Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 254/2010
PDF · 114.02 KB
No categories available
II. ÚS 254/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2010
predbežne prerokoval sťažnosť zastúpeného advokátkou vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 23 P 254/03 zo 4. decembra 2008 a rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 CoP 27/2009 z 27. februára 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2010
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
23 P 254/03 zo 4. decembra 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“) sp. zn. 8 CoP 27/2009 z 27. februára 2009.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že označenými rozhodnutiami mu súdy
zakázali stretávať sa s maloletou dcérou, pričom vychádzali z jej vyjadrení, ako aj
zo znaleckého posudku.
Podľa názoru sťažovateľa postupom znalkyne a súdu mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom, čoho následkom bolo nespravodlivé rozhodnutie. V priebehu konania nemal
totiž možnosť zúčastniť sa znaleckého dokazovania, takže mu súdom bola odňatá možnosť
konať pred súdom, ako to má na mysli ustanovenie § 237 písm. f) Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „OSP“).
Na základe podnetu sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania Krajská
prokuratúra v Košiciach z poverenia generálneho prokurátora Slovenskej republiky
sťažovateľovi listom z 5. februára 2010 oznámila, že nezistila podmienky na podanie
mimoriadneho dovolania, a podnet odložila.
Vzhľadom na to, že došlo k porušeniu jeho práv, sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„Navrhujem, aby Ústavný súd vydal Nález, ktorým rozhodne, že rozsudok Okresného
súdu Košice 2 č. 23P 254/03 zo dňa 04. 12. 2008 a rozsudok Krajského súdu Košice
č. 8 CoP 27/2009 sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a že týmito rozhodnutiami
bolo porušené moje základné právo - právo na spravodlivú súdnu, alebo inú ochranu.
Navrhujem, aby Ústavný súd nariadil Okresnému súdu Košice 2 a Krajskému súdu
Košice, aby vo veci konali a znova rozhodli v zmysle nálezu Ústavného súdu SR.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal(...)
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím okresného súdu
sp. zn. 23 P 254/03 zo 4. decembra 2008 a rozhodnutím krajského súdu sp. zn.
8 CoP 27/2009 z 27. februára 2009. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 26. marca 2009.
Ústavný súd považuje za potrebné predovšetkým uviesť, že sťažovateľom namietané
porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s rozhodnutiami
okresného súdu, ako aj krajského súdu bolo už predmetom skúmania v konaní vedenom pod
sp. zn. II. ÚS 209/09.
Podľa ustanovenia § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak
sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov,
v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky
konania boli splnené.
Ústavný súd v predmetnej veci zistil, že sťažovateľ mu v minulosti (9. apríla 2009)
doručil podanie, ktoré sa týkalo toho istého konania, ktoré už posudzoval ústavný súd pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti, pričom uznesením č. k. II. ÚS 209/09-12 z 27. mája
2009 sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nedostatok svojej právomoci.
Ten istý nárok na ochranu ústavnosti uplatnil sťažovateľ aj v tomto konaní. Tvrdí,
že boli porušené jeho práva zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru
rozhodnutím okresného súdu sp. zn. 23 P 254/03 zo 4. decembra 2008 a rozhodnutím
krajského súdu sp. zn. 8 CoP 27/2009 z 27. februára 2009.
Keďže v tejto veci sa sťažovateľ už predtým obrátil na ústavný súd a jeho sťažnosť
už bola predmetom skúmania pred ústavným súdom, ktorý už o nej rozhodol (v konaní
vedenom pod sp. zn. II. ÚS 209/09), nemal inú možnosť, ako jeho sťažnosť odmietnuť
podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde pre jej neprípustnosť.
Okrem uvedeného sťažnosť bolo treba považovať už aj za oneskorene podanú.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia
sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote
dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým malo byť spôsobené namietané
porušenie základného práva.
Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začína plynúť dňom, keď
nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie
základného práva, t. j. v danom prípade od 26. marca 2009. Predmetná sťažnosť bola
podaná až 11. mája 2010, teda jednoznačne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej
zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. mája 2010