Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 202/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť A. Č. a Š. Č., obaja bytom P., zastúpených advokátom

JUDr. A. N., P., vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práv podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove č. k.

245 z 18. decembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. Č. a Š. Č. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2009

doručená sťažnosť A. Č. a Š. Č., obaja bytom P. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali

porušenie svojho základného práva zaručeného v

(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -245 z 18. decembra 2008.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že „Dňa 12. 3. 1992 bola sťažovateľom doručená

žaloba o určenie vlastníctva pod spisovou značkou , zo strany navrhovateľa P.,

a. s., P., zastúpeného JUDr. J. T., P., žalobca sa domáhal určenia vlastníctva k parcele

č. 4688/9 EN. Svoj návrh však dňa 9. 9. 1992 žalobca zmenil tak, že okrem petitu

obsiahnutého v pôvodnej žalobe navrhol, aby Okresný súd Prešov určil, že kúpna zmluva,

ktorou sťažovatelia preukazujú vlastníctvo k parcele 4688/30 o výmere 235 m2, je neplatná.

Okresný súd Prešov dňa 19. 10. 1992 rozsudkom zrušil kúpnu zmluvu na

parcelu 4688/10, ktorá sťažovateľom podľa geometrických plánov, katastrálnej mapy

mesta, ani listu vlastníctva nikdy nepatrila. Sťažovatelia boli nespokojní s rozhodnutím

Okresného súdu, pretože podľa nich došlo k neoprávnenému zrušeniu kúpnej zmluvy.

Pôvodný navrhovateľ bol sťažovateľmi vyzvaný na vrátenie nezastavaných plôch, na ktoré

mali nárok podľa , , a z. č. o úprave vlastníckych vzťahov k

pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, keďže boli presvedčení o tom, že parcelu

4688/30 kúpili od pôvodného vlastníka a teda, že sú právoplatnými vlastníkmi. Rovnakú

žiadosť adresovali sťažovatelia aj Okresnému súdu Prešov a Pozemkovému úradu v P. dňa

11. 3. 1992.

Túto žiadosť Okresný súd Prešov len preskúmal, odstúpil vec uznesením NC 753/ 92-

29 na prejednanie Pozemkovému úradu P., keďže sám sa vyslovil, že nie je kompetentný v

tejto veci konať a dňom 15. 10. 1992 konanie na okresnom súde zastavil.

Dňa 20. 6. 1995 vydal Pozemkový úrad P. rozhodnutie č. j. 563/ 94- Dr./111,

v ktorom sa vyjadril, že k vyvlastneniu celej parcely 4688/9 nedošlo a teda nedošlo

k vyvlastneniu 235 m2, konkrétne parcely KN č. 4688/30, ktorej vlastníkmi podľa zistení

Pozemkového úradu sú sťažovatelia.

7. 6. 1996 správnosť rozhodnutia Pozemkového úradu v P. potvrdil Krajský súd

v Košiciach rozhodnutím -4.

27. 2. 2003 sťažovateľ podal návrh na obnovu súdneho konania, pretože zistil dôvody

hodné osobitného zreteľa a domnieval sa ,že Okresný súd Prešov pri rozhodovaní vo veci

nevychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci.

Dňa 15. 4. 2004 Okresný súd Prešov uznesením -28 zamietol návrh

sťažovateľov na obnovu súdneho konania a dokonca ich mylne určil ako odporcov, nie

navrhovateľov obnovy súdneho konania. Voči tomuto uzneseniu sa sťažovatelia odvolali

dňa 4. 5. 2004, načo Krajský súd Prešov dňa 26. 4. 2007 uznesením zrušil

uznesenie k č. -28 a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dňa 7. 1. 2007 sťažovatelia zastúpení vtedajším právnym zástupcom JUDr. Z.

podávajú sťažnosť na postup pracovníkov Okresného súdu Prešov vo veci vedenej na

Okresnom súde Prešov, sp. značka -28.

Okresný súd Prešov však napriek tomu opätovne dňa 5. 12. 2007 uznesením

-173 zamietol návrh sťažovateľov na obnovu konania, voči čomu sa sťažovatelia

opäť odvolali dňa 4. 2. 2008.

