Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 420/08

Legal thesis Official

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. mája 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

o sťažnosti JUDr. P. P., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Senica p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. P. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Senica p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Senica j e p o v i n n ý uhradiť JUDr. P. P. trovy konania v sume

223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov) na účet jeho právnej

zástupkyne advokátky JUDr. T. P. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti JUDr. P. P. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla

2008 doručená sťažnosť JUDr. P. P. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že konanie je vedené na okresnom súde od

23. februára 2004 [potom, ako mu vec bola postúpená na konanie Okresným súdom Žilina,

o zaujatosti ktorého (a následne aj o zaujatosti Krajského súdu v Žiline uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 7. októbra 2003)

po sťažovateľom vznesenej námietke rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn.

z 1. decembra 2003] o žalobe o ochranu osobnosti. Podľa tvrdení sťažovateľa

je porušovateľom ním označených práv priznaných a dohovorom okresný súd,

na ktorom konanie trvá už viac ako 5 rokov.

3. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že vo veci boli do dňa

podania sťažnosti vykonané štyri pojednávania, pričom posledné sa uskutočnilo v marci

roku 2006. Uviedol tiež, že 9. novembra 2007 podal predsedovi okresného súdu sťažnosť

na prieťahy v konaní podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na ktorú nedostal odpoveď.

Na základe uvedených skutočností navrhol, aby ústavný súd vo veci takto rozhodol:

„1) Základné právo sťažovateľa JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Senica sp. zn. porušené bolo.

2) Okresnému súdu Senica prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov.

3) JUDr. P. P. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk (slovom

dvestotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Senica povinný mu vyplatiť do dvoch

mesiacoch od právoplatnosti tohto nálezu.

4) Okresný súd Senica je povinný v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu

nahradiť trovy konania sťažovateľovi, na účet právneho zástupcu JUDr. T. P. tak ako budú

vyčíslené na výzvu Ústavného súdu SR.“

4. Ústavný súd sťažnosť prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a uznesením č. k. -10

z 10. decembra 2008 ju prijal na ďalšie konanie.

5. Ústavný súd vyzval listom zo 17. marca 2009 predsedníčku okresného súdu,

aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti. Predsedníčka okresného súdu JUDr. E. H. listom sp. zn.

Spr 1618/09 zo 6. apríla 2009 ústavnému súdu oznámila, že vo veci netrvá na ústnom

pojednávaní, vo svojom vyjadrení uviedla, že sťažovateľom uvádzaná sťažnosť na prieťahy

v konaní jej nebola doručená a sťažovateľ na výzvu na predloženie jej kópie nereagoval.

Vo vyjadrení ďalej podrobne uviedla chronológiu úkonov vykonaných okresným súdom,

z ktorej podľa jej názoru vyplýva, že okresný súd konal vo veci priebežne a prieťahy

v konaní v období od 11. apríla 2006 do 13. júna 2008 nevznikli nečinnosťou okresného

súdu, ale nerozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

vnútra“) o oslobodení od povinnosti mlčanlivosti.

6. Právna zástupkyňa sťažovateľa doručila ústavnému súdu 18. mája 2009 podanie

s prílohami, v ktorom dokladuje, že sťažnosť na prieťahy v konaní okresného súdu

z 9. novembra 2007 mu bola doručená ako doporučená zásielka 12. novembra 2007 a kópiu

sťažnosti spolu s dokladom o jej doručení zaslala okresnému súdu 2. apríla 2009.

II.

7. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom sťažnosti a jej doplnením, vyjadrením

predsedníčky okresného súdu a skutočností vyplývajúcich zo spisu okresného súdu sp. zn.

zistil tento priebeh konania:

Konanie vo veci začalo pôvodne na základe návrhu na ochranu osobnosti podaného

sťažovateľom spolu s navrhovateľom JUDr. J. R. (ktorý neskôr svoj návrh zobral späť,

takže konanie vo veci je vedené v súčasnom období len voči sťažovateľovi, pozn.)

18. augusta 2003 Okresnému súdu Žilina, pričom sťažovateľ bezprostredne po podaní

návrhu požiadal o prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Bratislava III

a následne 5. septembra 2003 podal námietku zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu

Žilina a Krajského súdu v Žiline. Po rozhodnutí o námietke zaujatosti Krajským súdom

v Trnave a Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) bola vec

prikázaná 23. februára 2004 na rozhodnutie okresnému súdu, v postupe ktorého namieta

sťažovateľ prieťahy v konaní, ku ktorým dochádza predovšetkým v dôsledku jeho

pretrvávajúcej nečinnosti a jeho nesprávnou organizáciou procesného postupu.

