Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 152/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť P. P., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom Mgr. M. K., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 46 ods.

1 , ako aj práv podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Bratislava IV sp. zn. z 5. decembra 2008, ako aj namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. z 23. decembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára

2009 doručená sťažnosť P. P., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom Mgr. M. K., B., v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17

ods. 1, 2 a 5 a (ďalej len „“), ako aj práv

podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 5. decembra 2008 (ďalej aj „uznesenie z 5. decembra 2008“),

ako aj porušenie základného práva podľa a práva podľa

písm. b) a c) dohovoru uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp.

zn. z 23. decembra 2008 (ďalej aj „uznesenie z 23. decembra 2008“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením okresného súdu

sp. zn. z 8. júla 2008 podľa z dôvodov

uvedených v vzatý do väzby s tým, že väzba u neho

začala plynúť 5. júla 2008 o 2.00 h.

Väzba sťažovateľa bola uznesením okresného súdu sp. zn.

z 5. decembra 2008 predĺžená o ďalšie tri mesiace, t. j. do 5. apríla 2009. Proti tomuto

uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú bližšie odôvodnil podaním z 22. decembra

2008.

Krajský súd na verejnom zasadnutí konanom 23. decembra 2008 uznesením sp. zn.

sťažnosť sťažovateľa podľa

zamietol, pričom „obhajca sťažovateľa nebol na verejnom zasadnutí prítomný z dôvodu, že

súdom nebol o presnom termíne konania verejného zasadnutia riadne a včas upovedomený,

resp. ani do dnešného dňa mu žiadne upovedomenie zaslané nebolo, aj keď podľa § 292

ods. 1 má túto povinnosť predseda senátu.

Absencia upovedomenia vyplýva aj zo samotného spisu. Súd túto skutočnosť vôbec

nebral na zreteľ a dokonca ustanovil sťažovateľovi dňa 18. 12. 2008 náhradného obhajcu

JUDr. I. S. a zdôvodnil to tým, aby nedošlo k zmareniu verejného zasadnutia, ktoré

z dôvodu neprítomnosti ustanoveného obhajcu Mgr. M. K., by muselo byť odročené.“.

Podľa sťažovateľa táto skutočnosť „hovorí buď o tom, že naštudovanie samotného

spisu súdom bolo nedostatočné, resp. že súd nemal za potreby, aby riadne splnomocnený

obhajca na verejnom zasadnutí riadne zastupoval záujmy sťažovateľa!!!“.

Na verejnom zasadnutí konanom 23. decembra 2008 sťažovateľ požiadal

o prítomnosť splnomocneného advokáta, krajský súd však jeho požiadavke nevyhovel

a do odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že „Krajský súd pre ospravedlnenie

obhajcu JUDr. K... určil obvineným náhradných obhajcov, aby nedošlo k zmareniu

verejného zasadnutia.“.

Táto veta v odôvodnení napadnutého uznesenia podľa sťažovateľa „vyznieva priam

absurdne“, pretože advokát sťažovateľa o konaní verejného zasadnutia krajského súdu

23. decembra 2008 nemal vedomosť.

O existencii uznesenia krajského súdu sp. zn. z 23. decembra 2008

sa advokát sťažovateľa prvýkrát dozvedel až pri nahliadnutí do spisu na okresnom súde

26. januára 2009, v ktorom sa „nenachádzal ani len rovnopis uznesenia pre

splnomocneného obhajcu sťažovateľa, ktorý by si krátkou cestou mohol prevziať, ale až dňa

03. 02. 2009 mu bola doručená fotokópia spomenutého uznesenia poštou!!!“.

Uvedený postup krajského súdu je podľa sťažovateľa neakceptovateľný a v dôsledku

neho došlo k porušeniu jeho základného práva podľa , ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru.

Podľa sťažovateľa možno urobiť záver, že „každé porušenie zákona pri rozhodovaní

o väzbe je súčasne porušením i Dohovoru“.

Uznesenie okresného súdu sp. zn. z 5. decembra 2008 je podľa

sťažovateľa nezákonné, pretože „vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci

a nesprávneho posúdenia. Svoje tvrdenie odôvodňujem tým, že súd sťažovateľa pri

rozhodovaní o predĺžení lehoty trvania nevypočul k dôvodom a okolnostiam ďalšieho

väzobného stíhania.“.