Konečné rozhodnutie vyniesol Krajský súd v Prešove dňa 18. 12. 2008, kedy

uznesením -245 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu v Prešove zo dňa

5. 12. 2007.“

Sťažovatelia na základe uvedeného skutkového stavu uviedli, že Okresný súd Prešov

(ďalej len „okresný súd“), čo následne akceptoval aj krajský súd, vo veci nezistil dostatočne

skutkový stav, napriek tomu že predkladali písomné dôkazy, navrhovali vypočutie svedkov,

čo však súdy neakceptovali. Tvrdili, že v pôvodnom konaní nemohli predložiť potrebné

písomné doklady, keďže sa o nich dozvedeli až neskôr, čím preukazujú, že dôvod na

obnovu konania bol daný. Tým, že nebola povolená obnova konania, došlo k porušeniu nimi

označených práv, preto žiadali, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo sťažovateľov, a to právo na súdnu a inú právnu ochranu bolo

porušené tým že Krajský súd v Prešove dňa 18. 12. 2008 uznesením -245 potvrdil

uznesenie Okresného súdu v Prešove zo dňa 5. 12. 2007 -173 a tým znemožnil

sťažovateľom preukázať právne spôsobilú skutočnosť podania návrhu na obnovu súdneho

konania. Rovnako bolo konaním súdu porušené právo na spravodlivé súdne konanie

a právo na účinný opravný prostriedok podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ktorého ustanovenia sú v súlade s .

3. Uznesenie Krajského súdu v Prešove -245 zo dňa 18. 12. 2008 Ústavný

súd Slovenskej republiky zrušuje, vec vracia súdu na ďalšie konanie.

4. Ústavný súd na základe oprávnenia vyplývajúceho z SR

priznáva sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.970 eur, ktoré si

sťažovatelia uplatňujú z dôvodu značnej finančnej a morálnej ujmy, ktorú im konečným

rozhodnutím -245 zo dňa 18. 12. 2008 Krajský súd v Prešove spôsobil.

Sťažovatelia si uplatňujú nárok na náhradu trov konania v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi upravujúcimi platenie a náhradu.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestanným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľov na

súdnu ochranu zaručenú v a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 13 dohovoru rozhodnutím krajského súdu č. k.

-245 z 18. decembra 2008.

Citovaný je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené

konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej

ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú

právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele ( až ). Zároveň podľa

podmienky a podrobnosti o tejto ochrane ustanoví zákon, resp. v zmysle

je možné domáhať sa práv podľa len v medziach zákona,

ktoré toto ustanovenie vykonávajú (mutatis mutandis ).

Podľa svojej ustálenej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným

súdom napokon nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale

chrániť ho pred takými zásahmi do práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej

právomoci nezávislého súdneho orgánu ústavnosti ( ) nemôže zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho

úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takej interpretácie a aplikácie

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách (napr. ).

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že „Obnova

konania predstavuje v zmysle citovaných ustanovení mimoriadny opravný prostriedok,

ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho

súdu, pričom okruh rozhodnutí, ktoré sú spôsobilým predmetom obnovy konania, stanovuje

zákon. Obnova konania je v zásade prípustná len z dôvodov taxatívne uvedených v § 228

ods. 1 Nové dôkazy sú spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je nimi možné

preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý podáva

návrh na obnovu konania, priaznivejšie rozhodnutie vo veci a ktoré napriek tomu, že v čase

pôvodného konania objektívne existovali, bez svojej viny účastník nemohol použiť

v pôvodnom konaní, napr. preto, že o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska

nezavinil nesplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť. Dôvodom obnovy

konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdom. Tie

skutočnosti, ktoré nastali až po tom čase, nemôžu byť spôsobilým dôvodom obnovy konania,

nakoľko k nim nemohol súd v čase vyhlásenia rozhodnutia prihliadnuť ( ).

V konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. bolo

určené, že kúpnopredajná zmluva zo dňa 27. 11. 1991, uzatvorená medzi odporcami v 1.

a 2. rade ako kupujúcimi a právnymi predchodcami Ireny Hamašovej a odporcami v 5. a 6.

2

rade ako predávajúcimi, o prevode nehnuteľnosti KN č. 4688/10 vo výmere 235 m,

registrovanej bývalým Štátnym notárstvom v P. dňa 6. 12. 1991 pod č. RI 2223/91, je

neplatná. Rozsudok Okresného súdu v Prešove zo dňa 19. 10. 1999 č. k. -330

v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 19. 9. 2001 č. k. -414

nadobudol právoplatnosť dňa 22. 10. 2001. Súdy prvého aj druhého stupňa v tomto

pôvodnom konaní konštatovali, že predmetom prevodu medzi menovanými účastníkmi

2

kúpnopredajnej zmluvy bola parcela KN Č. 4688/10 vo výmere 235 m, ktorá mala byť

správne označená ako parcela KN 4688/30. Znalci ustanovení v uvedenom konaní

jednoznačne vyslovili záver, že pozemok, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, bol

vyvlastnený rozhodnutím bývalého Mestského národného výboru v P. pod č. výst. 6386/75-

Pk zo dňa 7. 4. 1977. Bolo tiež konštatované, že predmetom vyvlastnenia bola časť

pozemnoknižnej parcely mpč. 1335, zapísanej v PK č. 1319 kat. úz. P. s tým, že vyvlastňoval

2

sa pozemok už ako nová parcela EN č. 1326/9 časť d3 vo výmere 2048 ma pôvodne

vyvlastnená parcela 1326/9 je po prečíslovaní parcelou 4688/9. O tom, že sporná parcela

(KN 4688/30) vlastnícky patrila právnemu predchodcovi navrhovateľa boli odporcovia v 1.

a 2. rade podľa zistení súdov uzrozumení ešte v konaní vedenom pred Okresným súdom

Prešov pod sp. zn. . Preto z dôvodu, keď predávajúci previedli na odporcov v 1.