Ústavný súd vychádzajúc zo spisu okresného súdu sp. zn. a úkonov

uvedených predsedníčkou okresného súdu vo vyjadrení, poukazuje na najpodstatnejšie

úkony vykonané vo veci:

Vec bola postúpená okresnému súdu 23. februára 2004. Okresný súd predložil spis

26. marca 2004 najvyššiemu súdu na rozhodnutie o návrhu navrhovateľov na prikázanie

veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Bratislava III. Najvyšší súd konanie o prikázaní

veci Okresnému súdu Bratislava III zastavil uznesením sp. zn. na základe

späťvzatia návrhu navrhovateľov. Po vrátení veci vyzval okresný súd uznesením sp. zn.

z 12. mája 2004 navrhovateľov na doplnenie podania. Navrhovatelia návrh

doplnili 4. júna 2004. Následne, okresný súd vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho

poplatku, návrh zaslal na vyjadrenie žalovaným a k spisu vyžiadal súvisiace spisy

organizačných zložiek ministerstva vnútra a Okresného súdu Žilina sp. zn. .

Okresný súd nariadil prvé pojednávanie vo veci na 11. máj 2005, na ktorom uznesením

rozhodol o zastavení konania o návrhu žalobcu v 2. rade (JUDr. J. R., pozn.), vykonal

dokazovanie výsluchom sťažovateľa, žalovaného v 2. rade – JUDr. M. K., a pojednávanie

odročil na 29. jún 2005, na ktorom pokračoval v dokazovaní vypočutím žalovaných

a odročil ho na 26. október 2005, predovšetkým z dôvodu požiadania ministra vnútra

Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“) o zbavenie mlčanlivosti žalovaného

v 2. rade a vykonanie ďalších úkonov. Uvedený termín pojednávania bol zrušený

a novostanovený termín na 11. január 2006 bol následne odročený na 1. marec 2006.

Po doplnení dokazovania bol odročený na 26. apríl 2006 s tým, že minister vnútra bude

opätovne požiadaný o rozhodnutie o oslobodení od povinnosti mlčanlivosti žalovaného

v 2. rade podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to, že do dňa

nariadeného termínu pojednávania minister vnútra o žiadosti nerozhodol, okresný súd

o tejto skutočnosti informoval účastníkov konania a pojednávanie odročil na neurčito.

V ďalšom období okresný súd opakovane 19. októbra 2006, 21. januára 2008 a 14. apríla

2008 urgoval ministra vnútra o vybavenie žiadosti o oslobodenie od povinnej mlčanlivosti.

Potom, ako minister vnútra rozhodnutím č. p.: -2008 z 28. mája 2008

rozhodol o oslobodení od povinnosti mlčanlivosti, okresný súd nariadil pojednávanie

na 1. apríl 2009, ktoré pre neúčasť účastníkov konania odročil na 6. máj 2009.

(Pre zapožičanie spisu ústavnému súdu sa uvedené pojednávanie neuskutočnilo, pozn.)

III.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

9. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo porušené základné právo zaručené a právo podľa

dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu

podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie

účastníka konania (2) a postup súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade.

9.1 Predmetom namietaného konania je návrh na konanie o ochranu osobnosti. Ide

o občiansko-právnu vec, ktorá patrí do bežnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov.

Rozhodnutie súdu v primeranej lehote však má v uvedených veciach obzvlášť závažný

význam (morálna satisfakcia a jej aktuálnosť). Okresný súd vo svojom vyjadrení prieťahy

v konaní nepriznáva a nepoukázal ani na právnu alebo skutkovú zložitosť veci. Za jediný

dôvod, v dôsledku ktorého vznikli v konaní prieťahy, označuje nevydanie rozhodnutia

o oslobodení od povinnosti mlčanlivosti ministerstvom vnútra. Uvedené tvrdenie nemožno

akceptovať ako dôvod pre viac ako päťročné konanie vo veci.

9.2 Správanie sťažovateľa je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ

má určitý podiel na doterajšej dĺžke konania. Počas konania uskutočnil sťažovateľ viacero

procesných úkonov (návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti inému súdu, vznesenie

námietky zaujatosti sudcov okresného súdu a krajského súdu, späťvzatie návrhu

na prikázanie veci inému súdu, doplnenie návrhu a opakovaná zmena návrhu, odvolanie

proti rozhodnutiu o povinnosti doplatiť súdny poplatok, čiastočné späťvzatie návrhu), ktoré

si vyžiadali úkony súdu a k tomu primeraný čas na ich vykonanie, s čím sťažovateľ, sám

osoba znalá práv a povinností sudcov a požiadaviek kladených na ich nezávislosť

a nestrannosť, musel rátať už pri ich uplatňovaní.

9.3 Ústavný súd sa napokon zaoberal postupom okresného súdu v uvedenej

občiansko-právnej veci.

