Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 50/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana

Ľalíka prerokoval sťažnosť Mgr. Z. V., Česká republika, zastúpenej advokátom JUDr. R.

C., T., ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

, a takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. Z. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. Z. V. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 265,92 €

(slovom dvestošesťdesiatpäť eur a deväťdesiatdva centov), ktorú j e Okresný súd Trnava

p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. R. C. do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti Mgr. Z. V. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -18 z 19. februára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. Z. V. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:

„Dňa 27. 3. 2003 som podala na Okresný súd Trnava žalobu voči žalovanej

v 1. rade... a žalovanej v 2. rade... Touto žalobou som sa voči odporkyniam domáhala

vydania dedičstva po mojom nebohom otcovi, ktoré tieto ako nepravé dedičky nadobudli.

Konanie o mojej žalobe sa vedie na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. ...

Okresný súd Trnava... počas obdobia už viac ako piatich rokov o mojej žalobe

nerozhodol...

Celé konanie pred okresným súdom sa pritom vyznačuje tým, že v určitých obdobiach

súd o mojej žalobe buď vôbec nekoná, alebo koná nedostatočne efektívne. I posledné

pojednávanie z 9. 6. 2008 bolo odročené na neurčito za účelom dopytu na realitné

kancelárie ohľadom zistenia trhovej ceny predaného bytu a do dnešného dňa súd nevytýčil

ďalší termín pojednávania.

Nakoľko predmetné konanie má pre mňa osobne veľký význam, snažila som

sa urýchliť zákonným spôsobom jeho priebeh. Okrem viacerých žiadostí o vytýčenie termínu

pojednávania som podala (opakovane) sťažnosť predsedovi súdu so žiadosťou o

odstránenie prieťahov v konaní. Na moju sťažnosť zo dňa 24. 9. 2007 predseda súdu dňa

27. 9. 2007 odpovedal, že vec bude pravidelne sledovať. Dňa 28. 7. 2008 som podala

opätovne sťažnosť na prieťahy v konaní; na túto sťažnosť predseda súdu odpovedal v tom

zmysle, že sťažnosť považuje za čiastočne opodstatnenú, avšak zákonná sudkyňa už vo veci

koná.“

3. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„... Základné právo Z. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako i jej právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

... Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

... Z. V. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 60 000,- Sk (slovom šesťdesiattisíc

slovenských korún), ktoré je Okresný súd Trnava povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

... Okresný súd Trnava je povinný uhradiť Z. V. trovy právneho zastúpenia...“

4. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila

tým, že „Stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádzam preto, že konajúci súd o mojom

návrhu dodnes nerozhodol, trvá... Mnou požadovaná suma finančného zadosťučinenia

vo výške 60 000,- Sk je podľa môjho názoru aspoň čiastočným vyjadrením odškodnenia

za dlhotrvajúce porušovanie mojich základných práv, a to ako z hľadiska trvania

samotného poruchového stavu, ako i z hľadiska rozhodovacej praxe...“.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci podaním z 23. januára 2009

a z 3. marca 2009 písomne vyjadril predseda okresného súdu (sp. zn. ).

Okrem rozpisu chronológie úkonov k vecnej stránke uviedol:

„Z preskúmania prehľadu procesných úkonov som zistil vo veci, že sudkyňa

JUDr. D. M. v určitých časových obdobiach nekonala dostatočne plynulo, čo však sudkyňa

odôvodnila tým, že v danom období mala vo svojom oddelení neprimerane vysoký počet

vecí, čo jej bránilo vybavovať veci bez zbytočných prieťahov, pričom na túto skutočnosť

upozorňovala aj vedenie súdu, konkrétne listom zo dňa 5. 6. 2003.“

6. K vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko právny zástupca sťažovateľky

listom z 23. marca 2009, v ktorom uviedol: „Obsah písomného stanoviska vo svojom závere

potvrdzuje dôvodnosť sťažnosti Mgr. Z. V., keď predseda okresného súdu sám konštatuje,

že zákonná sudkyňa... nekonala v určitých časových obdobiach dostatočne plynulo.

Zdôvodňovanie prieťahov konania údajným neprimerane vysokým počtom vecí nie je pritom

z hľadiska rozhodovacej praxe ústavného súdu taký argument, ktorý by súd zbavoval

zodpovednosti za vzniknuté prieťahy.“

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s

ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených

článkov a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu

predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje

ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. , ).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu

sp. zn. ústavný súd zistil tento relevantný priebeh a stav predmetného

konania:

Sťažovateľka podala okresnému súdu 27. marca 2003 návrh na začatie konania

(o vydanie bezdôvodného obohatenia) proti dvom žalovaným, ktorý bol zaevidovaný

pod sp. zn. .

