Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 254/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť zastúpeného advokátkou vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. zo 4. decembra 2008 a rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 27. februára 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2010

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 4. decembra 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 27. februára 2009.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že označenými rozhodnutiami mu súdy

zakázali stretávať sa s maloletou dcérou, pričom vychádzali z jej vyjadrení, ako aj

zo znaleckého posudku.

Podľa názoru sťažovateľa postupom znalkyne a súdu mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom, čoho následkom bolo nespravodlivé rozhodnutie. V priebehu konania nemal

totiž možnosť zúčastniť sa znaleckého dokazovania, takže mu súdom bola odňatá možnosť

konať pred súdom, ako to má na mysli ustanovenie § 237 písm. f) Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“).

Na základe podnetu sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania Krajská

prokuratúra v Košiciach z poverenia generálneho prokurátora Slovenskej republiky

sťažovateľovi listom z 5. februára 2010 oznámila, že nezistila podmienky na podanie

mimoriadneho dovolania, a podnet odložila.

Vzhľadom na to, že došlo k porušeniu jeho práv, sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Navrhujem, aby Ústavný súd vydal Nález, ktorým rozhodne, že rozsudok Okresného

súdu Košice 2 č. zo dňa 04. 12. 2008 a rozsudok Krajského súdu Košice

č. sú v rozpore s a že týmito rozhodnutiami

bolo porušené moje základné právo - právo na spravodlivú súdnu, alebo inú ochranu.

Navrhujem, aby Ústavný súd nariadil Okresnému súdu Košice 2 a Krajskému súdu

Košice, aby vo veci konali a znova rozhodli v zmysle nálezu Ústavného súdu SR.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal(...)

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru rozhodnutím okresného súdu

sp. zn. zo 4. decembra 2008 a rozhodnutím krajského súdu sp. zn.

z 27. februára 2009. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 26. marca 2009.

Ústavný súd považuje za potrebné predovšetkým uviesť, že sťažovateľom namietané

porušenie a dohovoru v súvislosti s rozhodnutiami

okresného súdu, ako aj krajského súdu bolo už predmetom skúmania v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Podľa ustanovenia návrh nie je prípustný, ak

sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov,

v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky

konania boli splnené.

Ústavný súd v predmetnej veci zistil, že sťažovateľ mu v minulosti (9. apríla 2009)

doručil podanie, ktoré sa týkalo toho istého konania, ktoré už posudzoval ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti, pričom uznesením č. k. -12 z 27. mája

2009 sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

Ten istý nárok na ochranu ústavnosti uplatnil sťažovateľ aj v tomto konaní. Tvrdí,

že boli porušené jeho práva zaručené v a dohovoru

rozhodnutím okresného súdu sp. zn. zo 4. decembra 2008 a rozhodnutím

krajského súdu sp. zn. z 27. februára 2009.

Keďže v tejto veci sa sťažovateľ už predtým obrátil na ústavný súd a jeho sťažnosť

už bola predmetom skúmania pred ústavným súdom, ktorý už o nej rozhodol (v konaní

vedenom pod sp. zn. ), nemal inú možnosť, ako jeho sťažnosť odmietnuť

podľa v spojení s pre jej neprípustnosť.

Okrem uvedeného sťažnosť bolo treba považovať už aj za oneskorene podanú.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým malo byť spôsobené namietané

porušenie základného práva.

Lehota na podanie sťažnosti podľa začína plynúť dňom, keď

nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie

základného práva, t. j. v danom prípade od 26. marca 2009. Predmetná sťažnosť bola

podaná až 11. mája 2010, teda jednoznačne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej

zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2010