Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 152/09
PDF · 242.77 KB
No categories available
I. ÚS 152/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 152/09-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2009
predbežne prerokoval sťažnosť P. P., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom Mgr. M. K., B.,
vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 3 písm. b)
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 0 Tp 130/2008 z 5. decembra 2008, ako aj namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 3
písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 4 Tpo 92/08 z 23. decembra 2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. P. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára
2009 doručená sťažnosť P. P., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátom Mgr. M. K., B., v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17
ods. 1, 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv
podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný
súd“) sp. zn. 0 Tp 130/2008 z 5. decembra 2008 (ďalej aj „uznesenie z 5. decembra 2008“),
ako aj porušenie základného práva podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 3
písm. b) a c) dohovoru uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp.
zn. 4 Tpo 92/08 z 23. decembra 2008 (ďalej aj „uznesenie z 23. decembra 2008“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením okresného súdu
sp. zn. 0 Tp 130/2008 z 8. júla 2008 podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov
uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vzatý do väzby s tým, že väzba u neho
začala plynúť 5. júla 2008 o 2.00 h.
Väzba sťažovateľa bola uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 130/2008
z 5. decembra 2008 predĺžená o ďalšie tri mesiace, t. j. do 5. apríla 2009. Proti tomuto
uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú bližšie odôvodnil podaním z 22. decembra
2008.
Krajský súd na verejnom zasadnutí konanom 23. decembra 2008 uznesením sp. zn.
4 Tpo 92/2008 sťažnosť sťažovateľa podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
zamietol, pričom „obhajca sťažovateľa nebol na verejnom zasadnutí prítomný z dôvodu, že
súdom nebol o presnom termíne konania verejného zasadnutia riadne a včas upovedomený,
resp. ani do dnešného dňa mu žiadne upovedomenie zaslané nebolo, aj keď podľa § 292
ods. 1 Tr. por. má túto povinnosť predseda senátu.
Absencia upovedomenia vyplýva aj zo samotného spisu. Súd túto skutočnosť vôbec
nebral na zreteľ a dokonca ustanovil sťažovateľovi dňa 18. 12. 2008 náhradného obhajcu
JUDr. I. S. a zdôvodnil to tým, aby nedošlo k zmareniu verejného zasadnutia, ktoré
z dôvodu neprítomnosti ustanoveného obhajcu Mgr. M. K., by muselo byť odročené.“.
Podľa sťažovateľa táto skutočnosť „hovorí buď o tom, že naštudovanie samotného
spisu súdom bolo nedostatočné, resp. že súd nemal za potreby, aby riadne splnomocnený
obhajca na verejnom zasadnutí riadne zastupoval záujmy sťažovateľa!!!“.
Na verejnom zasadnutí konanom 23. decembra 2008 sťažovateľ požiadal
o prítomnosť splnomocneného advokáta, krajský súd však jeho požiadavke nevyhovel
a do odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že „Krajský súd pre ospravedlnenie
obhajcu JUDr. K... určil obvineným náhradných obhajcov, aby nedošlo k zmareniu
verejného zasadnutia.“.
Táto veta v odôvodnení napadnutého uznesenia podľa sťažovateľa „vyznieva priam
absurdne“, pretože advokát sťažovateľa o konaní verejného zasadnutia krajského súdu
23. decembra 2008 nemal vedomosť.
O existencii uznesenia krajského súdu sp. zn. 4 Tpo 92/2008 z 23. decembra 2008
sa advokát sťažovateľa prvýkrát dozvedel až pri nahliadnutí do spisu na okresnom súde
26. januára 2009, v ktorom sa „nenachádzal ani len rovnopis uznesenia pre
splnomocneného obhajcu sťažovateľa, ktorý by si krátkou cestou mohol prevziať, ale až dňa
03. 02. 2009 mu bola doručená fotokópia spomenutého uznesenia poštou!!!“.
Uvedený postup krajského súdu je podľa sťažovateľa neakceptovateľný a v dôsledku
neho došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj práva
podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru.
Podľa sťažovateľa možno urobiť záver, že „každé porušenie zákona pri rozhodovaní
o väzbe je súčasne porušením čl. 17 Ústavy i čl. 5 Dohovoru“.
Uznesenie okresného súdu sp. zn. 0 Tp 130/2008 z 5. decembra 2008 je podľa
sťažovateľa nezákonné, pretože „vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci
a nesprávneho posúdenia. Svoje tvrdenie odôvodňujem tým, že súd sťažovateľa pri
rozhodovaní o predĺžení lehoty trvania nevypočul k dôvodom a okolnostiam ďalšieho
väzobného stíhania.“.