V súvislosti s rozhodovaním okresného súdu v predmetnej veci sťažovateľ taktiež

poukázal na skutočnosť, že uznesenie o predĺžení lehoty väzby sp. zn.

z 5. decembra 2008 mu bolo doručené 8. decembra 2008 a návrh na predĺženie lehoty väzby

až 10. decembra 2008, t. j. okresným súdom mu nebol ponechaný žiadny časový priestor

vyjadriť sa k dôvodom a k okolnostiam ďalšieho trvania väzby. Rovnako upovedomenie

o verejnom zasadnutí krajského súdu konanom 23. decembra 2008 bolo sťažovateľovi

doručené „len pár minút pred jeho začiatkom“, ako aj „opatrenie na základe ktorého bol

sťažovateľovi úplne neodôvodnene ustanovený náhradný obhajca!“.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ nielenže nemal možnosť sa nechať na verejnom

zasadnutí 23. decembra 2008 zastupovať splnomocneným advokátom, ale nebolo mu

umožnené ani sa na toto zasadnutie riadne pripraviť v súlade s § 292 ods. 3 Trestného

poriadku. V uvedenom prípade „nebola zachovaná ani jedna z lehôt, t. j. ani päť dňová ani

trojdňová a sťažovateľ nedal ani súhlas so skrátením lehoty na prípravu na verejné

zasadnutie“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález,

v ktorom vysloví, že jeho základné práva podľa , 2, 5 a ,

ako aj práva podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru boli uznesením okresného

súdu sp. zn. z 5. decembra 2008 porušené, a že jeho základné právo podľa čl.

50 ods. 3 a právo podľa a dohovoru boli uznesením krajského

súdu sp. zn. z 23. decembra 2008 porušené, a zároveň napadnuté uznesenia

zruší.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa má obvinený právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má

tieto minimálne práva:

b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby,

c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo

pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy

spravodlivosti vyžadujú.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

II.A K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5

a , ako aj práva podľa a dohovoru

uznesením okresného súdu z 5. decembra 2008

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie označených práv uznesením

okresného súdu z 5. decembra 2008, ktoré je podľa neho nezákonné, vychádzajúce

z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a jeho nesprávneho právneho posúdenia.

Tento záver sťažovateľ odôvodnil tým, že ho okresný súd v rámci svojho postupu

pred vydaním tohto uznesenia nevypočul. V rámci svojej argumentácie smerujúcej proti

uzneseniu okresného súdu z 5. decembra 2008 sťažovateľ taktiež poukázal na skutočnosť,

že uvedené uznesenie mu bolo doručené 8. decembra 2008, kým samotný návrh

na predĺženie lehoty väzby až 10. decembra 2008.

Podľa sa rozhodnutím o väzbe rozumie

rozhodnutie o návrhu na predĺženie lehoty väzby obvineného.

Podľa prvej vety proti rozhodnutiu o väzbe je

prípustná sťažnosť.

Podľa opravným prostriedkom proti uzneseniu

je sťažnosť.

Podľa uznesenie súdu alebo prokurátora možno

sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa,

a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma

nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že sťažovateľ mal proti

uzneseniu okresného súdu z 5. decembra 2008 k dispozícii účinný právny prostriedok

ochrany označených práv, a to sťažnosť podľa . Dôsledkom

využitia uvedeného opravného prostriedku je preskúmanie správnosti napadnutého

uznesenia okresného súdu z 5. decembra 2008, ale aj jeho vydaniu predchádzajúceho

postupu krajským súdom.

Rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 5. decembra

2008 patrilo do právomoci krajského súdu. Na základe už uvedených skutočností ústavný

súd po predbežnom prerokovaní podľa sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie.

II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa ,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru uznesením krajského súdu

z 23. decembra 2008

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tiež namietal, že k porušeniu ním označených práv

(práva na obhajobu) došlo uznesením krajského súdu z 23. decembra 2008, pretože krajský

súd na verejné zasadnutie konané v tento deň riadne nepredvolal jeho splnomocneného

obhajcu, opatrením mu pred verejným zasadnutím ustanovil neodôvodnene náhradného

obhajcu a na samotnom verejnom zasadnutí konal napriek tomu, že sťažovateľ žiadal,

aby sa konalo len v prítomnosti jeho splnomocneného zástupcu.

Zo spisu v predmetnej veci vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením okresného súdu

z 8. júla 2008 vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku. Uznesením okresného súdu z 5. decembra 2008 bola sťažovateľovi väzba

predĺžená o tri mesiace, t. j. do 5. apríla 2009. Sťažovateľ podal 11. decembra 2008

prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu proti tomuto uzneseniu sťažnosť, ktorú

odôvodnil podaním z 22. decembra 2008. Krajský súd opatrením z 18. decembra 2008

sťažovateľovi ustanovil náhradného obhajcu, ktorého účelom bolo zabezpečiť konanie

nariadeného verejného zasadnutia aj v prípade neprítomnosti zvoleného obhajcu.