Následne okresný súd vo veci vykonal tieto úkony:

Dňa 28. júna 2004 sudkyňa dala kancelárii pokyn, aby vyzvala sťažovateľku

na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v lehote 15 dní.

Dňa 17. júna 2004 sťažovateľka navrhla okresnému súdu, aby vydal vo veci

predbežné opatrenie.

Dňa 2. júla 2004 podala sťažovateľka predsedovi okresného súdu sťažnosť

na prieťahy v konaní.

Dňa 2. augusta 2004 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za podaný žalobný návrh.

Dňa 11. augusta 2004 okresný súd uznesením č. k. -26 vyzval právneho

zástupcu sťažovateľky, aby odstránil nedostatky návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia.

Dňa 27. augusta 2004 právny zástupca sťažovateľky doplnil návrh na nariadenie

predbežného opatrenia.

Dňa 21. septembra 2004 právny zástupca sťažovateľky doručil návrh na zmenu

žalobného petitu, navrhol pripustiť ďalších účastníkov do konania (Ing. B. M. a Ing. J. Š.)

a návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania.

Dňa 27. septembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie aj za účasti sťažovateľky.

Sťažovateľka po vypočutí okresným súdom navrhla ďalšiu zmenu žalobného petitu.

Sťažovateľka zobrala návrh na zmenu žalobného petitu z 21. septembra 2004 a návrh

na pripustenie ďalších účastníkov do konania späť. Okresný súd vypočul zástupcu

odporkýň. Okresný súd vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu žalobného petitu

prednesenú na pojednávaní sťažovateľkou do zápisnice, uznesením č. k. -86

rozhodol o nariadení predbežného opatrenia. Pojednávanie bolo odročené z dôvodu

vyhlásenia rozsudku na 29. september 2004.

Dňa 29. septembra 2004 okresný súd vyhlásil rozhodnutie (zastavil konanie o návrhu

na pripustenie ďalších účastníkov do konania a o zmene žalobného návrhu doručeného

okresnému súdu 21. septembra 2004, čiastočne návrhu vyhovel a vo zvyšku návrh

zamietol).

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali účastníci odvolanie.

Dňa 23. marca 2005 podaním právneho zástupcu sťažovateľky bol doručený ďalší

návrh na zmenu žalobného návrhu a spresnenie a doplnenie odvolania.

Okresný súd vyzval odvolateľov na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa 25. júla 2005 bolo okresnému súdu oznámené, že odporkyňa v 2. rade – A. A...

zomrela.

Dňa 19. decembra 2005 notárka na základe žiadosti okresného súdu zo 16. augusta

2005 oznámila okruh dedičov po nebohej odporkyni v 2. rade.

Dňa 9. februára 2006 okresný súd vyzval žalovanú stranu na zaplatenie súdneho

poplatku za odvolanie.

Dňa 18. apríla 2006 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o podanom odvolaní.

Dňa 28. apríla 2006 krajský súd uznesením sp. zn. rozhodol

o odvolaní proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia.

Dňa 31. augusta 2006 krajský súd uznesením sp. zn. napadnutý

rozsudok z 29. septembra 2004 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Spis bol vrátený okresnému súdu 2. októbra 2006.

Dňa 9. novembra 2006 bolo okresnému súdu oznámené, že... zomrela odporkyňa

v 1. rade.

Dňa 22. decembra 2006 bol okresnému súdu doručený okruh dedičov po odporkyni

v 2. rade.

Dňa 27. decembra 2006 právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu

čiastočné späťvzatie žalobného návrhu.

Dňa 23. marca 2007 bolo do súdneho spisu založené osvedčenie o dedičstve po neb.

odporkyni v 2. rade a osvedčenie o dedičstve po neb. odporkyni v 1. rade.

Dňa 9. mája 2007 sa uskutočnilo súdne pojednávanie (bol vypočutý právny zástupca

sťažovateľky, ktorý požiadal o zmenu žalobného petitu, ďalej okresný súd vypočul

odporcov v 2., 3. a 4. rade a pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že sťažovateľke

okresný súd uložil povinnosť predložiť návrh na zmenu žalobného petitu).

Dňa 23. mája 2007 okresný súd uznesením č. k. -232 rozhodol o návrhu

sťažovateľky na zmenu žalobného návrhu z 15. mája 2007.

Dňa 9. júla 2007 okresný súd v rámci pojednávania vypočul právnu zástupkyňu

odporcov v 3. a 4. rade. Súdne pojednávanie bolo odročené z dôvodu neprítomnosti

sťažovateľky a právneho zástupcu navrhovateľky a z dôvodu vykonania dokazovania.

Dňa 5. decembra 2007 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 28. január 2008 z dôvodu práceneschopnosti splnomocnenej zástupkyne odporcov

v 3. a 4. rade.