2

a 2. rade vlastnícke právo k parcele KN 4688/30 o výmere 235 m, previedli k tejto parcele

viac práv než sami mali. Kúpnopredajná zmluva uzatvorená medzi odporcami 27. 11. 1991,

registrovaná pred bývalým Štátnym notárstvom v P. pod č. RI 2223/91 bola z týchto

dôvodov určená za neplatnú.

Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvého stupňa konštatuje, že nový dôkaz

uvádzaný odporcami nemôže pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V tomto

smere odporcovia poukazovali na existenciu rozhodnutia bývalého Mestského národného

výboru v P., odboru výstavby č. výst. z 22. 10. 1973, ktorým boli vyvlastnené

určité nehnuteľnosti v prospech bývalého Československého štátu, v správe P. od

pôvodných pozemnoknižných vlastníkov alebo ich právnych nástupcov. Uvedené

rozhodnutie však nedokumentuje, že by parcela KN č. 4688/30 nebola vôbec vyvlastnená,

keďže ako už bolo spomínané, v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod

sp. zn. , konajúce súdy prvého aj druhého stupňa vychádzali zo zistení, že táto

nehnuteľnosť bola vyvlastnená neskôr vydaným rozhodnutím bývalého MsNV P. č. výst.

6386/75- Pk zo dňa 7. 4. 1977. Pokiaľ ide o identifikáciu nehnuteľnosti tvoriacej predmet

kúpnej zmluvy z 27. 11. 1991, v konaní sp. zn. traja súdom ustanovení znalci

vyslovili záver, že tento pozemok označený ako parcela 4688/30 (predtým označený ako

2

parcela 4688/10) -ostatná plocha vo výmere 235 m, zapísaný na LV č. 5925 kat. úz. P., bol

vyvlastnený už uvádzaným rozhodnutím bývalého MsNV v P. zo 7. 4. 1977.

Podobne správnym spôsobom súd prvého stupňa vyhodnotil existenciu a dôvodnosť

ďalších navrhovaných dôkazov zo strany odporcov - výsluch pracovníkov bývalého

Pozemkového úradu v P. s tým, že tento dôkaz mohol byť navrhnutý účastníkmi v pôvodnom

konaní a prípadná realizácia výsluchu týchto pracovníkov nevyvracia existenciu

rozhodnutia č. výst. 6386/75 - Pk o vyvlastnení spornej nehnuteľnosti. Navrhované

vykonanie ohliadky nehnuteľnosti na mieste samom taktiež nie je dôkazom, ktorý môže

privodiť odlišné rozhodnutie vo veci, keďže ako správne uviedol súd prvého stupňa,

ohliadkou je možné zistiť faktický stav nehnuteľnosti, ale nie je potvrdením skutočnosti, či

táto nehnuteľnosť bola alebo nebola predmetom predchádzajúceho vyvlastnenia.

Ak odporcovia v odvolaní poukazujú na existenciu ďalších listinných dôkazov

a rozhodnutí súdov, či orgánov štátnej správy, je potrebné konštatovať, že tieto boli už

obsahom pôvodného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. . Súdy prvého aj

druhého stupňa v uvedenom pôvodnom konaní sa oboznámili s obsahom spisu Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. , s rozhodnutím Pozemkového úradu v P. z 20. 6. 1995 č.

j. 563/94-Dr/111, v spisovom materiály sa nachádza aj geometrický plán č. 434/91/Gm (č .l.

13), LV č. 5925 kat. úz. P. (č. l. 24), geometrický plán č. 761-707-084-72 (č. l. 105) spolu s

pripojeným výkazom plôch k tomuto geometrickému plánu (č. l. 38) a napokon aj

geometrický plán č. 243-3401-138-86 z 15. 7. 1986 (č. l. 353).“

Podľa názoru ústavného súdu krajský súd v citovanej časti odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia dostatočným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo

potrebné rozhodnutie okresného súdu potvrdiť. V každom prípade rozhodne postup

krajského súdu pri odôvodňovaní svojho právneho názoru nemožno považovať za zjavne

neodôvodnený alebo arbitrárny. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s právnym názorom

krajského súdu nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho

právny názor svojím vlastným. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci

všeobecného súdu je opodstatnená len v prípade nezlučiteľnosti s a kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou. Podľa názoru ústavného súdu právny výklad krajského súdu

nevykazuje takéto nedostatky, a preto bolo potrebné sťažnosť odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2009