V súvislosti s rozhodovaním okresného súdu v predmetnej veci sťažovateľ taktiež
poukázal na skutočnosť, že uznesenie o predĺžení lehoty väzby sp. zn. 0 Tp 130/2008
z 5. decembra 2008 mu bolo doručené 8. decembra 2008 a návrh na predĺženie lehoty väzby
až 10. decembra 2008, t. j. okresným súdom mu nebol ponechaný žiadny časový priestor
vyjadriť sa k dôvodom a k okolnostiam ďalšieho trvania väzby. Rovnako upovedomenie
o verejnom zasadnutí krajského súdu konanom 23. decembra 2008 bolo sťažovateľovi
doručené „len pár minút pred jeho začiatkom“, ako aj „opatrenie na základe ktorého bol
sťažovateľovi úplne neodôvodnene ustanovený náhradný obhajca!“.
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ nielenže nemal možnosť sa nechať na verejnom
zasadnutí 23. decembra 2008 zastupovať splnomocneným advokátom, ale nebolo mu
umožnené ani sa na toto zasadnutie riadne pripraviť v súlade s § 292 ods. 3 Trestného
poriadku. V uvedenom prípade „nebola zachovaná ani jedna z lehôt, t. j. ani päť dňová ani
trojdňová a sťažovateľ nedal ani súhlas so skrátením lehoty na prípravu na verejné
zasadnutie“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález,
v ktorom vysloví, že jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 1, 2, 5 a čl. 46 ods. 1 ústavy,
ako aj práva podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru boli uznesením okresného
súdu sp. zn. 0 Tp 130/2008 z 5. decembra 2008 porušené, a že jeho základné právo podľa čl.
50 ods. 3 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru boli uznesením krajského
súdu sp. zn. 4 Tpo 92/2008 z 23. decembra 2008 porušené, a zároveň napadnuté uznesenia
zruší.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.
Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako
z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len
pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený
zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy má obvinený právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť
na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má
tieto minimálne práva:
b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby,
c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo
pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy
spravodlivosti vyžadujú.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
II.A K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5
a čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru
uznesením okresného súdu z 5. decembra 2008
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie označených práv uznesením
okresného súdu z 5. decembra 2008, ktoré je podľa neho nezákonné, vychádzajúce
z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a jeho nesprávneho právneho posúdenia.
Tento záver sťažovateľ odôvodnil tým, že ho okresný súd v rámci svojho postupu
pred vydaním tohto uznesenia nevypočul. V rámci svojej argumentácie smerujúcej proti
uzneseniu okresného súdu z 5. decembra 2008 sťažovateľ taktiež poukázal na skutočnosť,
že uvedené uznesenie mu bolo doručené 8. decembra 2008, kým samotný návrh
na predĺženie lehoty väzby až 10. decembra 2008.
Podľa § 72 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku sa rozhodnutím o väzbe rozumie
rozhodnutie o návrhu na predĺženie lehoty väzby obvineného.
Podľa § 83 ods. 1 prvej vety Trestného poriadku proti rozhodnutiu o väzbe je
prípustná sťažnosť.
Podľa § 185 ods. 1 Trestného poriadku opravným prostriedkom proti uzneseniu
je sťažnosť.
Podľa § 185 ods. 2 Trestného poriadku uznesenie súdu alebo prokurátora možno
sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa,
a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma
nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal
sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Z uvedených ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že sťažovateľ mal proti
uzneseniu okresného súdu z 5. decembra 2008 k dispozícii účinný právny prostriedok
ochrany označených práv, a to sťažnosť podľa § 185 ods. 1 Trestného poriadku. Dôsledkom
využitia uvedeného opravného prostriedku je preskúmanie správnosti napadnutého
uznesenia okresného súdu z 5. decembra 2008, ale aj jeho vydaniu predchádzajúceho
postupu krajským súdom.
Rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 5. decembra
2008 patrilo do právomoci krajského súdu. Na základe už uvedených skutočností ústavný
súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť
sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona pre nedostatok
právomoci na jej prerokovanie.
II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 50 ods. 3 ústavy,
ako aj práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru uznesením krajského súdu
z 23. decembra 2008
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tiež namietal, že k porušeniu ním označených práv
(práva na obhajobu) došlo uznesením krajského súdu z 23. decembra 2008, pretože krajský
súd na verejné zasadnutie konané v tento deň riadne nepredvolal jeho splnomocneného
obhajcu, opatrením mu pred verejným zasadnutím ustanovil neodôvodnene náhradného
obhajcu a na samotnom verejnom zasadnutí konal napriek tomu, že sťažovateľ žiadal,
aby sa konalo len v prítomnosti jeho splnomocneného zástupcu.
Zo spisu v predmetnej veci vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením okresného súdu
z 8. júla 2008 vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku. Uznesením okresného súdu z 5. decembra 2008 bola sťažovateľovi väzba
predĺžená o tri mesiace, t. j. do 5. apríla 2009. Sťažovateľ podal 11. decembra 2008
prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu proti tomuto uzneseniu sťažnosť, ktorú
odôvodnil podaním z 22. decembra 2008. Krajský súd opatrením z 18. decembra 2008
sťažovateľovi ustanovil náhradného obhajcu, ktorého účelom bolo zabezpečiť konanie
nariadeného verejného zasadnutia aj v prípade neprítomnosti zvoleného obhajcu.