Sťažovateľovi bolo predvolanie na verejné zasadnutie doručené 18. decembra 2008. Krajský

súd na verejnom zasadnutí konanom 23. decembra 2008 po zistení, že prítomní náhradní

obhajcovia obvinených, ako aj zástupca Krajskej prokuratúry v Bratislave súhlasia so

skrátením lehoty na prípravu verejného zasadnutia, vykonal v predmetnej veci verejné

zasadnutie, na ktorom vypočul sťažovateľa, jeho spoluobvineného, ich náhradných

obhajcov i zástupcu Krajskej prokuratúry v Bratislave a následne uznesením rozhodol

o sťažnosti sťažovateľa a jeho spoluobvineného tak, že ju podľa § 193 ods. 1 Trestného

poriadku zamietol.

Podľa ak je dôvodná obava, že by mohlo byť

zmarené hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie pre neprítomnosť zvoleného obhajcu

alebo ustanoveného obhajcu, môže byť obvinenému popri zvolenom obhajcovi alebo

ustanovenom obhajcovi ustanovený náhradný obhajca.

Podľa náhradný obhajca má rovnaké práva

a povinnosti ako zvolený obhajca alebo ustanovený obhajca; na hlavnom pojednávaní

a verejnom zasadnutí ich však môže vykonávať iba v prípade neúčasti zvoleného obhajcu

alebo ustanoveného obhajcu.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal, že zvolenému obhajcovi nebolo

predvolanie na verejné zasadnutie 23. decembra 2008 doručené, čím došlo k porušeniu jeho

práva mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby, ako aj práva obhajovať

sa s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, ktoré sú súčasťou práva na obhajobu.

Cieľom realizácie jednotlivých práv obhajoby (aj práva mať primeraný čas

a možnosti na prípravu svojej obhajoby a práva obhajovať sa s pomocou obhajcu podľa

vlastného výberu) je ovplyvniť výsledok konania predložením všetkých relevantných

prostriedkov obrany primeraným spôsobom a bez obmedzení. Krajský súd v predmetnej veci

rozhodoval o väzbe sťažovateľa a obmedzil jeho právo na obhajobu ustanovením

náhradného obhajcu v dôsledku uprednostnenia princípu rýchlosti (resp. zásady

urýchleného rozhodovania o zákonnosti väzby). Zo znenia uvedených ustanovení Trestného

poriadku je zrejmé, že sťažovateľovi bol náhradný obhajca v uvedenom konaní ustanovený

zo zákonom predpokladaného dôvodu – hrozba zmarenia verejného zasadnutia v dôsledku

neprítomnosti zvoleného obhajcu, pričom potreba úspešnej realizácie tohto zasadnutia bola

zvýšená aj pre hrozbu uplynutia základnej lehoty väzby sťažovateľa.

Pri rozhodovaní v tejto veci ústavný súd zobral do úvahy, že náhradný obhajca

prítomný na verejnom zasadnutí v plnom rozsahu garantoval zachovanie obhajobných práv

sťažovateľa bez ohľadu na to, že sťažovateľ trval na osobnej prítomnosti zvoleného obhajcu

na verejnom zasadnutí. V súvislosti s rozhodovaním v tejto veci ústavný súd prihliadol

taktiež na to, že konanie o návrhu na predĺženie lehoty väzby nemožno označiť za fázu

trestného konania, ktorá by mala významný vplyv na hodnotiacu fázu dokazovania

ovplyvňujúcu samotný výsledok konania, v ktorej porušenie práv obhajoby môže viesť

k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej, t. j. vo veci trestného obvinenia dotknutej osoby.

Napokon ústavný súd zohľadnil aj skutočnosť, že predloženie svojich argumentov v rámci

realizácie práva obhajoby sťažovateľ využil v predmetnom konaní už podaním sťažnosti

proti uzneseniu okresného súdu z 5. decembra 2008 prostredníctvom zvoleného obhajcu

a následne aj vypočutím samotného sťažovateľa a jeho náhradného obhajcu na verejnom

zasadnutí 23. decembra 2008.

S ohľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že prípadné

procesné pochybenie krajského súdu spočívajúce v nedoručení predvolania na verejné

zasadnutie zvolenému obhajcovi samo osebe neznamená porušenie práv na obhajobu podľa

a podľa a dohovoru, pokiaľ z celkového

posúdenia relevantných skutkových okolností uvedeného prípadu vyplýva, že realizácia

práva na obhajobu sťažovateľa nebola znemožnená alebo obmedzená do takej miery,

aby znamenala zásah aj do jeho práva na spravodlivý súdny proces, resp. práva na osobnú

slobodu.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd po predbežnom prerokovaní tejto

sťažnosti podľa sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

II.C Záver

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa

sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa

uvedeného zákona.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2009