Details
The publication number is not recorded.
Open legal thesis sourceSource
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 420/08
PDF · 221.48 KB
No categories available
I. ÚS 420/08
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 420/08-25
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. mája 2009 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka
o sťažnosti JUDr. P. P., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 C 14/2004 takto
rozhodol:
1. Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 14/2004
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Senica p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
5 C 14/2004 konať bez zbytočných prieťahov.
3. JUDr. P. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom
tisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Senica p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Senica j e p o v i n n ý uhradiť JUDr. P. P. trovy konania v sume
223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov) na účet jeho právnej
zástupkyne advokátky JUDr. T. P. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti JUDr. P. P. n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla
2008 doručená sťažnosť JUDr. P. P. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 14/2004.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že konanie je vedené na okresnom súde od
23. februára 2004 [potom, ako mu vec bola postúpená na konanie Okresným súdom Žilina,
o zaujatosti ktorého (a následne aj o zaujatosti Krajského súdu v Žiline uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Nc 112/03 zo 7. októbra 2003)
po sťažovateľom vznesenej námietke rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn.
10 NcC 40/03 z 1. decembra 2003] o žalobe o ochranu osobnosti. Podľa tvrdení sťažovateľa
je porušovateľom ním označených práv priznaných ústavou a dohovorom okresný súd,
na ktorom konanie trvá už viac ako 5 rokov.
3. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že vo veci boli do dňa
podania sťažnosti vykonané štyri pojednávania, pričom posledné sa uskutočnilo v marci
roku 2006. Uviedol tiež, že 9. novembra 2007 podal predsedovi okresného súdu sťažnosť
na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na ktorú nedostal odpoveď.
Na základe uvedených skutočností navrhol, aby ústavný súd vo veci takto rozhodol:
„1) Základné právo sťažovateľa JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Senica sp. zn. 5 C 14/2004 porušené bolo.
2) Okresnému súdu Senica prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C 14/2004 konať
bez zbytočných prieťahov.
3) JUDr. P. P. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk (slovom
dvestotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Senica povinný mu vyplatiť do dvoch
mesiacoch od právoplatnosti tohto nálezu.
4) Okresný súd Senica je povinný v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu
nahradiť trovy konania sťažovateľovi, na účet právneho zástupcu JUDr. T. P. tak ako budú
vyčíslené na výzvu Ústavného súdu SR.“
4. Ústavný súd sťažnosť prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25
ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a uznesením č. k. I. ÚS 420/08-10
z 10. decembra 2008 ju prijal na ďalšie konanie.
5. Ústavný súd vyzval listom zo 17. marca 2009 predsedníčku okresného súdu,
aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti. Predsedníčka okresného súdu JUDr. E. H. listom sp. zn.
Spr 1618/09 zo 6. apríla 2009 ústavnému súdu oznámila, že vo veci netrvá na ústnom
pojednávaní, vo svojom vyjadrení uviedla, že sťažovateľom uvádzaná sťažnosť na prieťahy
v konaní jej nebola doručená a sťažovateľ na výzvu na predloženie jej kópie nereagoval.
Vo vyjadrení ďalej podrobne uviedla chronológiu úkonov vykonaných okresným súdom,
z ktorej podľa jej názoru vyplýva, že okresný súd konal vo veci priebežne a prieťahy
v konaní v období od 11. apríla 2006 do 13. júna 2008 nevznikli nečinnosťou okresného
súdu, ale nerozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo
vnútra“) o oslobodení od povinnosti mlčanlivosti.
6. Právna zástupkyňa sťažovateľa doručila ústavnému súdu 18. mája 2009 podanie
s prílohami, v ktorom dokladuje, že sťažnosť na prieťahy v konaní okresného súdu
z 9. novembra 2007 mu bola doručená ako doporučená zásielka 12. novembra 2007 a kópiu
sťažnosti spolu s dokladom o jej doručení zaslala okresnému súdu 2. apríla 2009.
II.
7. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom sťažnosti a jej doplnením, vyjadrením
predsedníčky okresného súdu a skutočností vyplývajúcich zo spisu okresného súdu sp. zn.
5 C 14/2004 zistil tento priebeh konania:
Konanie vo veci začalo pôvodne na základe návrhu na ochranu osobnosti podaného
sťažovateľom spolu s navrhovateľom JUDr. J. R. (ktorý neskôr svoj návrh zobral späť,
takže konanie vo veci je vedené v súčasnom období len voči sťažovateľovi, pozn.)
18. augusta 2003 Okresnému súdu Žilina, pričom sťažovateľ bezprostredne po podaní
návrhu požiadal o prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Bratislava III
a následne 5. septembra 2003 podal námietku zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu
Žilina a Krajského súdu v Žiline. Po rozhodnutí o námietke zaujatosti Krajským súdom
v Trnave a Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) bola vec
prikázaná 23. februára 2004 na rozhodnutie okresnému súdu, v postupe ktorého namieta
sťažovateľ prieťahy v konaní, ku ktorým dochádza predovšetkým v dôsledku jeho
pretrvávajúcej nečinnosti a jeho nesprávnou organizáciou procesného postupu.