Konanie vedené okresným súdom začalo pôvodne spoločným návrhom sťažovateľa

a JUDr. J. R. (ktorý svoj návrh 9. mája 2005 zobral v celom rozsahu späť) podaným

18. augusta 2003 na Okresnom súde Žilina. Po vznesenej námietke zaujatosti sudcov

Okresného súdu Žilina a Krajského súdu v Žiline a v súlade s rozhodnutím Krajského súdu

v Trnave, bola vec postúpená okresnému súdu 23. februára 2004. Z chronológie úkonov

vykonaných Okresným súdom Senica a uvedených vo vyjadrení predsedníčky okresného

súdu, ako aj zo spisu sp. zn. ústavný súd zistil, že konanie vo veci prebieha

už viac ako päť rokov. Ústavný súd v konaní vo veci nezisťoval obdobia, ktoré by boli

poznamenané úplnou nečinnosťou súdu, ale zaoberal sa doterajšou dĺžkou konania

a považuje ho za také, ktoré je poznamenané prieťahmi ako celok a zároveň neefektívne.

Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo po viac ako roku od postúpenia veci okresnému

súdu na ďalšie konanie. Napriek uskutočneným pojednávaniam (11. mája 2005, 29. júna

2005, 11. januára 2006, 1. marca 2006, 26. apríla 2006 a 1. apríla 2009) súd nemá dosiaľ

vykonaným dokazovaním k dispozícii podklady pre meritórne rozhodnutie vo veci. Zo spisu

vyplýva, že tento bol v období od 23. októbra 2006 do 22. mája 2007 zapožičaný

Okresnému súdu Bratislava III ku konaniu vedenému pod sp. zn. . Okresný súd

uznáva, že k prieťahom v konaní došlo v období od 11. apríla 2006 do 13. júna 2008, tieto

však nevznikli jeho nečinnosťou, ale nerozhodnutím ministra vnútra o žiadosti

o oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti svedka a žalovaného v 2. rade. Zo spisového

materiálu vyplýva, že okresný súd požiadal ministra vnútra o oslobodenie od povinnosti

mlčanlivosti prvýkrát 29. júna 2005, ktorý rozhodnutím z 22. februára 2006 žalovaného

v 2. rade oslobodil od povinnosti mlčanlivosti, avšak v nedostatočnom rozsahu pre uvedené

konanie. Okresný súd preto 11. apríla 2006 opätovne požiadal ministra vnútra o oslobodenie

od povinnosti mlčanlivosti žalovaného v 2. rade pre veci tajné a prísne tajné (po telefonáte

s pracovníkom ministerstva vnútra z 25. apríla 2006, že o žiadosti nebolo dosiaľ

rozhodnuté, okresný súd túto skutočnosť oznámil účastníkom konania a pojednávanie vo

veci odročil na neurčito). Vybavenie žiadosti urgoval okresný súd listami z 19. októbra

2006, 21. januára 2008 a 14. apríla 2008. Rozhodnutie ministra vnútra o oslobodení od

povinnosti mlčanlivosti bolo okresnému súdu doručené 13. júna 2008, napriek uvedenému

okresný súd vo veci rozhodol o čiastočnom zastavení a pripustení zmeny petitu žaloby

uznesením z 3. marca 2009 a pojednávanie nariadil na 1. apríl 2009.

Ústavný súd konštatuje, že konanie na okresnom súde trvá viac ako päť rokov,

je poznamenané prieťahmi ako celok a vzhľadom na predmet konania, ktorým je ochrana

osobnosti, uvedeným konaním došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

10. Keďže ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci

konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

11. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (napr. , ).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 200 000 Sk (6 639 €) a to z dôvodu, že neúmerné prieťahy majú za následok stratu

dôkazov alebo ich hodnoty, pričom neskoré rozhodnutie vo veciach ochrany osobnosti môže

stratiť pre účastníka konania zmysel. Sťažovateľ je príliš dlho vystavený neistote o výsledku

procesu a s tým spojenej úzkosti a stresu.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súd prihliadol pri svojom rozhodovaní

na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu a skutočnosť, že k nej prispel svojím správaním

aj samotný sťažovateľ.

Zohľadňujúc všetky uvedené skutočnosti a konštatované zbytočné prieťahy ústavný

súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume

1 500 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu ( ).

12. Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátkou JUDr. T. P. Ústavný súd ich priznal v súlade s vyčíslením

doručeným mu advokátkou 27. marca 2009 za dva úkony právnej služby v súlade s § 1

ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov v sume 223,46 € (za každý úkon právnej

služby 105,42 € a 2-krát režijný paušál po 6,31 €).

Odmenu právnej zástupkyne sťažovateľa je okresný súd povinný zaplatiť na účet

advokátky podľa bodu 4 výroku tohto nálezu.

13. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2009