Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 176/09
PDF · 145.26 KB
No categories available
IV. ÚS 176/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2009
predbežne prerokoval sťažnosť M. R., B., zastúpeného advokátom JUDr. V. M., B., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 96/1991 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. R. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. apríla 2009
doručená sťažnosť M. R., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. V. M.,
B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 11 C 96/1991 o náhradu škody.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:
„Sťažovateľ je fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Dňa
29. 04. 1991 o 13. 40 hod. sa na K. ul. stala dopravná nehoda v dôsledku kolízie
sťažovateľa s P. Č., na základe ktorej tento podal spolu s M. Č. (ďalej len navrhovatelia)
návrh na náhradu škody vo výške 28.253,40,- Kčs. Návrh bol súdu doručený dňa 19. 06.
1991. Obvodný súd Bratislava III vyniesol dňa 16. 12. 1991 rozsudok, sp. zn. 11 C/96/1991,
ktorým zaviazal sťažovateľa uhradiť P. a M. Č. sumu vo výške 8.250,- Kčs s 3% úrokom
z omeškania od 19. 06. 1991 až do zaplatenia, pričom žiaden z účastníkov nemal právo na
náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku sa obaja účastníci odvolali. Dňa 24. 11. 1992
Mestský súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa sa
zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.
Nasledujúce pojednávanie bolo vytýčené až po takmer ôsmich rokoch, na 12. 04.
2000. Počas celého tohto obdobia sa vo veci nekonalo. Právny zástupca JUDr. B., ktorý
sťažovateľa v tom čase zastupoval v tejto veci, žiadal o vytýčenie termínu, nakoľko súd
nekonal niekoľko rokov, na základe čoho obdržal prípis zo súdu zo dňa 17. 05. 1995,
v ktorom mu bolo oznámené, že až do vyriešenia personálneho obsadenia oddelenia,
v ktorom sa predmetná vec vybavuje sa konať nebude. A ďalej ho požiadali, aby trpezlivo
vyčkal bez ďalšej urgencie, kým sa uvedený personálny problém vyrieši.
Na pojednávaní dňa 21. 01. 2002 súd uznesením pripustil zmenu návrhu ohľadne
úrokov z omeškania zo dňa 27. 04. 2000 nasledovne: Odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi škodu 28.253,40,- Sk s 3 % rokom z omeškania od 19. 06. 2001 do 30. 04.
1995 a 17,6 % úrok z omeškania od 01. 05. 1995 až do zaplatenia. Súd pojednávanie
odročil na neurčito s tým, že po zistení pobytu navrhovateľov bude stanovený nový termín
pojednávania.
Okresný súd Bratislava III rozhodol až 19. 10. 2006 a zaviazal sťažovateľa
k náhrade škody vo výške 16.480,- Sk spolu s 3% úrokom z omeškania od 02. 08. 1991 do
zaplatenia. Proti tomuto rozsudku sa odvolali navrhovatelia. Pojednávanie Krajský súd
v Bratislave vytýčil až po vyše dvoch rokoch na deň 12. 03. 2009, kedy však sťažovateľ bol
práceneschopný, čo aj riadne zdokladoval spolu s ospravedlnením neúčasti a žiadosťou
o odročenie. Ďalší termín, ktorý bol vytýčený na 16. 04. 2009 sa zmenil na 30. 04. 2009
z dôvodu neprítomnosti predsedníčky senátu.“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal takýto nález:
„1. Základné právo M. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom pod sp. zn. 11 C 96/91 bolo porušené.
2. M. R. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000 EUR (slovom dvetisíc euro),
ktoré je mu Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť M. R. trovy konania v sume 207,47
EUR/ 6250,- Sk (2 x á 81,33 € + 2 x paušálna náhrada v roku 2009 á 6,95 € , t. j. 13,90 +
19 % DPH z odmeny advokáta vo výške 162,66 € , t. j. 30,91 € ) na účet Advokátskej
kancelárie JUDr. V. M., vedený v S., a. s. B., č. ú. ... do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu
možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej
príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,
porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci
vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval
uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne
nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05).
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v zákone o ústavnom súde. V prípade
sťažovateľa je to namietanie zbytočných prieťahov v označenom konaní okresného súdu.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 96/02, IV. ÚS 61/03,
II. ÚS 212/06, IV. ÚS 103/07) sa ochrana základného práva vrátane práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak
v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie práva označeným orgánom verejnej moci
(v tomto prípade okresným súdom) trvalo.
Ústavný súd vzhľadom na uvedené posudzoval možnosť vyslovenia porušenia
zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu v súlade s týmto ustanovením a v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 65/07, III. ÚS 149/04) tak, ako to žiadal sťažovateľ
právne zastúpený v konaní pred ústavným súdom advokátom.
Okresný súd v namietanej veci sťažovateľa vedenej pod sp. zn. 11 C 96/1991
rozhodol rozsudkom 19. októbra 2006, proti ktorému žalobcovia podali 19. decembra 2006
odvolanie (sťažovateľ je v tejto veci odporcom, pozn.) Krajskému súdu v Bratislave (ďalej
len „krajský súd“). Krajský súd v konaní o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného
súdu vedenom pod sp. zn. 12 Co/130/2008 v čase prerokúvania tejto sťažnosti na ústavnom
súde právoplatne nerozhodol.
Z uvedených skutočností vyplýva, že okresný súd v čase doručenia sťažnosti
sťažovateľa ústavnému súdu, t. j. 30. apríla 2009, o jeho veci nekonal a nemohol žiadnym
ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania a prípadné prieťahy v ňom.
Tento stav viedol ústavný súd k záveru, že sťažnosť podaná proti okresnému súdu je zjavne
neopodstatnená, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
Nad rámec odôvodnenia ústavný súd uvádza, že toto rozhodnutie o odmietnutí
sťažnosti sťažovateľa nemá povahu prekážky veci rozhodnutej, a teda dôvodu
neprípustnosti nového návrhu v rovnakej veci (§ 24a zákona o ústavnom súde), ak v ďalšom
návrhu už podmienky konania budú splnené (napr. v dôsledku zrušenia pôvodného
rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie označenému súdu).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími
požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. mája 2009