Ústavný súd vychádzajúc zo spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 14/2004 a úkonov
uvedených predsedníčkou okresného súdu vo vyjadrení, poukazuje na najpodstatnejšie
úkony vykonané vo veci:
Vec bola postúpená okresnému súdu 23. februára 2004. Okresný súd predložil spis
26. marca 2004 najvyššiemu súdu na rozhodnutie o návrhu navrhovateľov na prikázanie
veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Bratislava III. Najvyšší súd konanie o prikázaní
veci Okresnému súdu Bratislava III zastavil uznesením sp. zn. 2 Ndc 64/2004 na základe
späťvzatia návrhu navrhovateľov. Po vrátení veci vyzval okresný súd uznesením sp. zn.
5 C 14/2004 z 12. mája 2004 navrhovateľov na doplnenie podania. Navrhovatelia návrh
doplnili 4. júna 2004. Následne, okresný súd vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho
poplatku, návrh zaslal na vyjadrenie žalovaným a k spisu vyžiadal súvisiace spisy
organizačných zložiek ministerstva vnútra a Okresného súdu Žilina sp. zn. 2 C 69/00.
Okresný súd nariadil prvé pojednávanie vo veci na 11. máj 2005, na ktorom uznesením
rozhodol o zastavení konania o návrhu žalobcu v 2. rade (JUDr. J. R., pozn.), vykonal
dokazovanie výsluchom sťažovateľa, žalovaného v 2. rade – JUDr. M. K., a pojednávanie
odročil na 29. jún 2005, na ktorom pokračoval v dokazovaní vypočutím žalovaných
a odročil ho na 26. október 2005, predovšetkým z dôvodu požiadania ministra vnútra
Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“) o zbavenie mlčanlivosti žalovaného
v 2. rade a vykonanie ďalších úkonov. Uvedený termín pojednávania bol zrušený
a novostanovený termín na 11. január 2006 bol následne odročený na 1. marec 2006.
Po doplnení dokazovania bol odročený na 26. apríl 2006 s tým, že minister vnútra bude
opätovne požiadaný o rozhodnutie o oslobodení od povinnosti mlčanlivosti žalovaného
v 2. rade podľa § 40 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to, že do dňa
nariadeného termínu pojednávania minister vnútra o žiadosti nerozhodol, okresný súd
o tejto skutočnosti informoval účastníkov konania a pojednávanie odročil na neurčito.
V ďalšom období okresný súd opakovane 19. októbra 2006, 21. januára 2008 a 14. apríla
2008 urgoval ministra vnútra o vybavenie žiadosti o oslobodenie od povinnej mlčanlivosti.
Potom, ako minister vnútra rozhodnutím č. p.: SITB-62-19OOUS-2008 z 28. mája 2008
rozhodol o oslobodení od povinnosti mlčanlivosti, okresný súd nariadil pojednávanie
na 1. apríl 2009, ktoré pre neúčasť účastníkov konania odročil na 6. máj 2009.
(Pre zapožičanie spisu ústavnému súdu sa uvedené pojednávanie neuskutočnilo, pozn.)
III.
8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.
9. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo porušené základné právo zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu
podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie
účastníka konania (2) a postup súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské
práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom
prípade.
9.1 Predmetom namietaného konania je návrh na konanie o ochranu osobnosti. Ide
o občiansko-právnu vec, ktorá patrí do bežnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov.
Rozhodnutie súdu v primeranej lehote však má v uvedených veciach obzvlášť závažný
význam (morálna satisfakcia a jej aktuálnosť). Okresný súd vo svojom vyjadrení prieťahy
v konaní nepriznáva a nepoukázal ani na právnu alebo skutkovú zložitosť veci. Za jediný
dôvod, v dôsledku ktorého vznikli v konaní prieťahy, označuje nevydanie rozhodnutia
o oslobodení od povinnosti mlčanlivosti ministerstvom vnútra. Uvedené tvrdenie nemožno
akceptovať ako dôvod pre viac ako päťročné konanie vo veci.
9.2 Správanie sťažovateľa je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní
pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ
má určitý podiel na doterajšej dĺžke konania. Počas konania uskutočnil sťažovateľ viacero
procesných úkonov (návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti inému súdu, vznesenie
námietky zaujatosti sudcov okresného súdu a krajského súdu, späťvzatie návrhu
na prikázanie veci inému súdu, doplnenie návrhu a opakovaná zmena návrhu, odvolanie
proti rozhodnutiu o povinnosti doplatiť súdny poplatok, čiastočné späťvzatie návrhu), ktoré
si vyžiadali úkony súdu a k tomu primeraný čas na ich vykonanie, s čím sťažovateľ, sám
osoba znalá práv a povinností sudcov a požiadaviek kladených na ich nezávislosť
a nestrannosť, musel rátať už pri ich uplatňovaní.
9.3 Ústavný súd sa napokon zaoberal postupom okresného súdu v uvedenej
občiansko-právnej veci.