Sťažovateľovi bolo predvolanie na verejné zasadnutie doručené 18. decembra 2008. Krajský
súd na verejnom zasadnutí konanom 23. decembra 2008 po zistení, že prítomní náhradní
obhajcovia obvinených, ako aj zástupca Krajskej prokuratúry v Bratislave súhlasia so
skrátením lehoty na prípravu verejného zasadnutia, vykonal v predmetnej veci verejné
zasadnutie, na ktorom vypočul sťažovateľa, jeho spoluobvineného, ich náhradných
obhajcov i zástupcu Krajskej prokuratúry v Bratislave a následne uznesením rozhodol
o sťažnosti sťažovateľa a jeho spoluobvineného tak, že ju podľa § 193 ods. 1 Trestného
poriadku zamietol.
Podľa § 42 ods. 1 Trestného poriadku ak je dôvodná obava, že by mohlo byť
zmarené hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie pre neprítomnosť zvoleného obhajcu
alebo ustanoveného obhajcu, môže byť obvinenému popri zvolenom obhajcovi alebo
ustanovenom obhajcovi ustanovený náhradný obhajca.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného poriadku náhradný obhajca má rovnaké práva
a povinnosti ako zvolený obhajca alebo ustanovený obhajca; na hlavnom pojednávaní
a verejnom zasadnutí ich však môže vykonávať iba v prípade neúčasti zvoleného obhajcu
alebo ustanoveného obhajcu.
Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal, že zvolenému obhajcovi nebolo
predvolanie na verejné zasadnutie 23. decembra 2008 doručené, čím došlo k porušeniu jeho
práva mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby, ako aj práva obhajovať
sa s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, ktoré sú súčasťou práva na obhajobu.
Cieľom realizácie jednotlivých práv obhajoby (aj práva mať primeraný čas
a možnosti na prípravu svojej obhajoby a práva obhajovať sa s pomocou obhajcu podľa
vlastného výberu) je ovplyvniť výsledok konania predložením všetkých relevantných
prostriedkov obrany primeraným spôsobom a bez obmedzení. Krajský súd v predmetnej veci
rozhodoval o väzbe sťažovateľa a obmedzil jeho právo na obhajobu ustanovením
náhradného obhajcu v dôsledku uprednostnenia princípu rýchlosti (resp. zásady
urýchleného rozhodovania o zákonnosti väzby). Zo znenia uvedených ustanovení Trestného
poriadku je zrejmé, že sťažovateľovi bol náhradný obhajca v uvedenom konaní ustanovený
zo zákonom predpokladaného dôvodu – hrozba zmarenia verejného zasadnutia v dôsledku
neprítomnosti zvoleného obhajcu, pričom potreba úspešnej realizácie tohto zasadnutia bola
zvýšená aj pre hrozbu uplynutia základnej lehoty väzby sťažovateľa.
Pri rozhodovaní v tejto veci ústavný súd zobral do úvahy, že náhradný obhajca
prítomný na verejnom zasadnutí v plnom rozsahu garantoval zachovanie obhajobných práv
sťažovateľa bez ohľadu na to, že sťažovateľ trval na osobnej prítomnosti zvoleného obhajcu
na verejnom zasadnutí. V súvislosti s rozhodovaním v tejto veci ústavný súd prihliadol
taktiež na to, že konanie o návrhu na predĺženie lehoty väzby nemožno označiť za fázu
trestného konania, ktorá by mala významný vplyv na hodnotiacu fázu dokazovania
ovplyvňujúcu samotný výsledok konania, v ktorej porušenie práv obhajoby môže viesť
k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej, t. j. vo veci trestného obvinenia dotknutej osoby.
Napokon ústavný súd zohľadnil aj skutočnosť, že predloženie svojich argumentov v rámci
realizácie práva obhajoby sťažovateľ využil v predmetnom konaní už podaním sťažnosti
proti uzneseniu okresného súdu z 5. decembra 2008 prostredníctvom zvoleného obhajcu
a následne aj vypočutím samotného sťažovateľa a jeho náhradného obhajcu na verejnom
zasadnutí 23. decembra 2008.
S ohľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že prípadné
procesné pochybenie krajského súdu spočívajúce v nedoručení predvolania na verejné
zasadnutie zvolenému obhajcovi samo osebe neznamená porušenie práv na obhajobu podľa
čl. 50 ods. 3 ústavy a podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru, pokiaľ z celkového
posúdenia relevantných skutkových okolností uvedeného prípadu vyplýva, že realizácia
práva na obhajobu sťažovateľa nebola znemožnená alebo obmedzená do takej miery,
aby znamenala zásah aj do jeho práva na spravodlivý súdny proces, resp. práva na osobnú
slobodu.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd po predbežnom prerokovaní tejto
sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa v tejto časti
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
II.C Záver
Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa
§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2
uvedeného zákona.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. mája 2009