému súdu Dolný Kubín dňa
07.10.2005 sa odporca domáhal obnovy konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín
pod sp. zn. 6C/683/01. (...)
O vyššie uvedenom návrhu odporcu bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu
Dolný Kubín sp. zn. 7C/202/2005-48 zo dňa 25.07.2006 tak, že súd obnovu konania povolil.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.09.2006. (...)
Od právoplatnosti povolenia obnovy konania Okresný súd Dolný Kubín však
neuskutočnil vo veci žiadne meritórne rozhodnutie a viac ako 2 roky neuskutočnil vo veci
žiadny úkon. Jediným úkonom zo strany príslušného súdu bolo vytýčenie pojednávania na
deň 12.11.2008, t.j. viac ako 2 roky po právoplatnosti povolení obnovy konania. Aj
predmetné pojednávanie však bolo odročené pre neúspešnosť doručenia predvolania
navrhovateľovi. (...)
V namietanom prípade je zjavné, že v časovom horizonte viac ako 2 rokov po
povolení obnovy konania nielenže nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu, ale v tomto období
nedošlo ani k žiadnemu prerokovaniu veci pričom súd mal vzhľadom na dikciu § 235 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku konať vo veci bez ďalšieho návrhu či podania zo strany
sťažovateľa.
Dôvod neprerokovania predmetného sporu v čase od septembra 2006 do novembra
2008 nie je na strane účastníkov konania, t.j. nie je daná žiadna skutočnosť, ktorá by mala
byť zohľadňovaná na ťarchu účastníkov pri posudzovaní otázky či a z akých dôvodov došlo
v tomto konaní k zbytočným prieťahom.
Sťažovateľ je presvedčený, že dôvod nečinnosti súdu nie je ani v zložitosti
prejednávanej veci.
Vzhľadom na neprimerane dlhý časový interval medzi povolením obnovy konania
a konaním súdu v tejto veci sťažovateľ má za to, že v tomto konaní postupom Okresného
súdu Dolný Kubín v dobe od 08.09.2006 až do dnešného dňa dochádza k zbytočným
prieťahom v konaní, čím je porušované právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Nečinnosť Okresného súdu Dolný Kubín je v rozpore s požiadavkou efektívneho
a plynulého konania, ktoré sú odrazom ústavného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a tiež predpokladom poskytnutia skutočne účinnej právnej ochrany.
Sťažovateľ má za to, že postupom Okresného súdu Dolný Kubín resp. jeho
nečinnosťou v tomto konaní tak, ako bolo uvedené vyššie, bolo porušené jeho základné
právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR spočívajúce v práve každého, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom.
Postavenie sťažovateľa v dôsledku postupu súdu je neisté. V konaní vo veci samej
uplatnil navrhovateľ A. K. proti sťažovateľovi v pozícii odporcu nárok na zaplatenie sumy
104.563,70-Sk. (...)“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1/ Okresný súd Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/683/01 porušil
základné právo sťažovateľa, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
2/ Okresnému súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/683/01 sa
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3/ Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 990,-EUR
(slovom: deväťstodeväaťdesiat eur), ktoré je Okresný súd Dolný Kubín povinný vyplatiť
sťažovateľovi.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli
byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak
namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného
práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,
ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo
procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Sťažovateľ predmetnou sťažnosťou namietal porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 683/01.
Ústavný súd zo sťažnosti a spisového materiálu okresného súdu zistil, že napadnuté
konanie vedené pod sp. zn. 6 C 683/01, v ktorom sťažovateľ namietal zbytočné prieťahy,
bolo právoplatne skončené 25. októbra 2004 (rozsudok z 13. júna 2003 č. k. 6 C 683/01-
280).
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia
sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote
dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa
sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02,
I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty
odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).
Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom
súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti
Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci
plynúť dňom, keď sa sťažovateľ „dozvedel“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom zásahu“
okresného súdu, ktorého označil za účastníka tohto konania, teda právoplatnosťou
skončenia napadnutého konania, a to 25. októbra 2004. Sťažovateľ sa o namietaných
zbytočných prieťahoch mohol dozvedieť najneskôr v uvedený deň. Pretože predmetná
sťažnosť bola podaná osobne na ústavnom súde v čase (26. januára 2009), keď už dávno
uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd sa už
nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených
dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.
Nad rámec uvedeného ústavný súd upresňuje, že sťažovateľ v sťažnostnom návrhu
(petite) svojej sťažnosti navrhol vysloviť porušenie svojho základného práva a prikázať
okresnému súdu konať iba v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 683/01, pričom toto konanie
právoplatne skončilo 25. októbra 2004. Iné rozhodnutia, prípadne postup okresného súdu,
ktoré nasledovali po tomto konaní (napríklad prieťahy v konaní po nadobudnutí
právoplatnosti uznesenia č. k. 7 C 202/05-48 o povolení obnovy konania, ktoré prebieha
pod sp. zn. 6 C 683/01, sťažovateľ v petite sťažnosti nenapadol).
Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že podľa § 20 ods. 3 zákona
o ústavnom súde je viazaný petitom sťažnosti (napr. IV. ÚS 61/07), a preto nemohol zobrať
do úvahy tú časť odôvodnenia sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namietal 2-ročnú nečinnosť
okresného súdu po povolení obnovy konania, pretože v petite sťažnosti to sťažovateľ (inak
kvalifikovane právne zastúpený) ani nepožadoval.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. mája 2009