Konanie vedené okresným súdom začalo pôvodne spoločným návrhom sťažovateľa
a JUDr. J. R. (ktorý svoj návrh 9. mája 2005 zobral v celom rozsahu späť) podaným
18. augusta 2003 na Okresnom súde Žilina. Po vznesenej námietke zaujatosti sudcov
Okresného súdu Žilina a Krajského súdu v Žiline a v súlade s rozhodnutím Krajského súdu
v Trnave, bola vec postúpená okresnému súdu 23. februára 2004. Z chronológie úkonov
vykonaných Okresným súdom Senica a uvedených vo vyjadrení predsedníčky okresného
súdu, ako aj zo spisu sp. zn. 5 C 14/2004 ústavný súd zistil, že konanie vo veci prebieha
už viac ako päť rokov. Ústavný súd v konaní vo veci nezisťoval obdobia, ktoré by boli
poznamenané úplnou nečinnosťou súdu, ale zaoberal sa doterajšou dĺžkou konania
a považuje ho za také, ktoré je poznamenané prieťahmi ako celok a zároveň neefektívne.
Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo po viac ako roku od postúpenia veci okresnému
súdu na ďalšie konanie. Napriek uskutočneným pojednávaniam (11. mája 2005, 29. júna
2005, 11. januára 2006, 1. marca 2006, 26. apríla 2006 a 1. apríla 2009) súd nemá dosiaľ
vykonaným dokazovaním k dispozícii podklady pre meritórne rozhodnutie vo veci. Zo spisu
vyplýva, že tento bol v období od 23. októbra 2006 do 22. mája 2007 zapožičaný
Okresnému súdu Bratislava III ku konaniu vedenému pod sp. zn. 15 Ct 55/03. Okresný súd
uznáva, že k prieťahom v konaní došlo v období od 11. apríla 2006 do 13. júna 2008, tieto
však nevznikli jeho nečinnosťou, ale nerozhodnutím ministra vnútra o žiadosti
o oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti svedka a žalovaného v 2. rade. Zo spisového
materiálu vyplýva, že okresný súd požiadal ministra vnútra o oslobodenie od povinnosti
mlčanlivosti prvýkrát 29. júna 2005, ktorý rozhodnutím z 22. februára 2006 žalovaného
v 2. rade oslobodil od povinnosti mlčanlivosti, avšak v nedostatočnom rozsahu pre uvedené
konanie. Okresný súd preto 11. apríla 2006 opätovne požiadal ministra vnútra o oslobodenie
od povinnosti mlčanlivosti žalovaného v 2. rade pre veci tajné a prísne tajné (po telefonáte
s pracovníkom ministerstva vnútra z 25. apríla 2006, že o žiadosti nebolo dosiaľ
rozhodnuté, okresný súd túto skutočnosť oznámil účastníkom konania a pojednávanie vo
veci odročil na neurčito). Vybavenie žiadosti urgoval okresný súd listami z 19. októbra
2006, 21. januára 2008 a 14. apríla 2008. Rozhodnutie ministra vnútra o oslobodení od
povinnosti mlčanlivosti bolo okresnému súdu doručené 13. júna 2008, napriek uvedenému
okresný súd vo veci rozhodol o čiastočnom zastavení a pripustení zmeny petitu žaloby
uznesením z 3. marca 2009 a pojednávanie nariadil na 1. apríl 2009.
Ústavný súd konštatuje, že konanie na okresnom súde trvá viac ako päť rokov,
je poznamenané prieťahmi ako celok a vzhľadom na predmet konania, ktorým je ochrana
osobnosti, uvedeným konaním došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
IV.
10. Keďže ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci
konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.
11. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (napr. IV. ÚS 210/04, IV. ÚS 205/08).
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia
v sume 200 000 Sk (6 639 €) a to z dôvodu, že neúmerné prieťahy majú za následok stratu
dôkazov alebo ich hodnoty, pričom neskoré rozhodnutie vo veciach ochrany osobnosti môže
stratiť pre účastníka konania zmysel. Sťažovateľ je príliš dlho vystavený neistote o výsledku
procesu a s tým spojenej úzkosti a stresu.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súd prihliadol pri svojom rozhodovaní
na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu a skutočnosť, že k nej prispel svojím správaním
aj samotný sťažovateľ.
Zohľadňujúc všetky uvedené skutočnosti a konštatované zbytočné prieťahy ústavný
súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume
1 500 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).
12. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym
zastupovaním advokátkou JUDr. T. P. Ústavný súd ich priznal v súlade s vyčíslením
doručeným mu advokátkou 27. marca 2009 za dva úkony právnej služby v súlade s § 1
ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov v sume 223,46 € (za každý úkon právnej
služby 105,42 € a 2-krát režijný paušál po 6,31 €).
Odmenu právnej zástupkyne sťažovateľa je okresný súd povinný zaplatiť na účet
advokátky podľa bodu 4 výroku tohto nálezu.
13. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. mája 2009