Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 209/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť O. D., K., zastúpeného advokátkou JUDr. V. K., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. zo 4. decembra 2008 a rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 27. februára 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť O. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2009

doručená sťažnosť O. D., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 4. decembra 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 27. februára 2009.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že označenými rozhodnutiami mu súdy

zakázali stretávať sa s maloletou dcérou, pričom vychádzali z jej vyjadrení, ako aj

zo znaleckého posudku. Postup a rozhodnutie súdov sťažovateľ nepovažuje za zákonný

s odôvodnením, že súdy vychádzali z nepravdivých skutočností, napr. z toho, že napadol

svokrovcov. Predovšetkým namieta to, že posudok súdnej znalkyne vo veci bol

neobjektívny a nesprávny. Nemal totiž možnosť zúčastniť sa znaleckého dokazovania, takže

mu súdom bola odňatá možnosť konať pred súdom, ako to má na mysli ustanovenie § 237

písm. f) (ďalej aj „OSP“). Namietal tiež stručnosť

odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu. Vzhľadom na to, že došlo k porušeniu jeho práv,

navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Navrhujem, aby Ústavný súd vydal Nález, ktorým rozhodne, že rozsudok Okresného

súdu Košice 2 č. zo dňa 04. 12. 2008 a rozsudok Krajského súdu Košice

č. sú v rozpore s a že týmito rozhodnutiami

bolo porušené moje základné právo - právo na spravodlivú súdnu, alebo inú ochranu.

Navrhujem, aby Ústavný súd nariadil Okresnému súdu Košice 2 a Krajskému súdu

Košice, aby vo veci konali a znova rozhodli v zmysle nálezu Ústavného súdu SR.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru rozhodnutím okresného súdu

sp. zn. zo 4. decembra 2008 a rozhodnutím krajského súdu sp. zn.

z 27. februára 2009.

Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti

konať a rozhodnúť.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,

ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom prípade

z dôvodov uvedených ďalej právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam

sťažovateľa vyplývajúcim z prináleží všeobecným súdom, čím je zároveň vylúčená

právomoc ústavného súdu.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetnou sťažnosťou sťažovateľ

napadol postup a rozhodnutie okresného súdu, ako aj postup a rozhodnutie krajského súdu.

Avšak vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného ,

ústavný súd nemá právomoc preskúmavať postup a rozhodnutie okresného súdu, pretože

jeho postup a rozhodnutie preskúmal v dôsledku odvolania sťažovateľa krajský súd. Z tohto

dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti (teda vo vzťahu k okresnému súdu) odmietnuť

pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie krajského súdu, treba poukázať na to, že sám

sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že súdy mu neumožnili zúčastniť sa znaleckého

dokazovania, a tak postupovali v rozpore s .

Z ustanovenia vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť

konať vo veci.

Sťažovateľova námietka je teda vo svojej podstate námietkou v zmysle už citovaného

ustanovenia . Znamená to, že sťažovateľ mal možnosť podať

proti rozsudku krajského súdu dovolanie. Súčasne to znamená, že sťažovateľ nevyužil

účinný opravný prostriedok, ktorý mu zákon dáva, a preto je sťažnosť v tejto časti

neprípustná.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd v súlade s princípom vyplývajúcim

z a podľa odmietol sťažnosť ako

celok.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2009