Dňa 28. januára 2008 účastníci (ich právni zástupcovia) na pojednávaní predniesli

stanoviská a pojednávanie bolo odročené z dôvodu vyhlásenia rozsudku na 1. február 2008.

Dňa 1. februára 2008 právny zástupca sťažovateľky požiadal okresný súd o opravu

vydaného uznesenia, v ktorom boli chyby spôsobené chybami v návrhu na zmenu

žalobného návrhu a stanovisku sťažovateľky.

Dňa 1. februára 2008 okresný súd vyhlásil čiastočný rozsudok č. k.

-270, ktorý nadobudol právoplatnosť 8. apríla 2008. Predmetom konania

naďalej zostalo rozhodnutie o nároku – finančnej náhrade a o trovách konania. Okresný súd

zároveň uznesením č. k. -268 opravil svoje uznesenie č. k. -232

z 23. mája 2007.

Dňa 9. júna 2008 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, na ktorom boli vypočutí právni

zástupcovia sporových strán. Pojednávanie okresný súd odročil na neurčito na účel

vykonania ďalšieho dokazovania.

Dňa 10. júna 2008 sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu zobrala späť

návrh voči odporcovi v 1. rade a rozšírila žalobný návrh o zaplatenie zákonného úroku

z omeškania.

Dňa 30. júla 2008 požiadal právny zástupca sťažovateľky o urýchlené pokračovanie

v konaní a skoré nariadenie termínu pojednávania.

V ďalšom čase zákonná sudkyňa opakovane žiadala realitné kancelárie,

aby sa vyjadrili k cene nehnuteľnosti.

Dňa 27. februára 2009 okresný súd uznesením ustanovil znalca na stanovenie ceny

nehnuteľnosti.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou: „Účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej

aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť

len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

1. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd

aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom

prípade.

1.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom posúdenia je konanie

týkajúce návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa začalo 27. marca 2003.

Okresný súd o podstatnej časti uplatneného nároku rozhodol čiastočným rozsudkom, ktorý

nadobudol právoplatnosť 8. apríla 2008. Konanie o finančnej náhrade za byt dosiaľ nebolo

na súde prvého stupňa skončené. V čase podania sťažnosti konanie vedené okresným súdom

v predmetnej veci trvalo viac ako 5 rokov a 8 mesiacov (v čase rozhodovania ústavného

súdu viac ako 6 rokov).

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej

agendy všeobecného súdnictva. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že doterajší priebeh

konania ovplyvnila čiastočne faktická zložitosť veci (v priebehu konania zomreli obaja

odporcovia, potreba znaleckého ocenenia nehnuteľnosti). Ústavný súd preto

pri posudzovaní prieťahov v konaní a predovšetkým pri posudzovaní žiadosti o priznanie

finančného zadosťučinenia v prospech okresného súdu zohľadnil len čiastočne „faktickú“

zložitosť veci. Zákonný sudca však nie v nevýraznom rozsahu prejavil váhavosť

a nerozhodnosť a uspokojil sa s formalizovaným postupom a nevyužíval efektívne zákonné

možnosti na rozhodnutie vo veci.

1.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil viaceré okolnosti, ktoré boli zohľadnené

pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným

prieťahom, ako aj v súvislosti s rozhodovaním o jednotlivých nárokoch sťažovateľky.

V tejto súvislosti neušlo pozornosti ústavného súdu, že sťažovateľka svojím správaním

(napriek tomu, že bola od začiatku sporu zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom)

tiež prispela čiastočne k prieťahom v konaní, pretože viackrát zmenila petit žalobného

návrhu (21. septembra 2004, 27. septembra 23004, 23. marca 2005, 27. decembra 2006,

5. mája 2007, 10. júna 2008), a tieto návrhy musel okresný súd posudzovať a rozhodovať

o nich. Ďalej sťažovateľka podala návrh na vydanie predbežného opatrenia 17. júna 2004,

ktorý mal nedostatky a okresný súd musel sťažovateľku vyzývať na ich odstránenie.

Okresný súd musel sťažovateľku opakovane vyzývať aj na zaplatenie súdnych poplatkov

za úkony, na ktoré podala podnet. Napriek tomu, že sťažovateľka uvedenými postupmi

realizovala svoje (predovšetkým) procesné oprávnenia, na ktoré mala ako účastník konania

„zákonný“ nárok, nepochybne výrazným spôsobom prispeli k celkovým prieťahom

v súdnom konaní.

1.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom konajúceho okresného súdu

v predmetnej veci. Sťažovateľka v sťažnosti nekonkretizovala obdobia, počas ktorých malo

dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, ale poukázala na celkovú dĺžku

konania.

Okresný súd priznal prieťahy v konaní, ktoré zdôvodnil aj tým, že zákonná sudkyňa

v určitých obdobiach nekonala dostatočne plynulo, čo bolo odôvodnené neprimerane

vysokým počtom vecí.

Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch ako dôvodu, ktorý

by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd

neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie,

ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd zistil, že okresný súd (tiež krajský

súd) vo veci síce konal priebežne a prijímal rozhodnutia, avšak vo veci neboli vykonané

žiadne procesné úkony v čase od 27. marca 2003 do 28. júna 2004 v trvaní necelého 1 roka

a 3 mesiacov. Okresný súd konal neefektívne a nesústredene tiež od 29. septembra 2004

(podané odvolanie proti rozsudku) do 18. apríla 2006 (keď bol spis predložený krajskému

súdu na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku) rovnako od 2. októbra 2006 do podania

sťažnosti ústavnému súdu.

Aj vzhľadom na uvedené (pozri časť II a bod 1 III. časti odôvodnenia) ústavný súd

z hľadiska prieťahov v konaní hodnotil postup okresného súdu ako celok. Napriek tomu,

že okresný súd v danej veci raz vecne rozhodol o celom návrhu (rozsudok bol zrušený

krajským súdom) a raz čiastočným rozsudkom do podania sťažnosti, vykonával procesné

úkony spojené s prípravou pojednávania, vykonával pojednávania, zabezpečoval dôkazy,

na ktoré sa účastníci odvolávali, doručoval písomnosti, avšak až po podaní sťažnosti

na ústavnom súde ustanovil znalca na ocenenie spornej nehnuteľnosti, teda nekonal

koncentrovane a efektívne.

Ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. došlo u sťažovateľky k porušeniu jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

2. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v

ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

3. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a podľa konať

vo veci bez zbytočných prieťahov.

4. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde).

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk

z dôvodu nečinnosti okresného súdu.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 50

ods. 3 ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Fakultatívna právomoc ústavného súdu priznať primerané finančné zadosťučinenie

podľa v žiadnom rozsahu a nijakým spôsobom nemodifikuje

ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje v konaní o namietanom porušení

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti s uvedeným považuje

ústavný súd za dôležité zdôrazniť, že jeho právomoc priznať primerané finančné

zadosťučinenie podľa sťažovateľovi, ktorého sťažnosti vyhovie

v merite veci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési odškodnenie za prípadné

prieťahy v konaní príslušného štátneho orgánu, ale má len akcesorickú povahu. Satisfakčný

potenciál rozhodnutia ústavného súdu teda nie je autonómnym prvkom ním poskytovanej

ochrany ani akýmsi paralelným dôvodom na domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto

dôvodom je len a výlučne potreba chrániť konkrétne základné právo sťažovateľa

a prostredníctvom tohto práva aj princíp právnej istoty ().

Vychádzajúc z uvedeného pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia ústavný súd vzal do úvahy všetky okolnosti prebiehajúceho súdneho

konania a dospel k záveru, že vyslovenie porušenia označeného základného práva

sťažovateľky a prikázanie okresnému súdu vo veci konať je vzhľadom na podiel

sťažovateľky na celkovej dĺžke konania (pozri bod 1.2 tejto časti odôvodnenia) dostatočným

uplatnením právomoci ústavného súdu, a preto primerané finančné zadosťučinenie

sťažovateľke nepriznal. Ústavný súd v okolnostiach danej veci prihliadol tiež na

skutočnosť, že v podstatnom rozsahu uplatneného nároku bolo už právoplatne rozhodnuté

a zostáva rozhodnúť už len o výške náhrady za byt a náhrady trov konania. Bolo

prihliadnuté tiež na vyjadrenie predsedu okresného súdu, že uznesením z 27. februára 2008

okresný súd ustanovil znalca z odboru stavebníctva na určenie hodnoty nehnuteľnosti, ktorá

je predmetom sporu.

Pokiaľ by prieťahy okresného súdu v budúcnosti pretrvávali, nič nebráni podľa

názoru ústavného súdu sťažovateľke, aby sa opakovane domáhala vyslovenia „prieťahov“

v konaní pred okresným (či iným) súdom a, v rámci tohto posudzovania by ústavný súd

už prihliadol aj na jej prípadnú žiadosť o priznanie finančného zadosťučinenia.

5. Napokon ústavný súd rozhodol o náhrade trov konania inak úspešnej sťažovateľky

(bod 3 výroku nálezu). S poukazom na a vyhlášku

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov

právneho zastúpenia v sume 265,92 € (2 úkony právnej pomoci v roku 2008 po 3 176 Sk,

t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie ústavnej sťažnosti, 2 x paušálna náhrada

hotových výdavkov po 190 Sk, spolu 6 732 Sk, čo po prepočte na euro predstavuje sumu

223,46 €). Daň z pridanej hodnoty, ktorej je právny zástupca sťažovateľky platiteľom,

predstavuje sumu 42,46 €. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume

265,92 € je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky

( v spojení s ).

6. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2009